Mesto Petra postavil v 1. – 3. storočí pred naším letopočtom arabský kmeň Nabatejcov. V čase najväčšieho rozkvetu v ňom žilo až 30 000 ľudí. V jordánskych horách bolo ukryté dlhé roky. Pre západný svet mesto objavil švajčiarsky cestovateľ Johan Ludwig Burckhardt v roku 1812. Vedel o jeho existencii, no nepoznal cestu. Aby sa k nemu dostal, použil lesť. Predstieral, že je moslim a chce si ísť uctiť hrob Árona, Mojžišovho brata. Vedel, že hrob sa nachádza v blízkosti Petry. Jeho lesť vyšla a naozaj našiel dávnoveké mesto, nazývané pre sfarbenie skál aj „ružové“. Dnes je Petra jedným zo siedmich nových divov sveta a zároveň sa nachádza aj na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Skalné mesto Petra preslávil film Indiana Jones a posledná krížová výprava, ktorého záverečné scény sa odohrávajú práve tu. Svätý grál tu síce na rozdiel od Indianu Jonesa nenájdete, skvelý zážitok však určite áno.
Mesto Petra postavil v 1. – 3. storočí pred naším letopočtom arabský kmeň Nabatejcov. V čase najväčšieho rozkvetu v ňom žilo až 30 000 ľudí. V jordánskych horách bolo ukryté dlhé roky. Pre západný svet mesto objavil švajčiarsky cestovateľ Johan Ludwig Burckhardt v roku 1812. Vedel o jeho existencii, no nepoznal cestu. Aby sa k nemu dostal, použil lesť. Predstieral, že je moslim a chce si ísť uctiť hrob Árona, Mojžišovho brata. Vedel, že hrob sa nachádza v blízkosti Petry. Jeho lesť vyšla a naozaj našiel dávnoveké mesto, nazývané pre sfarbenie skál aj „ružové“. Dnes je Petra jedným zo siedmich nových divov sveta a zároveň sa nachádza aj na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
„Pokladnica“ a údajný faraónov poklad
Do Petry sa oplatí prísť už ráno, pretože slnko je tu neúprosné. Ako prvé tu turistov vítajú suvenírové obchody, ktoré ťažia z filmu Indiana Jones. Tričká s tvárou Harrisona Forda a typické klobúky à la Indiana tu predávajú za lacný peniaz. Hneď za suvenírovými obchodmi ponúkajú miestni kone ako dopravný prostriedok pre tých, ktorí chcú prísť k Petre na konskom chrbte ako známy filmový archeológ. Alternatívou sú mulice a koče. Cesta sa vinie úžinou pomedzi obrovské skaly, ktoré poskytujú príjemný chládok. Na konci priesmyku sa presne ako vo filme náhle vynorí najznámejšia a najfotografovanejšia stavba Petry – Pokladnica. Skutočnou pokladnicou však táto honosná stavba vytesaná do ružovej skaly nikdy nebola. Jej pomenovanie vychádza zo starovekých legiend, podľa ktorých tu svoj poklad ukryl egyptský faraón. Pokladnica slúžila zrejme ako chrám alebo ako kráľovská hrobka. Dosahuje úctyhodnú výšku 40 metrov. Sklamaním však je jej vnútro, resp. fakt, že vnútri vlastne dokopy nič nie je. Prekvapením bola pre mňa rozsiahlosť areálu Petry. Vyzbrojená jednou fľašou vody som si naivne myslela, že som na tento div sveta pripravená. V polke prehliadky mi voda samozrejme došla, čo v asi 50-stupňovej horúčave nie je nič moc. Zachránil ma predavač plechovkovej Coca-Coly. Sandále tiež neboli práve najlepší nápad, mať v topánke stále rozpálený piesok nie je veľmi príjemné. V Petre (Petra znamená skala) je až 800 archeologických zaujímavostí, medzi nimi hrobky vytesané v skalách, chrámy či kúpele. V roku 106 nášho letopočtu dobyli mesto Rimania, ktorí tu po sebe zanechali vlastné stavby.
Hora Nebo a Mojžiš
Izraelsko – jordánske hranice sú skúškou trpezlivosti pre turistov a my sme prišli do Jordánska práve touto cestou. Colníci nám zobrali pas, odišli s ním nevedno kam a nás nechali pražiť sa na horúcom slnku dve hodiny, vydaných napospas predavačom suvenírov.Nezostávalo nám nič iné len dúfať, že sa s tými pasmi aj vrátia. Prvotný zlý dojem z krajiny potom napravili kvalitné asfaltové cesty. Cestou z okna autobusu som pozorovala púšť Wadi Rum, ktorá však vôbec nie je nudná. Krásne scenérie vytvárajú červené skaly, ktoré erózie vymodelovala do bizarných útvarov. Jordánsko má aj biblické turistické atrakcie. Tou hlavnou je Hora Nebo (aj v angličtine sa volá Mount „Nebo“), kde podľa tradície zomrel Mojžiš vo veku 120 rokov a údajne tu je aj pochovaný. Z tejto hory Mojžiš hľadel na zasľúbenú zem. Ďalším biblickým miestom je rieka Jordán s presne vyčlenenou časťou, kde Ján Krstiteľ krstil Ježiša. Kresťania si tu zvyknú obnovovať krstné sľuby. Rieka je inak pre Jordán dosť honosné pomenovanie, je to skôr taký zelený a mútny väčší potok. Milovníkov antických pamiatok nadchne zachovalé rímske mesto Gerasa (alebo Jerash). Patrilo k desiatim mestám Dekapolisu, ktoré v treťom storočí pred naším letopočtom založili nasledovníci Alexandra Veľkého. Mne sa tu najviac páčil obrovský amfiteáter, ktorého sedadlá sa v mnohých prípadoch zachovali aj s menami Rimanov, ktorí na nich sedávali. Zaujímavý je aj Artemidin chrám so „šepkajúcimi“ stĺpmi, ktoré sa vraj vo vetre mierne hýbu a vydávajú zvuky podobné šepkaniu.
Lady Di Orientu
Petra je najvýznamnejšou aj zďaleka najzaujímavejšou pamiatkou celej krajiny. Jordánske hášimovské kráľovstvo, čo je celý názov Jordánska, má necelých šesť miliónov obyvateľov, z toho 2,5 milióna žije v hlavnom meste Ammán. Ammán nie je príliš zaujímavým mestom, chýbajú mu nejaké významnejšie pamiatky, ktoré by ho odlíšili od iných arabských miest. Z Ammánu mi najviac utkvelo v pamäti, ako v dopravnej špičke jedno z áut zastavilo pri obrubníku, vystúpil z neho muž aj s koberčekom, kľakol si naň a začal sa na ňom modliť. Bol totiž práve čas na modlitbu, čo ohlasoval hlas muezína rozliehajúci sa po meste z reproduktorov. Jeho žena a dieťa čakali v aute. U nás si niečo také neviem predstaviť.
Jordánci majú vo veľkej úcte svojho kráľa, ktorého portréty možno vidieť po celej krajine. Abdalláh II. panuje už od roku 1999 a údajne je v 43. generácii priamym potomkom proroka Mohameda. Jeho manželka kráľovná Rania je veľmi moderná, vzdelaná a pekná žena, ktorá sa pravidelne objavuje na stránkach módnych časopisov v Európe či Amerike. Pre svoju popularitu u ľudí si vyslúžila prezývku Lady Di Orientu. Rania má aj svoj vlastný kanál na známom internetovom serveri YouTube a jej videá si už pozrelo viac ako šesť miliónov ľudí.
