BRATISLAVA 16. októbra (WEBNOVINY) – Domácnosti žijúce v rodinných a bytových domoch si budú musieť nechať skontrolovať svoje vykurovacie systémy v pravidelných intervaloch.
Podľa návrhu zákona z dielne Ministerstva hospodárstva SR (MH), domácnosti, ktoré si zabezpečujú vykurovanie prostredníctvom kotla na fosílne tuhé a tekuté palivo s výkonom od 20 do 30 kilowattov tak budú musieť urobiť každých desať rokov.
Ak domácnosti vykurujú kotlom s takým istým výkonom ale ako palivo používajú zemný plyn, biomasu alebo bioplyn budú musieť vykonať kontrolu svojho vykurovacieho systému každých pätnásť rokov.
Doba kontroly záleží od systému
Interval kontroly sa znižuje postupným zvyšovaním výkonu kotla. Ak má kotol v rodinnom alebo bytovom dome výkon od 30 do 100 kilowattov musia domácnosti zabezpečiť kontrolu svojho vykurovacieho systému každé štyri roky, ak používajú fosílne tuhé a tekuté palivo.
Každých šesť rokov čakajú kontroly domácnosti používajúce kotol s takým istým výkonom na zemný plyn a každých desať rokov ak je kotol na biomasu alebo bioplyn. Bytové alebo rodinné domy, ktoré používajú kotol nad 100 kilowattov budú musieť zabezpečiť vykonanie kontroly svojho vykurovacieho systému od dvoch do šiestich rokoch, podľa druhu používaného paliva.
Domácnosti žijúce v rodinných či bytových domoch budú musieť myslieť aj na kontrolu klimatizačných systémov. Ak ich klimatizácia má výkon od 12 do 50 kilowattov budú musieť domácnosti zabezpečiť kontrolu systému každých osem rokov. Klimatizácia s výkonom od 50 do 250 kilowattov si vyžiada kontrolu každých šesť rokov, s výkonom od 250 do 1 000 kilowattov každé štyri roky a s výkonom nad 1 000 kilowattov každé dva roky.
Základným cieľom návrhu zákona, ktorý implementuje európsku smernicu, je podľa ministerstva zabezpečiť energetickú hospodárnosť budov najmä znižovaním energetickej náročnosti pri ich prevádzke.
Pri prevádzke budov sa spotrebúva približne 40 % celkovej konečnej energetickej spotreby v Európskej únii.
Rozhodujúcu časť tvorí spaľovanie palív ako napríklad ropy a jej derivátov, zemného plynu a uhlia.
“Napríklad na Slovensku sa v budovách na bývanie, t.j. v rodinných domoch, v bytových domoch a v ostatných budovách, približne 70 % celkovej energie spotrebuje na vykurovanie, 20 % na prípravu teplej vody a 10 % pripadá na osvetlenie, varenie a používanie elektrospotrebičov,“ uviedol rezort hospodárstva. Návrh zákona o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov by mal nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2013.
