Čínsky mladík Li Meng je natoľko závislý od počítačových hier, že postupne stráca pojem o čase aj o živote. Nedávno sa v čínskych médiách priznal, že už šesť rokov prakticky žije v internetovej kaviarni.
Hoci vysokú školu dokončil už pred šiestimi rokmi, namiesto toho, aby si začal hľadať klasickú prácu, rozhodol sa staviť na inú alternatívu zarábania si na živobytie – online hry. Vybral si preto jednu z internetových kaviarní v meste Čchang-čchun na severe krajiny a pustil sa do „práce“.
Li Meng je, spí a hrá na tom istom mieste a v rovnakom zariadení už niekoľko rokov. Opúšťa ho len vtedy, keď potrebuje ísť na záchod alebo sa osprchovať. Majiteľ kaviarne uviedol, že 30-ročný Li je na svojom mieste už tak dlho, že sa už stal súčasťou zariadenia.
„Bez ohľadu na to, čo som povedal, odmietol s kýmkoľvek komunikovať. Oslovil som teda majiteľa kaviarne, ktorý mi povedal, že je tam už tak dlho, že si jeho prítomnosť už takmer nikto nevšíma,“ uviedol redaktor Beijing Times.
Li hrá hlavne v noci, takže väčšinu dňa prespí. Za prenájom stola platí mesačne okolo 60 eur, online počítačové turnaje mu za rovnakú dobu údajne vynášajú v prepočte asi 235 eur.
„Väčšinou prichádza v noci, aby hral, cez deň je potom unavený, a tak si tu aj pospí. Občas ide preč, aby sa osprchoval,“ uviedol jeden z návštevníkov kaviarne. Ďalší návštevníci kaviarne prezradili, že ho tam videli aj počas Silvestra, Festivalu jari či ďalších známych sviatkov a osláv. Keďže sa takmer s nikým nerozpráva, zamestnanci kaviarne netušia, aké má rodinné zázemie.
„Nemám s ním ale žiadne problémy. Sedí tíško v kúte a nikoho neotravuje. Platí si to, čo má, tak prečo by som ho mal odtiaľto vyháňať,“ povedal manažér kaviarne Sun Wang.
Nejde pritom zďaleka o jediný prípad vážnej závislosti od počítačových hier. V Číne, kde možno nájsť on-line hracie bary takmer na každom kroku, počet ľudí strácajúcich kontakt s realitou každoročne stúpa. Podľa jedného z rehabilitačných zariadení, ktoré pomáhajú odstrániť závislosť od videohier, tu trpí závislosťou až 80% mladých ľudí.
www.businessinsider.com, www.odditycentral.com
