Jedným z vážnych nedostatkov pri príprave legislatívy na Slovensku je neochota úradníkov a zodpovedných ľudí za jej prípravu diskutovať s odborníkmi z daného segmentu a počúvať ich argumenty, tvrdí viceprezidentka Združenia bytového hospodárstva na Slovensku Ing. Anna Krajčiová.
Na jar tohto roku bol v parlamente prijatý zákon, ktorého cieľom bolo vyššia ochrana ľudí pred nekalými praktikami nebankových subjektov. Avšak táto rozsiahla novela viacerých zákonov priniesla aj negatívne zmeny pre správcov bytov. Ako sa vás tieto zmeny konkrétne dotkli?
Zásadná zmena, ktorá sa dotýka správcov bytov, je určenie hranice výšky dlhu na sumu 2000 eur, pri ktorej je možné pristúpiť k možnosti dobrovoľnej dražby, či exekúcie nehnuteľnosti. Novela teda zobrala možnosť správcovským spoločnostiam využiť exekúciu alebo dobrovoľnú dražbu, vďaka ktorej dokázali efektívnejšie vymáhať dlhy od neplatičov.
Správcovské spoločnosti teda prišli o časť peňazí, ktoré sa stanú nevymožiteľné?
Nie. Správcovské spoločnosti totiž len spravujú bytové domy a financie, ktoré vložili do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníci alebo nájomcovia bytov. Peniaze uložené vo fonde patria všetkým vlastníkom bytov v danom bytovom dome, teda aj dlhy, ktoré majú neplatiči, sú vlastne dlhmi voči ostatným vlastníkom bytov.
Aký dopad môže mať toto ustanovenie v praxi?
Ak si zoberieme sumu cca 100 eur mesačne, ktorou prispievajú vlastníci bytov na fond prevádzky, údržby a opráv bytového domu, tak pri sume 2000 eur to bude znamenať, že neplatič nebude musieť viac ako rok a pol prispievať na tento fond. Ak takýchto neplatičov v bytovom dome bude niekoľko, môže to reálne ohroziť zabezpečenie dodávky tepla, vody, či elektrickej energie pre bytový dom v dôsledku nedostatku peňazí na bankovom účte bytového domu.
Ako často sa využívala táto možnosť dobrovoľnej dražby alebo exekúcie do zmeny legislatívy?
Správcovské spoločnosti túto možnosť využívali naozaj len v krajných prípadoch a bolo to skôr zriedkavé. Slúžila však skôr ako veľmi účinná hrozba vo vzťahu k neplatičom, ktorí si pri reálnej možnosti straty bytu dokázali vysporiadať svoje záväzky.
Ak sa nevyužívala, prečo si myslíte, že by tento nástroj mali mať správcovia bytových domov vo svojich rukách?
Práve kvôli tomu, aby sme eliminovali možnosť beztrestne neplatiť a neprispievať do spoločného fondu. Súčasná právna úprava zvýhodňuje práve neplatičov voči zodpovedným majiteľom a nájomcom bytov. Považujem za nespravodlivé, aby tí, čo si riadne plnia svoje povinnosti mali byť nejakým spôsobom poškodzovaní.
Znamená to, že dnes môžu na túto zmenu doplatiť zodpovední vlastníci a nájomcovia bytov?
Samozrejme. Veď napríklad, ak sa v bytovom dome prevádzkuje výťah, pravidelne sa upratuje, robí sa údržba, skladajú sa na to všetci užívatelia bytového domu. Ak však napríklad traja z nich prestanú platiť do fondu prevádzky a opráv, niekde tie peniaze budú chýbať. Zodpovední majitelia a nájomcovia bytov tak nebudú dostávať plnohodnotné služby napriek tomu, že si svoje povinnosti plnia pravidelne a načas.
Využilo Združenia bytového hospodárstva na Slovensku možnosť pripomienkového konania pri tvorbe tohto zákona?
Tento návrh zákona bol poslaneckou iniciatívou, preto ani neprešiel štandardným pripomienkovým konaním. Avšak Združenie bytového hospodárstva na Slovensku poslalo poslancom zoznam výhrad a pripomienok. Bohužiaľ, nestretli sme sa so záujmom diskutovať a načúvať argumentom odbornej verejnosti.
Aký je podľa Vás dôvod takéhoto spôsobu prijímania legislatívy, kedy odborná verejnosť nemá možnosť pripomienkovať navrhované zákony?
Štát a jeho predstavitelia sa niekedy správajú ako by boli jediní, ktorí poznajú riešenia problémov. Pritom práve ľudia z praxe sú tí, ktorí najlepšie poznajú úskalia niektorých sporných ustanovení zákonov. Štát namiesto toho, aby využil tieto poznatky pre zmeny k lepšiemu, často prijíma legislatívu bez hlbšej odbornej diskusie.
Čo považujete za najväčšiu chybu zo strany štátu, ktorá sa dotýka činnosti správcov bytových domov?
Niekedy mám pocit, že mnohé právne úpravy sa robia ad hoc. Poslanci resp. úradníci na ministerstvách pristupujú k tvorbe zákonov a ich noviel trochu živelne. Svedčí o tom aj neustála a viacnásobná novelizácia mnohých zákonov. Nestalo sa to raz, že ten istý zákon bol v priebehu jedného roka aj viackrát novelizovaný. Zbytočne tak len ďalej zaťažujú nielen nás, ale v konečnom dôsledku aj vlastníkov či nájomcov bytov.
