Endeavour sa naposledy vrátil z ISS

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Raketoplán Endeavour dolietal
Raketoplán Endeavour v utorok 1. júna 2011 o 2:35 Východného letného času EDT (8:35 SELČ) úspešne pristál v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride, čím ukončil svoju poslednú, v poradí 25. misiu. Hlavným cieľom 16-dňovej misie s označením STS-134 bolo dopravenie Alfa magnetického spektrometra (AMS-02) na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) a jeho následné pripojenie. Endeavour teraz umiestnia do California Science Center v Los Angeles. Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 1. júna (WEBNOVINY) – Raketoplán Endeavour dnes o 2:35 Východného letného času EDT (8:35 SELČ) úspešne pristál v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride, čím ukončil svoju poslednú, v poradí 25. misiu.

Hlavným cieľom 16-dňovej misie s označením STS-134 bolo dopravenie Alfa magnetického spektrometra (AMS-02) na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) a jeho následné pripojenie. Endeavour teraz umiestnia do California Science Center v Los Angeles.

Raketoplán Endeavour dolietal
Raketoplán Endeavour v utorok 1. júna 2011 o 2:35 Východného letného času EDT (8:35 SELČ) úspešne pristál v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride, čím ukončil svoju poslednú, v poradí 25. misiu. Hlavným cieľom 16-dňovej misie s označením STS-134 bolo dopravenie Alfa magnetického spektrometra (AMS-02) na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) a jeho následné pripojenie. Endeavour teraz umiestnia do California Science Center v Los Angeles. Foto: SITA/AP

Foto: SITA/AP

Raketoplán Endeavour dolietal
Raketoplán Endeavour v utorok 1. júna 2011 o 2:35 Východného letného času EDT (8:35 SELČ) úspešne pristál v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride, čím ukončil svoju poslednú, v poradí 25. misiu. Hlavným cieľom 16-dňovej misie s označením STS-134 bolo dopravenie Alfa magnetického spektrometra (AMS-02) na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) a jeho následné pripojenie. Endeavour teraz umiestnia do California Science Center v Los Angeles. Foto: SITA/AP

Foto: SITA/AP

Raketoplán Endeavour dolietal
Raketoplán Endeavour v utorok 1. júna 2011 o 2:35 Východného letného času EDT (8:35 SELČ) úspešne pristál v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride, čím ukončil svoju poslednú, v poradí 25. misiu. Hlavným cieľom 16-dňovej misie s označením STS-134 bolo dopravenie Alfa magnetického spektrometra (AMS-02) na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) a jeho následné pripojenie. Endeavour teraz umiestnia do California Science Center v Los Angeles. Foto: SITA/AP

Foto: SITA/AP

Raketoplán Endeavour dolietal
Raketoplán Endeavour v utorok 1. júna 2011 o 2:35 Východného letného času EDT (8:35 SELČ) úspešne pristál v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride, čím ukončil svoju poslednú, v poradí 25. misiu. Hlavným cieľom 16-dňovej misie s označením STS-134 bolo dopravenie Alfa magnetického spektrometra (AMS-02) na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) a jeho následné pripojenie. Endeavour teraz umiestnia do California Science Center v Los Angeles. Foto: SITA/AP

Foto: SITA/AP

Endeavour vyštartoval na svoj posledný let v pondelok 16. mája o 8:56 EDT (14:56 SELČ) z Kennedyho vesmírneho strediska, s ISS sa spojil o dva dni neskôr. Veliteľom šesťčlennej americkej posádky bol Mark Kelly, okrem neho boli na palube raketoplánu Greg H. Johnson, Roberto Vittori, Greg Chamitoff, Mike Fincke a Andrew Feustel. Astronauti počas 12 dní strávených na ISS absolvovali štyri výstupy do otvoreného vesmíru.

Počas pobytu Endeavouru na ISS sa zo stanice vracala na Zem ruská vesmírna loď Sojuz. Išlo o vôbec prvý prípad v histórii, keď sa Sojuz odpájal od ISS v čase, keď bol k stanici pripojený niektorý z amerických raketoplánov. Taliansky astronaut Paolo Nespoli tesne po odpojení Sojuzu spravil video a fotografie zachytávajúce raketoplán Endeavour „zaparkovaný“ na ISS. Ide o vôbec prvé spoločné zábery raketoplánu a stanice odfotené z diaľky s planétou Zem v pozadí. Endeavour sa od ISS odpojil v pondelok 30. mája.

Endeavour mal pôvodne vyštartovať na svoju poslednú misiu už 19. apríla, predstavitelia Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) však tento termín posunuli pre štart ruskej bezpilotnej nákladnej lode Progress na 29. apríla. Ani tento termín sa však nepodarilo dodržať, pretože štyri hodiny pred štartom technici odhalili poruchu v rozvádzacej skrini v jednej z troch pomocných pohonných jednotiek raketoplánu. Štart preto znova odložili a technici skriňu následne vymenili a preskúšali.

Program amerických raketoplánov uzavrie Atlantis

Ten k ISS odštartuje 8. júla. Po jeho misii sa NASA bude spoliehať len na partnerov z Európy, Japonska a Ruska, predovšetkým na Sojuz. Ten je však schopný transportovať do vesmíru len trojčlennú posádku, kým súčasné americké raketoplány môžu letieť so šiestimi osobami na palube. Technologický riaditeľ NASA Robert Braun vo februári uviedol, že bude trvať minimálne jednu dekádu, kým odborníci vyrobia nové americké zariadenie schopné s astronautmi odštartovať do vesmíru. Informácie pochádzajú z webstránky nasa.gov a archívu agentúry SITA.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie ISS Medzinárodná vesmírna stanicaNASA Národný úrad pre letectvo a vesmír