BRUSEL 14. decembra (WEBNOVINY) – Podpredseda maďarskej vlády Tibor Navracsics počas pondelňajšieho stretnutia s eurokomisárkou pre spravodlivosť Viviane Redingovou vyjadril znepokojenie nad slovenským zákonom o štátnom občianstve, ktorý podľa neho porušuje Chartu základných práv Európskej únie.
Podľa jeho slov, ktoré v stredu citovala tlačová agentúra MTI, išlo „súkromné stretnutie“, pričom využil svoju účasť na zasadnutí Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti v Bruseli. Zopakoval pritom obavy, ktoré maďarská vláda vyjadrila v minulotýždňovom liste adresovanom Redingovej.
Vicepremiér plniaci taktiež funkciu ministra spravodlivosti tvrdí, že slovenský zákon upiera občanom právo na slobodnú voľbu identity. „Domnievam sa, že Európska únia musí zájsť ďalej ako povedať, že toto je maďarsko-slovenský konflikt… pretože sa to prieči Charte základných práv,“ povedal Navracsics.
Európska komisia (EK), ktorá sleduje dodržiavanie charty členskými krajinami EÚ, je podľa neho povinná v takomto prípade zakročiť. Vyjadril pritom názor, že prostredníctvom „sankcií voči ľuďom, ktorí uplatňujú svoje právo na slobodný výber identity“ Slovensko „okráda svojich vlastných občanov o ich občianstvo“. Redingová podľa Navracsicsa ubezpečila, že Brusel záležitosť dôkladne preverí a do Budapešti zašle písomnú odpoveď. Ako uviedol pre MTI nemenovaný „diplomat EÚ“, EK sa pred vydaním stanoviska oboznámi aj s postojom Slovenska.
Vážne nezhody o štátnom občianstve stále trvajú
Maďarsko odmieta návrh Zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom o úprave otázok týkajúcich sa štátneho občianstva a nepovažuje ju za východisko pre ďalšie rokovania. Oznámil to štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Maroš Žilinka po rokovaní so zástupkyňou štátneho tajomníka Ministerstva verejnej správy a spravodlivosti Zsuzsannou Repás.
Návrh zmluvy odovzdal Žilinka maďarskej strane 15. februára po stretnutí premiérov Slovenska a Maďarska Ivety Radičovej a Viktora Orbána. Oficiálna odpoveď Budapešti tak prišla po desiatich mesiacoch. Napriek tomu štátny tajomník hovorí o snahe dohodnúť sa. Rokovania by mali teraz prebiehať na expertnej úrovni, stať by sa tak malo najneskôr do konca januára 2012.
Posledné udalosti, ktoré sa udiali, oprávňujú k určitým obavám, poznamenala Repás, pričom spomenula, že pred niekoľkými dňami bola pozbavená takmer storočná pani slovenského občianstva. Nechápeme, aké nebezpečenstvo
je pre Slovensko táto pani, uviedla Repás a dodal, že je to hanba. Uviedla ďalej, že v Maďarsku verili, že Slovensko dodrží prísľub a zo svojho zákona vypustí pasáž o strate občianstva. Myslí si, že dochádza ku diskriminácii a porušovaniu ľudských práv. „Podľa nášho názoru sú v slovenskej právnej úprave určité kontradikcie, a to v tom zmysle, že úprava hovoriaca o strate občianstva je v protiklade so slovenskou ústavou, podľa ktorej nikoho nemožno proti jeho vôli zbaviť občianstva,“ uviedla. Repás by bola rada, keby sa v budúcich rokovaniach našli riešenia, ktoré budú slúžiť záujmom občanov.
Slovensko nikoho nediskriminuje
Slovenská republika neporušuje ľudské práva a nikoho nediskriminuje, zdôraznil Žilinka. Ak poukazuje na porušovanie ústavy, jediným orgánom, ktorý to môže povedať je Ústavný súd SR. Žilinka zdôraznil, že je treba odlišovať pojmy „odňatie“ občianstva a „strata“ zo zákona. Strata občianstva zo zákona je plne v súlade s dohovorom o občianstve, takúto úpravu má rad krajín, zdôraznil. „Princíp efektívneho občianstva predpokladá reálne puto občana a štátu. Úzky a intenzívny vzťah občana,“ zdôraznil. Podľa Žilinku citová väzba alebo akýkoľvek vzťah k národnosti nie je vyjadrený štátnym občianstvom, ale národnosťou. Zároveň dodal, že nie Slovensko vyvolalo dnešné nezhody, prvotným impulzom bol maďarský zákon o štátnom občianstve z roku 2010.