Pri doobedňajšej sv. omši, ktorá býva len na jednom mieste v každej diecéze – v katedrále – diecézny biskup posvätí oleje na ďalší rok. Kňazi si pri tejto omši obnovujú svoje kňazské zasvätenie. Zároveň si dnes pripomíname aj ustanovenie Eucharistie. Chcel by som sa nakrátko pozastaviť pri symbolike, ktorá sa vyskytuje v bohoslužbe dnešnej večernej omše, ktorá sa slávi už v každej farnosti. Je to umývanie nôh.
V niektorých mestách vo svete existovala a aj existuje história čističov topánok. Sú to ľudia, ktorí nenašli uplatnenie nikde inde, a tak robia túto podradnú službu. Zrejme však väčšina z nich, keď sa dá, nájde si prácu niekde inde, dôstojnejšiu, lepšiu. Očistiť niekomu topánky či dokonca umyť nohy, ako to urobil Ježiš, si vyžaduje istú dávku pokory a sebazaprenia. Nohy boli isto zaprášené a asi ani nevoňali. Aj v evanjeliu podľa Jána čítame, že Peter bol zarazený, keď videl, že jeho Majster mu ide umyť nohy. Nechcel mu to ani dovoliť. Až potom, keď mu to Ježiš patrične odôvodnil, prijal túto službu od neho. Evanjelista Ján to opisuje takto:
Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohoto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti. Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil, Ježiš vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný. Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. On mu povedal: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?“ Ježiš mu odpovedal: „Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš.“ Peter mu povedal: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“ Ježiš mu odpovedal: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.“ Šimon Peter mu vravel: „Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!“ Ježiš mu na to: „Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci.“ Vedel totiž, kto ho zradí, – preto povedal: „Nie všetci ste čistí.“
Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: „Učiteľ“ a: „Pane“ a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám. (Jn 13,1-15)
Povedal by som, že Ježiš umýval nohy nielen apoštolom, ale všetkým nám chce umyť nohy. Chce nás zbaviť všetkej duchovnej špiny, ktorá sa na nás nachytá. Deje sa to vlastne pri každom stretnutí s ním v Eucharistii a vo sviatosti zmierenia. Azda by sme to mohli prirovnať k vete, ktorú Ježiš vyslovil: „Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý.“ Zbaviť sa ťažkých hriechov, „okúpať sa“ v Božej milosti, môžeme v sviatosti zmierenia. Tam nás očisťuje od všetkého, aj od „hrubej špiny“. Ak sme „vykúpaní“ a „zaprášime si nohy“ ľahkými hriechmi, Ježiš nám ich rád očistí v Eucharistii.
Eucharistia je sprítomnením Ježiša Krista v našom čase a v našom priestore. Zbavuje hriechov, čistí nás od duchovného prachu, ktorý sa na nás lepí. Je to služba od samého Ježiša, služba umývania nôh. Ježiš nám robí túto pokornú službu jednak pre naše dobro, ale aj preto, aby nám dal príklad. Príklad umývania nôh…