Určite bude ešte veľa komentárov k tomu, ako hokejisti z Chicaga postavili svoj úspech na spoľahlivom výkone brankárov, variabilnom a bleskovom útoku, či skalopevnej obrane. O stavaní na skale sa hovorí aj v evanjeliu z dnešného sviatku sv. apoštolov Petra a Pavla. Sv. Matúš to zachytil takto:
Keď potom Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ Potom prikázal učeníkom, aby nikomu nehovorili, že on je Mesiáš.
Na mieste takmer najvzdialenejšom od Jeruzalema, na najmenej svätom území sa odohral tento zaujímavý Ježišov prieskum. Prieskum o tom, za koho ho ľudia majú. Poznáme to, koľko hláv – toľko názorov. Ľudia si o Ježišovi mysleli svoje. Najčastejšie ho pokladali za významného učiteľa, alebo za divotvorcu, či proroka. Boli aj názory, ktoré mne vyvolávajú úsmev na tvári. Tak napr. mýliť si Ježiša s Jánom Krstiteľom sa mi zdá naozaj bizarné. Aj keď určite bezradnosť pred tajomstvom zmeny v človeku po zmŕtvychvstaní zohrávala svoju úlohu, ktorú viem pripustiť. Ježiš sa najprv pýtal na názory iných. To je to ľahšie. Počúvať, čo hovoria tí druhí, opakovať, čo si tí druhí myslia. Vždy však príde čas na formulovanie svojho vlastného názoru, usporiadanie svojho pozorovania a premýšľania. Ako väčšinou to spomedzi apoštolov mal najrýchlejšie pripravené (nehovorím že domyslené) Peter. Na otázku, za koho ma pokladáte vy odpovedal: Ty si Mesiáš, Syn živého Boha. A Ježiš ho pochválil, blahoslavil. Nazval ho skalou – teda dal mu titul, prívlastok, ktorým o Bohu hovorí napr. 5. Mojžišova kniha: „Skalou je: dokonalé je jeho dielo.“ Dt 32,4 alebo prorok Izaiáš: „Veď si zabudol na Boha, svoju spásu, a na svoju pevnú Skalu si si nespomenul. „ Iz 17, 10a Názor Petra nebol ešte dozretý, domyslený. Aj preto vidíme ako Ježiš prikazuje učeníkom, aby nikomu nehovorili, že on je Mesiáš. Nechcel, aby ohlasovali ľudského mesiáša. Iného, než akým sa On chystal stať. A predsa Petrovo porozumenie, že Ježiš je niekto oveľa väčší ako prorok, učiteľ, divotvorca, bol objav, ktorý vedel Ježiš oceniť. Nielen že dal Petrovi titul, ale ho aj vysvetlil: skala, na ktorej bude On, Ježiš, teda vlastne Boh stavať svoju Cirkev. Cirkev ako dom, alebo ešte lepšie ako domov pre ľudí, ktorí uverili že patria do Božej rodiny. Pre tých, ktorí zažili, že Boh je ich Otec. Ale aj pre tých, ktorí odpovede na podobné otázky stále hľadajú.
Keď v marci tohto roku prebiehala voľba nového pápeža, pozornosť celého sveta sa upínala na jeden komín a potom na jeden balkón. Bol som vtedy vo Francúzsku a sledoval som veľké prekvapenie komentátorov francúzskej televízie (a určite nielen tejto), keď oznámili meno nového „Petra“ našich čias: Jorge Bergoglio z Argentíny. Pamätám sa, ako sa prekvapený komentátor zmohol len na to naše ľudské: ó…. Pretože na túto alternatívu nebol redakčne ani informačne dostatočne pripravený. Myslím, že nás všetkých Boh prekvapil. A keď spomína na posledné konkláve, najmä na jeho krátkosť viedenský arcibiskup kardinál Schӧnborn hovorí: Všetci sme boli veľmi naliehavo vedení Božím Duchom, aby sme zvolili jeho, ktorý sedel v poslednom rohu Sixtínskej kaplnky. Ako by nám Boh hovoril: to je on, ten, ktorého som si vybral. Nedávno ubehlo 100 dní od jeho zvolenia, a myslím, že viacerí sa zhodneme na tom, že jeho príchodom zavial nový vietor v cirkvi. Svojou vierou v Boha, ktorá sa neodtrhla od ľudskosti, blízkosťou a úctou k človeku najmä tomu na okraji bez ohľadu na náboženstvo, odvahou k novému hľadaniu v starých možnostiach príjemne prekvapuje nielen veriacich. Chcem dnes za neho Bohu veľmi poďakovať.
A keďže je deň aj sv. Pavla premýšľam, kto je pre mňa „Pavlom“ dnešných dní. Aj keby som vedel o niekoľkých kandidátoch vo svete katolíckeho kresťanstva, verím že nepohorším mnohých, keď siahnem mimo týchto ohraničení. Najskôr sa ale opýtam takto: Ktorý účinný evanjelizačný nástroj dnešnej doby poznáš? Pre mňa je to kurz Alfa, ktorý vyšiel s anglikánskeho prostredia. (osem príhovorov na kľúčové témy súvisiace s kresťanskou vierou spojených s prežívaním spoločenstva okolo stola a jedla). Bol prijatý a adaptovaný pre katolícke prostredie a dobre sa rozvíja aj na Slovensku. Zástupcovia kurzu Alfa boli prizvaní na biskupskú synodu o novej evanjelizácii a dostali možnosť prezentovať takmer 300 biskupom z celého sveta svoju skúsenosť z ohlasovania Krista. Podľa p. kardinála Schӧnborna priniesli iskru do niekedy príliš metodologického prístupu k téme. Pre mňa je znamením zhora, že pár dní po uvedení do úradu pápeža Františka bol uvedený do úradu nový prímas anglikánskeho spoločenstva, canterburský arcibiskup Justin Welby. Vnímam v ňom pôsobenie veľmi podobného Ducha ako v pápežovi Františkovi. A ich prvé stretnutie v Ríme pred 2 týždňami sa mi zdá viac ako symbolické. Uvedomujem si, že má menej ako 60 rokov; a je možno rizikom modliť sa za neho, aby ho napĺňala horlivosť pre ohlasovanie Ježiša národom tak, ako sv. Pavla. Ale akosi sa mi pripomína sv. Barnabáš a jeho stavenie na bývalého Šavla… a tak to risknem.
A v tom chcem povzbudiť aj Vás: modlite sa za dnešných „Petrov a Pavlov“. Za tých, ktorí oslovujú Vás! Možno inšpirácia ich životmi a modlitba za nich nás samých urobí lepšími „apoštolmi“ Ježiša v našej dobe pre druhých ľudí. Na orodovanie sv. Petra a Pavla, apoštolov, nám v tom, Pane, pomáhaj.
Dominik Markoš, farár v Sklabinej