Dňa 23. novembra 1864 sa počas víchrice vracal domov kremnický archivár Pavol Križko. V nečase zišiel z cesty a hľadal úkryt pod bralom na vrchole kremnického Velestúru (1254 m.n.m.). Ako odhrnul trs trávy, odkryl sa mu vraj záhadný nápis pripomínajúci runové písmo. Takto nejako opísal Križkov objav, ktorý sa zakrátko stal senzáciou, český historik a archeológ Josef Skutil v roku 1933. Išlo o skutočne runové písmo alebo podvrh? Velestúr a jeho záhadné nápisy majú množstvo otáznikov.
Objavte jedinečné čaro slovenských kalvárií, "hory lebiek“, po ktorej kráčal Ježiš
Tajomný text z 3. – 4. storočia?
Kremnický archivár prišiel v dosť krátkom čase aj s odhalením, čo vlastne nápisy znamenajú. Text v latinčine znel: „Přechach silan of morave zrumich kreminitiu te turo i vsie grada, i be gode po turu dve ste osmdesát“ a v preklade do dnešnej slovenčiny znie: „Prišiel Silan od severu, zrumil (zboril) Kremnicu i Turovo i všetky hrady, i bolo rokov po Turovi 280“. Podľa Križka štvorriadkový nápis bol písaný staroslovanským runom, písmom, ktoré bolo staršie ako latinka.
Toto miesto na vrchole piateho najvyššieho vrchu Kremnických vrchov mohlo podľa Križka kedysi slúžiť ako obetný oltár slovanských druidov. Potvrdzuje to vraj i meno samotného vrchu. Veles i Tur sú mená slovanských bohov. To by znamenalo, že starí Slovania mali svoje písmo už v 3. – 4. storočí nášho letopočtu – aspoň tak tvrdil vtedy 27-ročný kremnický archivár. Malo to však jednu chybičku… alebo presnejšie dve.
Senzácia pre vlastencov
Runy objavené na Velestúre sa koncom 19. storočia stali veľkou atrakciou najmä pre slovenských vlastencov. V tom čase budovanie národného povedomia bolo veľmi dôležité a práve dôkaz o slovanskom písme z dávnych dôb na slovenskom vrchu bol pre Slovákov významný. Nápis sa stal predmetom záujmu nielen vlastencov, ale aj vedcov, historikov, jazykovedcov, archeológov…. Niektorí z nich pravosť nápisu začali spochybňovať, a to z dvoch hlavných dôvodov. V 3. – 4. storočí nášho letopočtu nebola potvrdená prítomnosť Slovanov na našom území. Podľa archeologických nálezov do týchto končín začali prichádzať až v 5. storočí nášho letopočtu.
A tou druhou chybou krásy bola skutočnosť, že Kremnica, ktorá sa v tajomnom nápise spomína, v čase jeho údajného vzniku neexistovala. Najstaršie štôlne a šachty pochádzajú pravdepodobne z 8. – 9. storočia a vznik slobodného kráľovského mesta Kremnica sa spája s dátumom 17. november 1328, kedy uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou vydal osade Cremychbana privilegiálnu listinu.
Zradil ho jeho nástupca?
Či je nápis skutočne pravý, alebo nie, je stále veľkou neznámou. Objaviteľ nápisu Pavol Križko zomrel v roku 1902 a svoje tajomstvo si odniesol do hrobu. Jeho nástupca, ďalší kremnický archivár Michal Matunák, ktorý krátko pred odchodom do dôchodku s Križkom spolupracoval, mal iný názor ako jeho predchodca. Podľa neho nápis vytvoril sám Križko, presnejšie v spolupráci s maliarom Jánom Božetechom Klemensom a kresličom Karolom Moravčíkom.
Či je to tak, alebo onak, skala, na ktorej boku je nápis, skutočne pripomína kamenný obradný stôl. Miesto dýcha zvláštnou energiou, učupenou pod tôňou stromov navôkol záhadného skalného útvaru. Dostanete sa k nemu hneď z viacerých strán. Buď zo Zlatej studne, po žltej značke od chaty Hostinec, alebo po červenej zo sedla Tri kríže.
