BRATISLAVA 31. októbra (WEBNOVINY) – Ako povedal pre agentúru SITA dekan Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Marián Šuráb, v roku 25 pred Kristom prikázal cisár Augustus vybudovať v Ríme nádhernú budovu. Nazval ju Panteónom, čiže svätyňou ku cti všetkých božstiev Ríma a cisárstva. Chrám patril medzi významné monumenty rímskeho staviteľstva. „Postupne, ako kresťanstvo zapúšťalo korene v Ríme, rúcali sa pohanské chrámy a oltáre. Jediný Panteón zostal ako posledný a stojí do dnešných dní. O šesťsto rokov po jeho vybudovaní pápež Bonifác VI. zasvätil Panteón všetkým rímskym mučeníkom, ktorí v časoch prenasledovania obetovali životy za Ježiša Krista,“ upozornil dekan fakulty. Neskôr rímski kresťania a kresťania z celého sveta začali spoločne s neznámymi mučeníkmi uctievať aj neznámych svätých kresťanov. „Už od 8. storočia slávime 1. novembra Slávnosť Všetkých svätých. Sviatok zaviedol pápež Gregor III. v roku 731,“ povedal Šuráb.
Ako každý národ má svojich neznámych hrdinov, tak aj cirkev má podľa dekana fakulty svojich neznámych hrdinov a svätcov, na ktorých si nikto konkrétne nepamätá. Sú to tí, o ktorých píše novozákonná kniha Zjavenie sv. Jána apoštola: „A počul som počet označených: stoštyridsaťštyritisíc označených zo všetkých kmeňov synov Izraela. Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“ (Zjv. 7, 4. 9 – 10). Podľa Šurába všetkých týchto Božích priateľov zahŕňa svojou blízkosťou a láskou Panna Mária. Jej postavenie zdôraznil pápež Pius XII., keď v roku 1954 zaviedol sviatok Panny Márie kráľovnej.
Známi aj neznámi svätci pochádzali podľa Šurába zo všetkých spoločenských kategórií. „Boli to myslitelia, spisovatelia, umelci, reformátori, politici, učenci, géniovia a jednoduchí ľudia. Formovali svet, v ktorom žili. Bojovali proti rozličným formám otrokárstva, skultúrňovali primitívne národy, zakladali nemocnice a univerzity, bojovali o dôstojnosť žien a detí. Formovali Európu a ďalší svet. Vtlačili pečať duchovnosti, kultúre a civilizácii,“ zdôraznil Marián Šuráb.