Práca Alexandry Kováčovej je snom každého dobrodruha – živí sa cestovaním a blogovaním zároveň. V marci 2011 si kúpila jednosmernú letenku do Mexika a odvtedy je na cestách. Doteraz precestovala viac ako 50 štátov a nevie sa dočkať, kedy objaví ďalšie neprebádané miesta. Nemá rada stereotyp, no ten jej na potulkách svetom rozhodne nehrozí.
Kedy nastal v tvojom živote ten okamih, keď si sa rozhodla živiť sa cestovaním?
„Presne v tú noc, teda skoro ráno o 4-tej v septembri 2010, keď som si blog založila. Zakladala som si ho s tým zámerom, že keď sa blogom môžu živiť nejakí Američania, tak prečo nie aj ja? Ja som taká tvrdohlavá, že keď si niečo zaumienim, aj to dosiahnem a takto to bolo aj s týmto blogom, na ktorom pracujem vo dne a v noci, len aby som potom mohla cestovať koľko chcem.“
Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?
„Môžem mať vôbec nejaký bežný pracovný deň? To je práve jedným z hlavných dôvodov, prečo sa venujem blogovaniu a cestovaniu, lebo každý deň je iný. Ja som maximálny odporca stereotypov a v málo čom rutinu znesiem. Dalo by sa povedať, že bežne cez deň spoznávam nové miesta a fotím a potom večer pracujem na počítači, píšem články, maily, pripravujem statusy na sociálne siete. Niekedy však pracujem aj 16 či viac hodín denne, ale potom sú aj dni, kedy nie som na počítači vôbec, a len pracujem v teréne na výletoch. Je to rôzne a som za to nesmierne vďačná, lebo aj to ma inšpiruje písať ďalej, keď viem, že nemusím pracovať v kancelárii každý deň, aj keď na to napr. nemám náladu.“
Čo ťa priviedlo k tomu, aby si cestovala a následne si založila blog?
Skús si zaspomínať a podeliť sa s nami, kde všade si už bola?
„Dokopy keď som správne počítala, tak 50 štátov. Hoci už pár rokov necestujem len tam, kde to je pre mňa nové, ale tak polovicu ciest roka mám do už navštívených krajín, lebo dobre viem, čo tam čakať. Zatiaľ teda Európa, Severná, Stredná a Južná Amerika, severná Afrika a Ázia. Chýba mi Austrália a Nový Zéland, kde sa raz dúfam dostanem tak na pol roka, a potom samozrejme Antarktída, kde som pri návšteve najjužnejšieho mesta sveta Ushuaia kvôli nedostatku času nestihla ísť.“
Existuje miesto, na ktoré by si sa nerada vrátila?
„Je to zvláštne, ale nech rozmýšľam ako chcem, také miesto nie je. Všetko závisí od danej situácie, nálady, ročného obdobia a ľudí, s ktorými dané miesto navštívim. Mne sa naopak osvedčilo to, že tie mestá, ktoré som prvýkrát neznášala a dala som im druhú šancu, sú teraz moje najobľúbenejšie; napr. Barcelona, New York, San Francisco, Kostarika, Thajsko či Filipíny.“
Máš ešte nejaký nesplnený cestovateľský sen?
„Samozrejme, je ich veľmi veľa. V skratke všetky štáty, kde som ešte nebola. Najviac ale Peru, Kolumbia, Nicaragua, vlastne celý Karibik, južná Afrika a Madagaskar, Antarktída, Austrália a Nový Zéland, Seychely,či Bora Bora.“
Tvoja stránka je rozdelená do šiestich kategórií – Food, Travel, Yoga, Spa, Adventure, Nature. Ktorá z týchto oblastí ťa najviac charakterizuje?
„Vtipné na tom je, že približne všetky rovnako, preto som aj celý blog rozdelila na tieto hlavné kategórie. Možno sa to strieda aj podľa nálady, ročného obdobia či destinácie, kde momentálne som. Počas roka sa v tomto všetkom snažím vytvoriť nejakú rovnováhu ako sa len dá. Najviac času mi asi zaberá cestovanie a potom strava, joga a spa.“
Cestovanie sa ani zďaleka nekončí, keď sa niekomu podarí vkročiť nohou do každej krajiny na svete.
Spomínaš si na nejaký adrenalínový zážitok?
Ako skúsený dobrodruh, ktorý už zažil množstvo dobrodružstiev, máš určite aj ty nejaké tipy, ako toho čo najviac vidieť či preskúmať. Čo by si poradila všetkým tým, ktorí chcú toho vidieť čo najviac za menej peňazí?
Aké najexotickejšie miesto si navštívila?
„Napadajú mi napr. ostrov Aruba pri Venezuele, neďaleký Svätý Krištof a Nevis, San Blas a Bocas del Toro v Paname, Isla Contoy v Mexiku, už spomenutý amazonský prales v Bolívii, najjužnejšie mesto na svete Ushuaia v Argentíne, odkiaľ je už len kúsok na Antarktídu. Pre niekoho je exotika už aj samotné okolie môjho rodného mesta Snina na východe Slovenska :) „
Pre mladých ľudí si veľmi inšpiratívny človek. Čo by si poradila všetkým tým, ktorí by chceli ísť za svojím snom, no nemajú na to dostatok odvahy?
„Ďakujem krásne za kompliment. Podľa mňa jediný spôsob, ako sa zbaviť strachu, je robiť presne to, čoho sa najviac bojíme. Myslíte si, že ja som sa na začiatku nebála cestovať sama? Alebo že ešte stále niekedy nemám strach? Omyl! Aj ja sa bojím, ale napriek tomu sa viem prekonať a odhodlám sa urobiť presne to, čoho sa bojím. Neustále cestujem do džungle k divým zvieratám, cestujem sama do trošku nebezpečných oblastí, fotím z okraja vysokých pohorí, prednášam pred veľkým davom – toho všetkého sa bojím, ale je to úžasný pocit zadosťučinenia po tom, ako prekonám seba a strach, je oveľa väčší ako bol predtým samotný strach. Nečakajte, že sa prestanete báť, to sa možno nikdy nestane. No napriek tomu, choďte si za svojimi snami. Lepšie teraz ako potom raz v starobe ľutovať, prečo ste to stále odkladali.“
