„Ako ďaleko máte odtiaľto do obchodu?“ – pýtal som sa nedávno mladého chlapca na detvianskych lazoch. „Je to len kúsok – odpovedá – zo tri kilometre.“ 3 km = kúsok. V podstate mal pravdu. Je to len pár minút autom, 10 minút na bicykli, a preňho polhodina rezkou chôdzou. Ale ak ste starí a nemáte auto, nevysadnete na bicykel a teda Vám treba ísť tri kilometre pešo, rozmyslíte si, či na to máte. V sedemdesiatke to nie je kúsok ale veľmi ďaleko…
Nielen pohľad na vzdialenosť sa s pribúdajúcimi rokmi mení. Človek mení i iné svoje názory – na spoločnosť, prácu, kariéru, priemysel, prírodu, ľudí, život… A nielen jednotlivec, i ľudstvo ako celok mení svoj pohľad na svet. Iný je dnes, iný bol pred 30 rokmi, na vrchole boľševickej vlády, iný po vojne. A aký odlišný v 19. storočí, či v stredoveku pred objavením Ameriky. A úplne iný v staroveku, u barbarských národov, v praveku. Naše – ľudské pohľady na svet sa vyvíjajú, formujú podľa našej skúsenosti a stupňa poznania.
Výnimkou nie je ani náboženstvo. Vidíme to napr. v Starom zákone keď skúmame otázku viery v posmrtný život. Spočiatku o nej biblia nepíše nič. Vyvíjala sa totiž postupne. Kým v 115 žalme (v.17) sa píše: „Mŕtvi Ťa, Pane, chváliť nemôžu, ani tí, čo zostupujú do ríše mlčania;“ Ezechiel už vec vidí inak:
Toto hovorí Pán, Boh: „Ľud môj, ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z vašich hrobov a vovediem vás do krajiny Izraela. A spoznáte, že ja som Pán, keď otvorím vaše hroby a vyvediem vás z vašich hrobov, ľud môj. Vložím do vás svojho ducha a ožijete. Usadím vás na vlastnej pôde a spoznáte, že ja som Pán. Povedal som a splním,“ hovorí Pán, Boh.
Prorok Ezechiel v babylonskom zajatí, 500 rokov pred Kristom síce vidí nový život v prvom rade v návrate do vlasti, no jeho slová sú písané z božieho vnuknutia a v tomto smere sa stali skutočne prorockými i v rozmere posmrtného života a definitívneho vzkriesenia. O 300 rokov neskôr, za prenasledovania Antiocha Epifana si už veriaci Židia uvedomujú, že pravú vlasť majú v nebi, nie na zemi. A viera v posmrtný život im dáva nielen odvahu bojovať, ale aj silu stať sa bez boja mučeníkmi, zomrieť pre Boha. Lebo vedia, že po smrti ich čaká nový život. Kniha múdrosti, najmladší, posledný starozákonný spis (napísaná 80 – 30 pred Kristom) hovorí: „Spravodliví žijú naveky. V Pánovi je ich odmena“ (Múd 4,15). Takúto vieru vidíme aj u Marty, jednej z hlavných postáv príbehu o Lazárovom vzkriesení, ktorý sa dnes číta vo všetkých rímskokatolíckych kostoloch:
Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“ Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“
Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“ Učeníci mu vraveli: „Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!“ Ježiš odpovedal: „Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohoto sveta. Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla.“ Toto povedal a dodal: „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.“ Učeníci mu povedali: „Pane, ak spí, ozdravie.“ Ježiš však hovoril o jeho smrti a oni si mysleli, že hovorí o spánku. Vtedy im Ježiš povedal otvorene: „Lazár zomrel. A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!“ Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my a umrime s ním.“
Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií, a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom. Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“ Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“ Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“ Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“ Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“ Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: „Učiteľ je tu a volá ťa.“ Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu. Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti. Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: „Ide sa vyplakať k hrobu.“ Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“
Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ A Ježiš zaslzil. Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“ No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“ Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“ Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“ Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“ Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.
Ako ste si určite všimli, na Ježišovu poznámku: Tvoj brat vstane z mŕtvych“, Marta bez zaváhania hovorí: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení“. Ježiš však ide ďalej a hovorí: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.“ Život, o ktorom Ježiš hovorí, neznamená len posmrtnú existenciu, ako protiváhu ničoty, ale aj večné šťastie. My tomu hovoríme nebo. Stav duše, ktorá prežíva blaženosť so spoločenstva s Bohom. Skutočný život bez konca! Tento, takýto život sľubuje ten, ktorý následne vzkriesením Lazára ukazuje, že je pánom života a smrti. Presne tak, ako v neho uverila Marta: „Ty si Mesiáš, Boží Syn“.
Celý príbeh nám odhaľuje aj ďalšie dve dôležité náboženské pravdy:
1. Život po smrti nám Ježiš (Boh) dáva z lásky. Všimnime si, ako Jánovo evanjelium úžasne gradujúc predstavuje Lazára. Najskôr je len „istý Lazár“, potom je brat Márie a Marty a do tretice „ten, ktorého miluješ“ (Ježiš). Pričom tretí stupeň je podaný trikrát. Šiesta veta úryvku hovorí: „Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára“ a 36. verš poznamenáva: Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“
2. Cena večného života človeka je Ježišova smrť. Ján dva razy spomína, že Ježiš sa zachvel. Prečo? Veď z textu je jasné, že vedel o Lazárovej smrti a plánoval jeho vzkriesenie. Avšak keď prichádza rozhodujúca chvíľa, chveje sa! Lebo vie, že darovanie života – tohto i večného všetkým nám – bude preňho znamenať smrť. Utrpenie a kríž. Vie, že to je cena onoho skutočného večného života o ktorom hovoril Marte. A keby sme čítali 11 kapitolu Jánovho evanjelia do konca, dozvedeli by sme sa, že práve na základe Lazárovho vzkriesenia sa veľkňazi definitívne rozhodli, a prijali Kajfášovo proroctvo: „Je lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud a nezahynie celý národ“ (Jn 11,50).
Príbeh o Lazárovom vzkriesení je jeden z vrcholov biblického zjavenia o vzkriesení a živote po smrti. V kontexte Jánovho evanjelia ho súčasne môžeme chápať ako rozvinutie toho, čo Ježiš povedal Nikodémovi: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16).
A z vrcholu sa teraz vráťme dolu – na začiatok. K nášmu konštatovaniu, že ľudské pohľady a názory sa časom menia. Prajem Vám, aby sa tie Vaše menili správnym smerom. Aby sme všetci boli čoraz múdrejší, teda svojim zmýšľaním bližší Bohu. I v oblasti života po smrti.