BRATISLAVA 29. októbra (WEBNOVINY) – Základnú dávku v hmotnej núdzi v sume 61,60 eura bude štát od začiatku budúceho roka vyplácať len tým plnoletým sociálne odkázaným osobám, ktoré mesačne odpracujú v rámci malých obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác 32 hodín.
Základným predpokladom tejto podmienky však bude, že mu takúto činnosť obec ponúkne. Ak ani jeden z rodičov nevyužije ponuku obce a nebude pracovať, rodina nedostane aktivačné príspevky ani základnú dávku v hmotnej núdzi na rodičov.
Rodina však bude mať naďalej nárok na príspevok na bývanie a na dávky na deti. Pri štvorčlennej rodine, kde ani jeden z rodičov nepracuje, by tak suma sociálnych dávok klesla zo 156 eur na 36 eur. Vyplýva to zo zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý v utorok schválil parlament.
Poslancovi Jozefovi Mihálovi (SaS) vládny Smer-SD odsúhlasil pozmeňujúci návrh, podľa ktorého samostatne zárobkovo činné osoby a členovia ich domácností nebudú pri nízkom alebo žiadnom príjme vylúčení zo systému pomoci v hmotnej núdzi. Novela zákona je podľa predstaviteľov strany SaS v rozpore s ústavou. Tá totiž hovorí, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Ak novelu podpíše prezident, členovia SaS ju napadnú na ústavnom súde.
Stavili na protirómske nálady
„Socialisti jednoznačne stavili na protirómske nálady, ktoré sú v spoločnosti,“ skonštatovala Lucia Nicholsonová a pripomenula, že SaS sa dávnejšie snažila presadiť návrh, aby ľudia v hmotnej núdzi dostali jedno teplé jedlo denne, zvyšok až po odpracovaní stanovených prác. Smer vtedy návrh označil za šialený, neľudský a pomstu chudobným. Exministerka práce Viera Tomanová (Smer) vtedy dokonca označila návrh SaS za protiústavný. Podľa Nicholsonovej je novela len premysleným marketingovým ťahom. „Fico chce jednoducho vyhrať prezidentské voľby. Doposiaľ Smer riešil svoje víťazstvo vo voľbách tak, že kúpil autobus, pozvážal ľudí z osád a každému zaplatil 7 eur za hlas,“ skonštatovala Nicholsonová. Po novom bude korumpovať za štátne peniaze, pretože jeden voličský hlas si búdu môcť kúpiť za 60 eur zo štátnych peňazí. Bude to starosta alebo primátor, ktorí budú rozhodovať o tom, či niekomu ponúknu odpracovať si základnú dávku v hmotnej núdzi. Z občanov sa stanú vazali primátorov a starostov.
Novým zákonom sa tiež ruší poskytovanie príspevku na zdravotnú starostlivosť, ktorý v súčasnosti dosahuje 2 eurá mesačne na každú osobu v hmotnej núdzi. Od budúceho roka sa zavedie osobitný príspevok v sume 63,07 eura pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí pred nástupom do zamestnania poberali pomoc v hmotnej núdzi a začali pracovať. Podmienkou bude, aby ich príjem z práce bol najmenej vo výške minimálnej mzdy a najviac vo výške trojnásobku minimálnej mzdy, a domácnosti, ktorej je zamestnaná osoba členom, sa prestane poskytovať pomoc v hmotnej núdzi. Príspevok sa bude pri splnení podmienok poskytovať najviac šesť mesiacov.
Nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi zachováva 17,2-eurový príspevok pre deti, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku. Zákon má okrem toho umožniť zrážky zo sociálnych dávok na zaplatenie pokuty za priestupky pri porušení verejného poriadku, poškodzovaní majetku, alkoholizmu či zdravotnej starostlivosti. Pracujúci ľudia s nízkymi príjmami budú mať nárok na aktivačný príspevok. Ministerstvo práce chce týmto opatrením motivovať ľudí v hmotnej núdzi k uplatneniu sa na trhu práce a zmierniť riziko chudoby pracujúcich ľudí.
Kontrola účelnosti poskytovanej pomoci
Aktivačný príspevok v súčasnej výške 63,07 eura budú úrady práce a sociálnych vecí vyplácať na každého člena domácnosti, ktorý pracuje alebo je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a zvyšuje si kvalifikáciu formou externého štúdia, zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce, projektov, či na aktivačných prácach. Plnoletému členovi domácnosti bude úrad práce a sociálnych vecí vyplácať aktivačný príspevok vtedy, ak je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a vykonáva menšie obecné služby alebo dobrovoľnícku činnosť v rozsahu minimálne 64 hodín a maximálne 80 hodín mesačne.
„Vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe sa navrhuje, aby účastníkom na týchto činnostiach patril aktivačný príspevok iba na základe písomnej dohody uzavretej medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a obcou alebo organizátorom dobrovoľníckej činnosti, pričom úrad bude oprávnený kontrolovať účasť príjemcov pomoci v hmotnej núdzi priamo na mieste výkonu činnosti,“ uvádza rezort. Toto opatrenie má úradu práce umožniť kontrolu účelnosti poskytovanej pomoci v hmotnej núdzi.
Poslankyňa Erika Jurinová (OĽaNO) neúspešne navrhla, aby mohli sociálne odkázaní ľudia odpracovať svoju základnú dávku v hmotnej núdzi aj menšími službami pre samosprávny kraj a štátne podniky. Neuspeli ani poslanci za KDH Pavol Zajac a Ján Hudacký s návrhom, aby si ľudia v hmotnej núdzi mohli dávku odpracovať aj pri prácach organizovaných v rámci ochrany prírody a krajiny. Neúspešný bol aj poslanec Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS), ktorý chcel zvýšiť časť príjmu, ktorá sa nezapočítava do príjmu na účely hmotnej núdze, zo súčasných 25 % na 40 %.
