BRATISLAVA 6. júna (WEBNOVINY) – Dánska spoločnosť Copenhagen Suporbitals sa snaží dokázať, že aj súkromná spoločnosť dokáže skonštruovať funkčnú vesmírnu raketu bez miliardových dotácii a v cene auta vyššej strednej triedy.
Na stojáka
Na prvý pohľad to môže vyzerať ako donkichotský projekt – najmä ak si uvedomíme, že s raketou by bola spojená pilotná kapsula, v ktorej by pilot stál. Nepripomína vám to náhodou niektoré vízie Michaela O’Learyho, riaditeľa nizkonákladovej leteckej spoločnosti Ryanair, ktorý chce mať lietadlá s miestami na státie? Navyše označenie „pilot“ treba brať s rezervou, pretože jeho možnosti ovládať raketu by boli minimálne. Preťaženie by mal po fyzickej stránke zvládnuť, pretože by dosahovalo hodnoty okolo 4G . A v kapsuli je sedadlo, presnejšie opierka, takže pilot v nej nestojí úplne vzpriamene, ale je v akomsi polosede.
Samotná kapsula, nazvaná Tycho Brahe je zaujímavá a rozhodne nie je určená klaustrofobikom. Je to totiž 3,5 metra dlhý valec s priemerom len 65 cm. Astronaut v nej stojí a jedinou priehľadnou časťou je malá kupola okolo jeho hlavy. Jej hmotnosť (vrátane astronauta) je 300 kg. Tá sa pripevní na nosnú raketu Heat-1X (celková dĺžka 9 metrov) a spolu štartujú z plávajúcej rampy, príznačne nazvanej Sputnik.
Polovičný úspech
Okrem motora a letových vlastností sa počas testovacieho letu malo overiť aj reálne preťaženie v kapsuli.Celkom sa to však nepodarilo, pretože vo výške necelých troch kilometrov sa raketa odchýlila zo svojho kurzu a preto jej radšej zastavili prívod paliva k motorom. Pôvodne mala dosiahnuť výšku 16 kilometrov. Aj pri zostupe nastali problémy, keď sa neotvorili padáky, takže na hladinu kapsula dopadla podstatne tvrdšie, než bolo plánované. Na nasledujúcom videu si môžete pozrieť štart absolútne unikátne – priamo z pohľadu pilota:
Aj napriek tomu si jej konštruktéri Peter Madsen a Kristian von Bengston zaslúžia uznanie za úsilie vyvinúť lacnú raketu, schopnú dostať človeka do kozmu. Len pre zaujímavosť: cena ich rakety je necelých 70-tisíc dolárov, zatiaľčo raketoplán Endeavour, ktorý sa práve uberá do dôchodku stál okolo 1,7 miliardy dolárov a súkromná spoločnosť Virgin Galactic si za letenku do kozmu účtuje 200-tisíc dolárov.
