Aj evanjelium tejto nedele ju spomína. Paradoxne, nemám veľmi chuť sa práve tejto poznámky chytať, lebo nenávisť tam Ježiš od svojich učeníkov priamo vyžaduje. Takáto požiadavka teraz na Slovensku vyznieva dosť nepríjemne, nepochopiteľne…
„S Ježišom išli veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im: Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom…
Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.“ (por. Lk 14, 25-33)
Je to dosť silné slovo. Možno práve pre túto silu bola v židovskej kultúre takáto gramatická forma, ktorú Ježiš použil. Treba ju chápať tak, že keď je tu niečo nanajvýš dôležité a má to dostať prednosť, ba prvé miesto pred všetkým ostatným, tak sa jednoducho voči všetkému ostatnému vysloví nenávisť. Ísť až k nej znamená ísť na doraz, naplno.
My sme ju teraz aj vďaka médiám videli, keď bola vybičovaná do krajnosti, keď niekoho ovládla natoľko, že v nej išiel naozaj naplno proti tým, ktorých nenávidel a na doraz – aj za cenu vlastného života. Fascinujúce, čo s človekom dokázala. Už mi Ježišova požiadavka z Božieho slova dnešnej nedele nepripadá ani tak nepochopiteľná, ale stále nepríjemná a ešte viac naliehajúca. Povedal mi, aby som sa nenamáhal chodiť za ním, ak to nechcem byť ochotný robiť na doraz a tiež naplno voči všetkému a všetkým, ktorí sú okolo mňa. Vyžaduje ten zápal a tú vášeň, ktorá ťa úplne ovládne, lebo vieš, že ti ide o niečo veľmi dôležité, najdôležitejšie…
Zo správ o udalosti v Devínskej Novej Vsi som sa dozvedel, že príčina útoku muža a jeho dôvody sú neznáme. Lenže tá najdôležitejšia príčina je, myslím, jasná.
Nenávisť.
Čo všetko ju naštartovalo môže byť predmetom dohadov. Nakoľko to boli osobné problémy, nakoľko vec vzťahov so susedmi alebo psychický problém. Možno presne nevedel, čoho sa chce zbaviť a možno si to pomenoval celkom presne, ale som si istý, že potreboval dať svojej nenávisti celkom konkrétny smer a cieľ. Presne tak to robíme aj my všetci. Presne tak to vidím aj na reakciách ľudí na túto udalosť. Stačí sa začítať do komentárov k správam na internete. Veľmi rýchlo sa ukážu rozhorčené reakcie tých, ktorí odsúdia takýto čin a človeka, čo sa k nemu odhodlal. Stane sa celkom konkrétnym objektom ich nenávisti. Iní ju však svojimi skúsenosťami posunuli ďalej a nadávajú na neprispôsobivých susedov, ktorí svojím správaním sú podľa nich akousi skrytou prvotnou príčinou. Rozumiem im, lebo sám zisťujem, že nie je ľahké podať ruku a pozerať do očí susedovi, ktorý ťa okradol. A niektorí už majú „neprispôsobivých susedov“ stotožnených s konkrétnou etnickou skupinou, ktorú – jemnejšie povedané – vidia neradi. Zo strany psychológa taktne naznačené neriešenie problému susedských vzťahov miestnou samosprávou nám rozširuje okruh tých, ktorých by bolo možné nenávidieť, že také niečo pripustili. Nebudeme sa teda čudovať ani hnevu nad postupom policajných zložiek, pretože niekto práve od nich očakáva ochranu pre svoj pocit istoty a ochrany toho, čo má. Neprekvapí, že sa niekto pre toto všetko hnevá aj na Boha, že k nemu začína pociťovať nenávisť, keď také niečo dopustil. Možno je presvedčený, že na to má právo lebo stratil, alebo aspoň na vlastnej koži pocítil strach, že príde o otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba svoj život…
Práve toto žiadal Ježiš nenávidieť – teda zrieknuť sa toho kvôli láske k nemu. Vrátili sme sa k Ježišovej poznámke o nenávisti z dnešného evanjelia. Obracia sa cez ňu k zástupom tých, čo idú za ním, ku svojim učeníkom. Pripomína, že kvôli všetkému, čo tu na zemi vieme milovať a teda to začneme považovať za svoje, vieme začať aj nenávidieť. A že nenávisť vstupuje do sveta pre klamný pocit, že niekde mimo mňa je jej skutočný dôvod. Ja jej len nechám priestor, možno s presvedčením, že tak je to práve takto spravodlivé.
Obrátiť svoj hnev proti nejakému vinníkovi, z viac či menej presvedčivých dôvodov, dokázal aj strelec z Devínskej. Denne sa dá voliť si, hoci v menších dávkach, nenávisť. Dokážem z nej urobiť dobrý dôvod pre svoje konanie. Keď však dosiahne, po čom túžila, už sa z nej viac žiť nedá.
Som si istý, že Boh nikoho nesúdi za to, že sa v ňom objavia takéto a ešte mnohé ďalšie pocity. Vie o nich. Vie, že strach, neistota, hlboké sklamanie ma môžu viesť k tomu, aby som si začal hľadať únikovú cestu. Dáva mi však možnosť prijať jeho lásku prekonávajúcu stratu toho, čo som tu miloval. Keď začínam nenávidieť pre bolesť zo straty, až vtedy viem hľadať to, čo akúkoľvek stratu a bolesť života prevýši. Až vtedy nachádzam dôvod prijať lásku, ktorá je väčšia než čokoľvek, o čo som mohol prísť. Žiť z nenávisti sa dá len chvíľu, kým ťa nezhltne. Môžem však žiť nie z nenávisti, ale napriek jej existencii.
Nenávisť je prekonaná vtedy, keď všetky moje dôvody, aby som ju v sebe nechal rásť predbehne láska. Takú má a môže dať iba jeden.
Tak ako každý deň, aj dnes sa modlím za zomierajúcich i za tých, ktorí ich stratili. Prosím za nás učeníkov, za všetkých.
Nasmeruj moje myšlienky a modlitby, Pane, aby som hľadal konkrétne nie vinníkov, ktorých môžem nenávidieť, ale toho, kto sa musí učiť prijať kríž a rastúcu nenávisť naplno nahradiť vášňou lásky. Uč ma, prosím, voliť si lásku…
