Ten, kto v minulosti navštívil Taliansko vie, že je krajinou miestami nezrozumiteľne rýchlej reči, chutných al dente cestovín a azúrovo modrého mora. Hoci Sardínia ponúkne cestovateľom trošku zo všetkého, predsa má v sebe o čosi viac. Už na prvý pohľad je totiž atmosféra na tomto druhom najväčšom talianskom ostrove niečím elektrizujúca.
Od hotelovej postele až po gauč
Nízkorozpočtové lety z Bratislavy sú veľmi dobrým spôsobom, ako sa dostať za „lacný peniaz“ do Alghera – záchytného bodu turistov ležiaceho na severozápade Sardínie v provincii Sassari. Útulné letisko je totiž vďaka praktickej autobusovej linke vzdialené od centra starobylého mestečka len niekoľko desiatok minút. Lacnejšia forma nocľahu sa dá nájsť aj vo Fertilii a jej bezprostrednom okolí (približne na polceste z letiska do centra Alghera), a to vo forme hostelov alebo bungalovov v kempoch. Hoci by niektorým mohla prísť takáto forma ubytovania nepohodlná, nie je to celkom tak. Príjemní majitelia, ktorí hosťom, na rozdiel od niektorých slovenských, s úsmevom a žoviálnym prístupom vždy vyjdú v ústrety, vyvážia aj drobné nedostatky. Extrémni dobrodruhovia by však určite nemali zabúdať ani na možnosť couchsurfingu – moderného spôsobu, ako sa ubytovať u miestnych zadarmo, a ešte pri tom do detailov spoznať kultúru a mentalitu Sardínčanov.
Pizza, pasta, prosciutto…
Oslavovať príchod jari v exotickej krajine zatiaľ nie je pre bežného Slováka úplnou samozrejmosťou. Avšak rozhodne to nie je nemožné. Miestni dokonca odporúčajú prichádzať do Alghera skôr, než je leto v plnom prúde: „Keď sa začne turistická sezóna, ceny sú aj trojnásobne vyššie,“ poučil nás priateľsky jeden z čašníkov v reštaurácii s výhľadom na prístav. Dodal, že neprimeraný nárast cien sa netýka obligátnej pizze, ale skôr sardínskych špecialít, ktoré treba jednoducho ochutnať. Apropo pizza. Tenké šťavnaté cesto, čerstvé ingrediencie, dôkladná príprava… Zjesť všetko do posledného trojuholníka nie je vôbec ťažké. Podobne je to aj s kávou. Predsavzatie obmedziť jej denný príjem a ísť pritom do tohto atraktívneho talianskeho letoviska, je jednoducho samovražda. Milovníci veľkého espressa, pozor! Pod kávou Taliani rozumejú malé piccolo s krémovou penou a prenikavou, miestami až čokoládovou arómou. Chuťové poháriky však rozbúri aj sardínske prosciutto, široký výber kvalitných a mimoriadne delikátnych syrov, cestovín či tradičných zákuskov z ricotty, mandlí a ďalších lokálnych ingrediencií. Kto sa však neodváži objednať si počas pobytu aspoň raz plody mora (sépie, kalamáre, malé chobotničky a tak ďalej), nespozná skutočnú chuť Sardínie. A malá rada na záver: Zaručeným liekom na spomalené trávenie po niekoľkochodových gastronomických seansách je pohárik sladkastého sardínskeho likéru mirto.
Bezpečne za starobylými hradbami
Sardínske Alghero je mestom mnohých tvárí. Jeho klímu výrazne ovplyvňuje temperament Stredozemného mora, ktorého hladina sa dokáže zmeniť z pokojnej na rozdivočenú v priebehu niekoľkých minút. Už na prvý pohľad je jasnou dominantou mesta mohutné starobylé opevnenie, fortificazione, niekoľko storočí strategicky sa vinúce popri mori až po prístav. Pri večernej prechádzke počuť vlny, ktoré naň narážajú a vytvárajú tak dokonalé prírodné divadlo pre nadšených, prevažne nemeckých a anglických turistov.
Samotné centrum tohto kedysi Kráľovského mesta má v sebe neopísateľnú moc a v človeku navodí okrem pokoja aj obdiv prameniaci zo všadeprítomného ducha kultúry. Každá úzka ulička, každý múr historickej budovy v sebe nesie útrapy, ktoré stretli Alghero v priebehu histórie. Krvavé potlačenie revolty v 19. storočí i bombardovanie počas druhej svetovej vojny zanechalo na meste jazvy, ktoré dnes ukrýva už len pod povrchom. V Alghere totiž pulzuje život a okrem nespočetného množstva kaviarničiek, reštaurácií, obchodíkov so suvenírmi či miestnymi špecialitami ponúka návštevníkom aj posedenie v prístave či otvorenosť a úsmev predavačov. Ťažko povedať, či za ich spokojnosťou stojí každodenný trojhodinový (niekedy aj dlhší) odpočinok vo forme siesty, alebo len blahodarné slnko, prudko opaľujúce alabastrovú pleť nadšených severských turistov. Každopádne, už po dvoch dňoch v Alghere sa nedá ubrániť povznášajúcej nálade, ktorou toto krásne mesto nakazí zrejme každého.
Dramatické útesy i veľkolepá jaskyňa
Svojou unikátnosťou dokáže na turistov zapôsobiť nielen priame centrum prístavného mesta Alghero, ale aj jeho okolie. Počas pobytu na Sardínii sa preto rozhodne oplatí požičať si auto. Priamo na letisku Fertilia ponúka svoje služby hneď niekoľko autopožičovní. Zahraniční turisti to veľmi dobre vedia, a preto sa neraz stane, že pri vychutnávaní si pohľadu z fenomenálneho útesu v dvadsaťpäť kilometrov vzdialenom meste Capo Caccia, príde auto s talianskou poznávacou značkou a z jeho dverí družne vystúpia okolím ohúrení Nemci.
Zvyčajne spravia niekoľko fotografií na svoje smartfóny a pokračujú ďalej. My sme však na miestach, akým je Capo Caccia rozhodne chceli pobudnúť dlhšie, aby sme si naplno užili výhľad na belasý záliv Porto Conte s maličkým ostrovom Foradada, a načerpali tak novú energiu z nádhernej sardínskej prírody.
Nezabudnuteľným zážitkom však bola aj dobrodružná cesta po viac ako šesťsto päťdesiatich schodoch vedúcich do jaskyne Grotta di Nettuno pomenovanej po legendárnom bohovi morí. Vchod do Neptúnovej jaskyne sa nachádzal asi meter pod úrovňou morskej hladiny a vstup do nej je možný len ak je more pokojné. Výlet do jaskyne sa dá absolvovať aj na lodi alebo dvojposchodovým autobusom. Oba dopravné prostriedky pre turistov premávajú priamo z algherského prístavu.
V okolí Alghera je čo vidieť aj v mestách Porto Torres s mohutným prístavom, či v Sassari, ktoré je plné príjemných reštaurácií a obchodíkov. Avšak jedným z najkrajších výletných cieľov je bez váhania okolie mesta Stintino s rajským výhľadom na vežu Hairy (Torre della Hairy) a na neďaleký ostrov Piana (Isola Piana). Azúrovo modré lagúny a nepoškvrnená príroda. Na tomto mieste, ktoré zatiaľ nestihla skrotiť civilizácia, akoby zastal čas. Po jednej návšteve môže každý suverénne povedať, že už videl raj. Biely piesok na pláži, modrastá obloha a pokojný šum mora. „Na ostrove Piana bolo voľakedy väzenie,“ oslovil nás lámanou angličtinou okoloidúci pán. Upriamili sme pohľad na rozprávkovú panorámu, ktorá sa pred nami črtala. V tej chvíli sme sa zrejme všetci pýtali v duchu to isté: Ako by mohol byť pobyt na tomto zasľúbenom mieste trestom?
