Kelti, tajomní majstri železa a druidi lesa, sídlili na území dnešného Slovenska dávno pred príchodom Rimanov. Ich civilizácia nám zanechala nielen legendy, ale aj hradiská, mince, nástroje a energetické miesta, ktoré doteraz dýchajú pradávnou silou. Vydajme sa po stopách tohto európskeho národa a objavme šesť lokalít, kde keltský duch stále žije – od Bratislavy až po Zemplín.
Kto boli Kelti a čo robili na území Slovenska?
Kelti patrili medzi najvplyvnejšie národy starovekej Európy. Ich kultúra, známa ako laténska kultúra (podľa náleziska La Tène vo Švajčiarsku), sa na územie dnešného Slovenska rozšírila v priebehu 4. storočia pred našim letopočtom. Prišli zo západu a postupne obsadili najmä úrodné nížiny juhozápadného Slovenska, ale prenikli aj do horských oblastí severu a východu.
Na západe Slovenska zakladali oppidá – opevnené mestské sídliská s remeselnou výrobou, obchodom a vlastnou mincovňou (napr. v Bratislave). Na severe vznikla púchovská kultúra, ktorá predstavuje keltské dedičstvo v oblasti Tatier, Liptova a Oravy. Kelti boli výborní kováči, hrnčiari a obchodníci, zaviedli železné nástroje, hrnčiarsky kruh, vyrábali šperky a zbrane, a udržiavali kontakty s Rimanmi, Dákmi aj Grékmi.
Ich prítomnosť sa končí okolo prelomu letopočtu, keď ich postupne vytláčajú Germáni a neskôr Rimania. Dodnes po nich zostali opevnené hradiská, nástroje, mince a tajomná aura, ktorá priťahuje historikov aj cestovateľov.
1. Bratislavské oppidum – hrdé sídlo nad Dunajom
Nad Bratislavou sa týči miesto, ktoré už dávno pred príchodom Slovanov pulzovalo keltským životom. Na Hradnom vrchu vzniklo v 2. storočí pred naším letopočtom jedno z najvýznamnejších keltských oppíd – opevnených sídlisk s mestským charakterom. Kelti si zvolili túto polohu vďaka výhľadom, strategickému významu a prístupu k Dunaju, ktorý slúžil ako obchodná tepna do celej Európy.
V Bratislave sa našli slávne keltské mince – biateky, ktoré dokazujú vysoký stupeň kultúry, ekonomiky aj remeselnej výroby. Archeologické nálezy ako kovové náradie, spony či keramika sa dnes nachádzajú v Historickom múzeu na Bratislavskom hrade.
Ako sa sem dostať?
Bratislavský hrad sa nachádza v centre hlavného mesta. Pešo sa k nemu dostanete za 15–20 minút z Hlavnej stanice či centra. Autom sa dá zaparkovať v podzemnom parkovisku hneď pod hradom.
2. Modra – Zámčisko: skrytá svätyňa Karpát
Len kúsok od vinárskeho mesta Modra sa v lesoch Malých Karpát nachádza miesto opradené dávnymi rituálmi – Zámčisko. Toto výšinné hradisko slúžilo ako keltská svätyňa a pravdepodobne aj obchodný a obranný bod. Lokalita má silnú energetickú atmosféru, ktorú umocňujú zvyšky valov a výhľady na okolité kopce.
Z archeologických výskumov tu boli objavené fragmenty keramiky, železné predmety aj možné kultové miesta. Prechádzka lesom na Zámčisko je zážitok nielen pre milovníkov histórie, ale aj pre tých, ktorí hľadajú spojenie s prírodou a duchom dávnych vekov.
Ako sa sem dostať?
Východiskový bod je z Modry – časť Harmónia. Trasa vedie po turistickej značke a je vhodná aj pre rodiny so staršími deťmi. Výstup trvá približne 45 minút.
3. Nitriansky Hrádok – kde Kelti stretli Slovanov
Na juhu Slovenska, neďaleko Šurian, leží Nitriansky Hrádok – lokalita známa skôr z doby bronzovej, no s významnými keltskými stopami. Nachádzali sa tu keltské sídliská, zvyšky keramických dielní aj nálezy šperkov, ktoré potvrdzujú osídlenie v dobe laténskej.
Miesto je výnimočné tým, že tu Kelti pravdepodobne žili v kontakte s domácim obyvateľstvom, čo potvrdzuje aj kultúrna rozmanitosť nálezov. Hoci dnes je lokalita tichá a pokojná, jej historický význam z nej robí jedno z najzaujímavejších miest na mape slovenského praveku.
Ako sa sem dostať?
Nitriansky Hrádok sa nachádza pri Šuranoch (okres Nové Zámky). Z hlavnej cesty vedie prístupová komunikácia a parkovanie je možné priamo v obci. Na mieste sa nachádza aj archeopark a skanzen.
4. Divinka – Veľký vrch: tajomný strážca Žilinskej kotliny
Divinka je miesto, kde sa človek necíti byť len návštevníkom, ale súčasťou dávnej legendy. Veľký vrch, nachádzajúci sa nad obcou Divinka pri Žiline, bol jedným z najvýznamnejších keltských hradísk na severe Slovenska. Vďaka svojej výške a strategickej polohe poskytoval výhľad na celý kraj, a teda aj možnosť kontroly obchodných ciest.
Dnes sú tu stále viditeľné zvyšky obranných valov a výskumy potvrdili nálezy keltskej keramiky, železných nástrojov a zbraní. Je to ideálne miesto pre výlet, ktorý kombinuje prírodu, výhľady a históriu v jednom balení.
Ako sa sem dostať?
Z obce Divinka vedie turistická trasa priamo na hradisko. Výstup je stredne náročný a trvá približne 1 hodinu. V obci je možné zaparkovať pri kultúrnom dome.
5. Havránok – keltské múzeum pod Tatrami
Havránok patrí medzi najlepšie preskúmané a sprístupnené keltské lokality na Slovensku. Nachádza sa nad Liptovskou Marou a jeho dominantou je rekonštruované keltské hradisko s obetiskom, opevnením a obytnými zrubmi. Miesto ponúka nielen výhľady na Liptov, ale aj jedinečnú možnosť preniesť sa v čase.
Havránok bol centrom púchovskej kultúry – kultúrneho prejavu Keltov na severe Slovenska. Archeológovia tu objavili pozostatky obetí, nástroje, keramiku a mnohé iné. Miesto dnes spravuje Liptovské múzeum, ktoré ho premenilo na archeoskanzen otvorený verejnosti.
Ako sa sem dostať?
Autom sa najlepšie dostanete cez obec Bobrovník. Pri areáli je malé parkovisko. Z Liptovského Mikuláša sem vedie aj cyklotrasa. Otvorené je od jari do jesene.
6. Zemplín – keltsko-dácke zlato východu
Na východnom Slovensku, v srdci úrodnej nížiny, sa nachádza Zemplín – miesto, kde sa stretli kultúry, národy a časy. Kelti tu sídlili v symbióze s Dákmi a vytvorili osídlenie s typickými znakmi neskorolaténskej civilizácie. Nálezy ako keramika, železné spony, zbrane a pece dokazujú existenciu aktívneho sídla s remeselnou výrobou.
Zemplín nie je múzeum s vitrínami – je to živý archeologický priestor, kde pod každým metrom štvorcovým drieme história. Nálezy zo Zemplína si dnes môžeš pozrieť vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach alebo v regionálnom múzeu v Trebišove.
Ako sa sem dostať?
Obec Zemplín sa nachádza v okrese Trebišov, dostupná je autom cez Michalovce alebo Trebišov. Miesto samotného hradiska nie je označené ako turistická atrakcia, ale je voľne prístupné pre zvedavcov.
