KÁHIRA 4. februára (WEBNOVINY) – Egyptský minister obrany Muhammad Husajn Tantáví, ktorý je tiež vicepremiérom, sa v piatok prišiel pozrieť na protivládne protesty na Námestí oslobodenia. „Minister obrany skúma situáciu,“ uviedla štátna televízia a pridala tiež novú výzvu na odchod ľudí z epicentra protestov. Tantáví podľa fotografa agentúry AFP prehovoril k davu obkolesený vojakmi. „(Prezident Husní Mubarak) vám predsa povedal, že už nebude kandidovať,“ zdôraznil pred zhromaždenými. Zopakoval tiež výzvy vlády hlavnému opozičnému zoskupeniu Moslimskému bratstvu, aby začalo dialóg s režimom.
Egyptský vicepremiér Umar Sulajmán požiadal vo štvrtok Moslimské bratstvo o rokovania, opozičná skupina to však rázne odmietla. „Nevidíme žiadny zmysel v dialógu s nelegitímnou vládou,“ skonštatoval jej hovorca.
Moslimské bratstvo už skôr uviedlo, že neexistuje alternatíva k okamžitému ukončeniu vlády prezidenta Mubaraka, čím odmietlo jeho avizovaný odchod v septembri. „Ľudia odmietajú všetky čiastočné riešenia navrhnuté hlavou režimu (Mubarakom), neprijímajú žiadnu inú alternatívu okrem jeho odchodu,“ uviedlo zakázané, avšak mocné islamské hnutie.
Mubarak sa v utorok vyjadril, že sa na septembrových voľbách už síce nezúčastní, rezignovať však nemieni a svoj mandát plánuje dotiahnuť do konca. V Egypte pokračujú protesty proti jeho 30-ročnej vláde už jedenástym dňom.
Premiér je pripravený prísť medzi demonštrantov
Egyptský premiér Ahmed Šafík vo štvrtok vyjadril odhodlanie prísť na hlavné káhirské Námestie oslobodenia medzi protivládnych demonštrantov a porozprávať sa s nimi. Ako informuje egyptská tlačová agentúra MENA, premiér sa v stredu večer „telefonicky spojil s niekoľkými mladými odporcami režimu“ a vyjadril pripravenosť „prísť na Námestie oslobodenia a prehovoriť k demonštrantom“.
Premiér Šafík sa vo štvrtok ospravedlnil demonštrantom, na ktorých v stredu zaútočil dav ozbrojených stúpencov prezidenta Husního Mubaraka. Útok, pri ktorom Mubarakovi priaznivci použili kamene, tyče a zápalné fľaše, si vyžiadal najmenej tri obete. Premiér sľúbil vyšetriť, kto za útokom stojí. „Ponúkam ospravedlnenie za všetko, čo sa včera stalo, pretože to nie je ani logické, ani racionálne,“ vyhlásil vo štvrtok v štátnej televízii. Agentúra AP pripomína, že oficiálne ospravedlnenie sa obyvateľom zo strany štátneho predstaviteľa je v Egypte veľmi neobvyklé.
Podľa Šafíka bol útok na opozičných demonštrantov „hrubou chybou“ a treba ho dôsledne vyšetriť, „aby každý vedel, kto za tým bol“. Opozícia tvrdí, že ozbrojených zabijakov poslal na demonštrantov samotný prezident Mubarak. Tábory stúpencov a odporcov prezidenta Mubaraka proti sebe stoja v centre Káhiry aj vo štvrtok, oddeľuje ich však od seba kordón egyptských vojakov, ktorí si priviezli na pomoc aj tanky.
EGYPT: Premiér dá vyšetriť útok na opozičných protestujúcich
Egyptský premiér Ahmed Šafík sa vo štvrtok ospravedlnil opozičným demonštrantom, na ktorých v stredu zaútočil dav ozbrojených stúpencov prezidenta Husního Mubaraka. Útok, pri ktorom Mubarakovi priaznivci použili kamene, tyče a zápalné fľaše, si vyžiadal najmenej tri obete. Premiér sľúbil vyšetriť, kto za útokom stojí. „Ponúkam ospravedlnenie za všetko, čo sa včera stalo, pretože to nie je ani logické, ani racionálne,“ vyhlásil premiér vo štvrtok v štátnej televízii. Agentúra AP pripomína, že oficiálne ospravedlnenie sa obyvateľom zo strany štátneho predstaviteľa je v Egypte veľmi neobvyklé.
Podľa Šafíka bol útok na opozičných demonštrantov „hrubou chybou“ a treba ho dôsledne vyšetriť, „aby každý vedel, kto za tým bol“. Opozícia tvrdí, že ozbrojených zabijakov poslal na demonštrantov samotný prezident Mubarak. Tábory stúpencov a odporcov prezidenta Mubaraka proti sebe stoja v centre Káhiry aj vo štvrtok, oddeľuje ich však od seba kordón egyptských vojakov, ktorí si priviezli na pomoc aj tanky.
Majetok Mubarakovej rodiny dosahuje takmer 30 mld. eur
Rodina 82-ročného egyptského prezidenta Husního Mubaraka, ktorý je takmer 30 rokov pri moci, sa nemusí po páde prezidenta obávať o svoje živobytie, keďže si počas jeho vlády nahonobila miliardový majetok, aj keď jeho výška nie je presne známa. O súkromnom živote prezidenta sa vie iba to, že má s manželkou Súzán dvoch synov, z ktorých mladší Gamál mal pôvodne vystriedať otca na prezidentskom poste, čo je teraz už vylúčené. O plánoch prezidentovej rodiny sa v Egypte tiež veľa nevie. Sám Mubarak v utorok vylúčil, že by sa chystal krajinu opustiť, pretože v „Egypte chce zomrieť“.
Na rozdiel od rodiny tuniského prezidenta sa Mubarak a jeho manželka nevystatovali svojím luxusom, skôr sa na verejnosti hovorilo o prezidentovom asketickom živote, aj keď synovia Gamál a Alá si údajne luxus užívali. Bolo verejným tajomstvom, že majetok Mubarakovej rodiny má hodnotu 40 miliárd dolárov (28,98 mld. eur). Britské médiá písali o 30 miliardách dolárov vo švajčiarskych a francúzskych bankách ako aj v USA a Španielsku. Rodina si údajne začala ukladať peniaze v zahraničí iba pred niekoľkými rokmi, asi z obavy pred budúcnosťou.
Súzánina matka pochádza z Walesu a spolu so synmi má aj britský pas. Egyptskej „prvej dáme“, ktorú volajú v Egypte Mária Antoinetta, patrí údajne majetok v hodnote 3 až 5 miliárd dolárov (2,17 a 3,62 mld. eur), syn Alá má 8 miliárd dolárov (5,80 mld. eur) vrátane nehnuteľností vo Washingtone, Londýne, Los Angeles a v New Yorku. Majetok syna Gamála dosahuje údajne výšku 17 miliárd dolárov (12,32 mld. eur) vrátane noblesnej rezidencie v Londýne. Mnohé Mubarakove peniaze pochádzajú údajne z provízií z obchodu so zahraničnými koncernami, ktoré chceli investovať v krajine. Koľko peňazí pochádza z obchodu so zbraňami nie je známe. Rodina Mubarakovcov investovala aj do turistických centier Šarm aš-Šajch a Hurgada. V Egypte je verejným tajomstvom, že veľké podniky a západné firmy museli odovzdať rodine polovicu ich zisku. Na zozname štátov s najväčšou korupciou umiestnila Trasparency International Egypt na 98. miesto zo 178 krajín.
Mubarak má špeciálne postavenie medzi lídrami arabského sveta. Stojí na čele najľudnatejšej arabskej krajiny a má dobré vzťahy s USA a Izraelom. Do čela krajiny sa dostal ako viceprezident po zavraždení prezidenta Anvara as-Sádáta, ktorého zavraždili radikálni moslimovia po podpísaní mierovej zmluvy s Izraelom. Mubarakovi sa podarilo udržať mierovú zmluvu s Izraelom a zároveň zabezpečiť Egyptu vedúcu úlohu v regióne. Svojou vyrovnanou zahraničnou politikou a tvrdým postojom voči radikálnym moslimom si získal Mubarak podporu na Západe, čím sa stal terčom islamistov v krajine, ktorí na neho zaútočili v rokoch 1995 a 1999.
Islamisti zaútočili aj na turistov v Egypte – v roku 1997 v Luxore, v roku 2004 v Tábe, v roku 2005 v Šarm aš-Šajchu a v roku 2009 v Káhire. Stála hrozba islamistov pomohla autokratickému Mubarakovi legitimizovať svoju moc. V roku 1981 vyhlásil výnimočný stav, ktorý odvtedy stále predlžoval, čo mu umožňovalo umlčať nespokojné hlasy. V roku 1991 podporil vyhnanie Iračanov z Kuvajtu, v roku 2003 sa však pokúsil odhovoriť USA od zásahu do Iraku. Západ v ňom videl spoľahlivého partnera a „pilier stability“ na Blízkom východe, za to Egypt hospodársky a finančne podporoval, pričom prehliadal porušovanie ľudských práv v krajine. Mubarak sa bránil uskutočniť v krajine reformy, čo podporilo nárast sociálnych konfliktov. Na narastajúci tlak v krajine reagoval Mubarak zmenou ústavy, následkom čoho sa v roku 2005 po prvýkrát konali prezidentské voľby s viacerými kandidátmi, islamistom však nebolo umožnené na voľbách sa zúčastniť. V roku 2010 Mubarak opäť zvíťazil vo voľbách, opozícia mu však vyčítala viaceré nezrovnalosti.
Informoval o tom spravodajský portál rakúskej televíznej stanice ORF.