Veľa študentov chce neraz na vlastnej koži vyskúšať štúdium v zahraničí. Okrem toho, že spoznajú nových ľudí, kultúru danej krajiny a jej miestne špeciality, mnohým z nich sa otvoria aj nové obzory. Andrea sa pred tromi rokmi rozhodla pre štúdium v Španielsku a vyzerá to tak, že keď všetko pôjde podľa plánu, ostane tam žiť.
Prečo si sa rozhodla študovať v Španielsku?
„Ešte keď som študovala žurnalistiku na Slovensku som chcela zažiť študentskú skúsenosť v zahraničí. Počas štúdia som sa zapájala do rôznych aktivít a programov so zahraničnými študentmi zo Španielska, Talianska či Guatemaly. Od nich som čerpala veľa informácií o vysokých školách, o tom ako to beží v ich krajinách a aký systém je ten najlepší. Bola som presvedčená, že to raz v živote musím vyskúšať a tak sa aj stalo. Dokončila som bakalársky stupeň na Slovensku a hneď na to ma zobrali na univerzitu v Tarragone (Katalánsko). Začala som študovať magisterský stupeň v komunikácii. Naskytla sa mi teda možnosť porovnať realitu a to, s čím som mala (zatiaľ) len ako-takú skúsenosť.“
Vedela si od začiatku, že tam zostaneš takú dlhú dobu?
„Vedela som na isto, že tu chcem zostať minimálne pokým nedokončím školu. Dostala som štipendium, čo mi dosť uľahčilo život na začiatku. Spočiatku som mala strach, pretože som sem prišla len so slabou španielčinou a všetci tí, ktorí navštívili Španielsko vedia, že s angličtinou ďaleko nezájdu. Nastali teda dni tvrdého učenia jazyku a samozrejme učenia sa aj do školy. Nič iné mi nezostávalo. Popri učení španielčiny som sa musela zdokonaľovať aj v katalánčine, keďže niektorí profesori boli zarytí Katalánci. Univerzitu som ukončila po roku štúdia a o mesiac na to som dostala pracovné štipendium vo firme, v ktorej som až doteraz. Pracujem na oddelení marketingu a mám na starosti marketingovú a digitálnu komunikáciu firmy, ktorá pôsobí v takmer v celej Európe a v Južnej Afrike.“
„Táto otázka je veľmi náročná pre každého, ktorý sa rozhodne odísť zo svojej krajiny. Nikto nikdy nevie, či sa vráti domov o týždeň, o rok alebo naopak zostane žiť v cudzej krajine. Nevravím, že na Slovensku sa žije zle, ale po takmer už troch rokoch bývania v Španielsku viem, že ak všetko pôjde v poriadku, zostanem tu žiť.“
Momentálne som spokojná a žijem život teraz. Prítomnosť je pre mňa kľúčová a ak máte popri tom všetkom oporu je to to najlepšie.
Ako si sa aklimatizovala, ako rýchlo si sa naučila jazyk?
„Ktokoľvek sa ma opýta na túto otázku odpoviem zakaždým to isté. Ak sa chcete naučiť cudzí jazyk, najlepšou školou je nájsť si priateľa/priateľku z tej danej krajiny, ktorej jazyk chcete ovládať. Ako to bolo aj v mojom prípade. Samozrejme, nie je to len tak.“
„Môj španielsky príbeh začína ešte pred šiestimi rokmi, keď som po prvýkrát prišla do Španielska brigádovať počas leta. Spoznala som sa s Josém, ktorý sa snažil pomáhať mi s úplne všetkým. Od španielčiny až po vybavovanie pracovných dokumentov. Keď niekto spomenie romantický príbeh o láske na prvý pohľad, presne viem o čom hovorí. Keďže som musela dokončiť vysokú školu náš vzťah bol od začiatku veľmi komplikovaný. Vzťah na diaľku, nekonečné hovory cez Skype, týždňovky na Slovensku či v Španielsku a pod. Prvé tri roky sme (ne)fungovali ale keď je niečo skutočné, tak to potrvá až dokonca. Momentálne zdieľame spoločnú španielsko-slovenskú domácnosť a osobne sa nemôžem ani len sťažovať.“
„Jazyk som sa naučila pomerne rýchlo. (pozn. dobrý učiteľ) Španielčina je nádherný jazyk a veľmi hravý, tak ako naša slovenčina. Ak ju človek ovláda nemá šancu sa stratiť vo svete, pretože ak sa niekomu prihovoríte v angličtine a nie si je istý, tak istotne vie po španielsky.“
V čom sa Španieli líšia od Slovákov?
„Je aj nie je veľký rozdiel medzi Slovákmi a Španielmi. Oba národy sú európske, takže ja osobne nepociťujem nejaký veľký kultúrny šok, či inú mentalitu. Sú viac otvorenejší to áno, ale je to úplne normálne. Nedávala by som do jedného vreca všetkých Španielov. Je rozdiel porovnávať Španiela z juhu z Andalúzie, zo severu Baskicka alebo Katalánca z Barcelony. Každé územie je iné, má iný pôvod a teda aj domáci ľudia sú iní. My Slováci sme viac uzavretejší (ale to sa už dávno o nás vie), ale o to úprimnejší. Španieli majú svoj temperament, ktorý dokážu veľmi dobre použiť vo svoj prospech. Áno je rozdiel medzi nami, ale nie je to rozdiel, ktorý by ma prekvapil. Je to úplne normálne.“
Každý človek musí byť hrdý na svoju krajinu, nech je akákoľvek. Na svoj pôvod nemôže zabudnúť, aj keď je tisícke kilometrov ďaleko.
Ako sa páčilo priateľovi na Slovensku?
Citujem J: „ Najviac sa mi páčili Vysoké Tatry, zima a sneh. Túto zimu sme boli v oblasti Liptovského Mikuláša, kde mi učarovali miestne domčeky, tu som mohol vidieť pravú slovenskú tradíciu v mínus 18 stupňoch. Ochutnal som taktiež aj Tatranský čaj, bryndzové halušky a pirohy, cesnakovú polievku či perkelt. V celku mi chutí slovenská kuchyňa, ale musím povedať, že stredozemská nie je až taká náročná na žalúdok ako tá vaša. Samozrejme, páčia sa mi aj Slovenky sú veľmi pekné.“
