BRATISLAVA 9. februára (WEBNOVINY) – Diskusia pred referendom o ochrane rodiny podľa prezidenta Andreja Kisku ukázala, že príliš veľa ľudí nerozumie tomu, čo menšinu trápi, čo skutočne chce a ako žije.
„Tu máme dlh, a zdá sa mi, že po kampani, ktorá predchádzala referendu, sa tento dlh iba zväčšil,“ vyhlásil v pondelok pred médiami. Kiska preto podľa vlastných slov privítal vyjadrenia premiéra Fica, ktorý v parlamente povedal, že je povinnosťou vlády uľahčiť homosexuálom život. „V prípade, že bude premiér a vláda na tejto ceste považovať za užitočnú diskusiu moderovanú prezidentom, som pripravený pomôcť, aby sme tento dlh spoločne zmazali,“ dodal prezident.
Kiska kritizoval kampaň pred referendom
Kiska v pondelok v Prezidentskom paláci kritizoval kampaň pred referendom. „Počas kampane zaznievali aj zjednodušené, nepravdivé, necitlivé a veľakrát urážlivé tvrdenia a výroky. Bol som rozčarovaný z toho, ako v niektorých prejavoch prekročila verejná diskusia a kampaň pred referendom hranice základnej slušnosti ešte viac, než ktorákoľvek kampaň u nás doteraz.“
Prezident preto rozumie väčšine občanov, ktorí na referendum hlasovať nešli. Ako dodal, má však porozumenie aj pre tých, ktorí hlasovať boli a sú prekvapení aj výsledkom, aj emóciami, ktoré toto referendum vyvolalo. „Pre demokratickú spoločnosť a slobodnú krajinu, akou Slovensko je, nemôže byť dobrou správou, ak sa menšina radšej nezúčastňuje na kampani, v ktorej sa o nej neustále hovorí – ale v tejto atmosfére som úplne chápal ich dôvody,“ poznamenala ďalej hlava štátu.
Referendum o ochrane rodiny bolo už siedme neplatné v histórii
Kiskovi je ľúto, že mnohí ľudia museli prekonávať oprávnený strach z urážlivých názorov, kým sa rozhodli verejne v médiách alebo na blogoch vyrozprávať svoj osud. „Máme za sebou referendum, v ktorom žiadna otázka neobsahovala slovo rodina – ale v diskusii a kampani pred referendom bolo toto slovo zrejme najpoužívanejšie.“ Na margo referenda tiež Kiska uviedol, že nikto nemôže považovať za svoje víťazstvo, keď jedným z výsledkov plebiscitu sú aj rozhádané rodiny a priatelia.
Prezident pripomenul, že referendum o ochrane rodiny bolo už siedme neplatné v histórii. Bolo by však podľa jeho slov zlé, keby sme zlikvidovali inštitút referenda tým, že k nemu definitívne stratíme dôveru. „Zachovajme si tento nástroj, ale používajme ho rozumne a uvážlivo. Nespravme z referenda politický alebo ideologický nástroj nátlaku alebo propagandy. Verím, že ďalšie referendum bude aktom, ktorý bude zabezpečovať skutočný záujem ľudí našej krajiny,“ ukončil.
SaS chce meniť pravidlá pre referendá, obráti sa aj na súd
Referendum bolo dobrodružstvo, tvrdí Aliancia za rodinu
Referendum posunulo rodinu do centra záujmu, tvrdí Figeľ
Pred 10 týždňami som na tomto mieste oznámil, že na základe rozhodnutia ústavného súdu vypisujem referendum, ktoré v sobotu aj prebehlo. Vtedy som tiež povedal, že ako prezident považujem za svoju nepísanú povinnosť zúčastniť sa na každom vypísanom referende. A odpovedal som aj na otázku, ako budem odpovedať. Urobil som to a povedal vtedy preto, lebo chcem vykonávať tento úrad otvorene – a ako človek priamo.
Tak ako som bol otvorený vtedy, budem otvorený aj dnes. Nikto nemôže považovať za svoje víťazstvo, keď jedným z výsledkov referenda sú aj rozhádané rodiny, priatelia. Domovy, pracoviská, chrámy, Slovensko, na ktorom pribudli nezmieriteľné nepriateľské emócie, ktoré tomuto referendu v mnohých prípadoch predchádzali. Dúfam, že nebude trvať tak dlho, ako sa nám zdalo pred referendom, kým si mnohí ľudia k sebe znovu nájdu cestu – a než sa začnú spolu normálne rozprávať ako predtým.
Vážim si a vždy budem podporovať angažovanosť. Budem tiež povzbudzovať k účasti na voľbách aj referendách. Ale v tomto prípade mám ľudské pochopenie pre veľkú väčšinu občanov Slovenska, ktorí v sobotu hlasovať neboli. Tak ako rozumiem aj pocitu nepochopenia mnohých tých, ktorí hlasovať boli a sú prekvapení aj výsledkom, aj emóciami, ktoré toto referendum vyvolalo.
Je prirodzené, že sú témy, kde proti sebe stoja rovnako závažné etické otázky. Ale napríklad hlasy kresťanských duchovných a teológov, ktorí nabádali k porozumeniu a ukazovali cestu k sebe, tak tieto hlasy boli prekričané – a počas kampane zaznievali aj zjednodušené, nepravdivé, necitlivé a veľakrát urážlivé tvrdenia a výroky. Bol som rozčarovaný z toho, ako v niektorých prejavoch prekročila verejná diskusia a kampaň pred referendom hranice základnej slušnosti ešte viac, než ktorákoľvek kampaň u nás doteraz.
Pre demokratickú spoločnosť a slobodnú krajinu, akou Slovensko je, nemôže byť dobrou správou, ak sa menšina radšej nezúčastňuje na kampani, v ktorej sa o nej neustále hovorí – ale v tejto atmosfére som úplne chápal ich dôvody. A je mi ľúto, že mnohí ľudia museli prekonávať oprávnený strach z urážlivých názorov, kým sa rozhodli verejne v médiách alebo na blogoch vyrozprávať svoj životný osud.
Po sobotňajšom referende sa nič nemení na tom, že manželstvo – ako vzťah muža a ženy – máme zapísané v ústave a zákonoch. Nič sa nemení ani na tom, že pojem manželstvo považuje väčšina občanov Slovenska za synonymum vzťahu muža a ženy. Sám k nim patrím. Iná vec je rešpekt a porozumenie spoločnosti k menšine. Diskusia pred referendom ukázala, že príliš veľa ľudí nerozumie tomu, čo menšinu trápi, čo skutočne chce a ako žije. Tu máme dlh, a zdá sa mi, že po kampani, ktorá predchádzala referendu, sa tento dlh iba zväčšil. Preto som prijal s veľkým porozumením aj vyjadrenia predsedu vlády v parlamente voči párom rovnakého pohlavia. V prípade, že bude premiér a vláda na tejto ceste považovať za užitočnú diskusiu moderovanú prezidentom, som pripravený pomôcť, aby sme tento dlh spoločne zmazali. Potešili ma aj mnohé triezve a vyvážené hodnotenia, ktoré som zaznamenal po zverejnení výsledkov referenda. Myslím si, že ak sa zbavíme predsudkov, ak nepôjdeme do krajností , môžeme na Slovensku dospieť k riešeniam, ktoré sú pre menšinu dôstojné, ktorým bude rozumieť väčšina, a ktoré budú všeobecne prijateľným kľúčom porozumenia a spolužitia.
Rovnako ako v prípade prvej otázky, po tomto referende sa u nás nič nemení ani na tom, že ani doteraz neboli a nie sú možné adopcie detí pármi rovnakého pohlavia. To však neznamená, že u nás nežijú a nebudú žiť také páry rovnakého pohlavia, kde je jeden z partnerov otcom alebo matkou dieťa – a ktorí vychovávajú deti a príkladne sa o ne starajú. Nedopusťme, prosím, takú atmosféru v spoločnosti, aby sa deti z takýchto rodín mohli cítiť vysmievané, odstrkované alebo inak atakované.
Referendum neprinieslo platný výsledok ani v tretej otázke. Ani v diskusii pred referendom som nezaznamenal vypuklé opakované prípady neprimeraného vyučovania v tejto oblasti, ktoré by sa stali u nás. Sám som otcom malých detí a tiež by som ako rodič nesúhlasil, aby ich v škole učili veci neprimerané veku alebo dobrým mravom. Domnievam sa, že vláda a ministerstvo školstva má dostatok možností, aby táto otázka nemusela byť v budúcnosti vôbec nastolená.
Máme za sebou referendum, v ktorom žiadna otázka neobsahovala slovo „rodina“ – ale v diskusii a kampani pred referendom bolo toto slovo zrejme najpoužívanejšie.
Máme za sebou ôsme celoštátne referendum – pritom sedem z nich sa skončilo bez výsledku, vrátane tohto. A to jedno-jediné, pritom veľmi dôležité, bolo platné len veľmi tesne. Akoby sa referendum u nás stalo viac nástrojom nejakého boja, a nie nástrojom, v ktorom získame nejaký výsledok. V obciach a mestách používame referendum na rozhodovanie občanov o dôležitých otázkach podľa môjho názoru stále málo a zriedka. Je možné, že po tomto referende a na základe toho, že tento rok je rokom, v ktorom sa vyhrotí predvolebný súboj, sa nájdu jednotlivci, ktorí sa pokúsia zorganizovať ďalšie referendá. Chcel by som zdôrazniť: Bolo by zlé, keby sme na Slovensku opakovanou skúsenosťou zlikvidovali inštitút referenda tým, že k nemu definitívne stratíme dôveru. Zachovajme si tento nástroj, ale používajme ho rozumne a uvážlivo. Nespravme z referenda politický alebo ideologický nástroj nátlaku alebo propagandy. Verím, že ďalšie referendum bude aktom, ktorý bude zabezpečovať skutočný záujem ľudí našej krajiny.
A ešte celkom na záver: Dovoľte mi s nádejou sa obrátiť na organizácie a aktivistov, ktorí viedli kampaň – či ju už viedli za sobotňajšie referendum alebo proti nemu – ale aj na všetkých ľudí, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zapojili do diskusií verejne, v súkromí, na sociálnych sieťach alebo v práci, vrátane kňazov a duchovných cirkví: Slovensko je malá, ale pestrá krajina a naša súdržnosť sa musí odvíjať od vzájomnej tolerancie, úcty a pochopenia. Toto nie je program – to je nevyhnutnosť. Ponechajme si každý svoje presvedčenie – ľudské, náboženské, svetonázorové – ale pokúsme sa pochopiť a porozumieť nielen tomu vlastnému. Nesúhlas s druhými nesmie znamenať nepriateľstvo alebo pokušenie nad niekým zvíťaziť.
Pretože Slovensko patrí každému z nás rovnako.
