Jordánsko ležiace na území Blízkeho východu ponúka viacero lákadiel – od svetoznámej Petry, cez červené piesky púšte Wadí Rum až po „jordánske Pompeje“ v podobe Džerašu. Ukrýva však aj zaujímavé prímorské mesto Akaba, ktoré je jediným prístupovým bodom k vlnám Červeného mora.
Záliv štyroch krajín
Akabský záliv, v ktorom leží aj jordánska Akaba, je vskutku zaujímavým miestom. Narážajú tu na seba hneď štyri rôzne krajiny. Akaba leží v jeho najsevernejšom bode a kto sleduje mesto z loďky, ten má pocit, že sa tiahne len po pobreží. O pár stoviek metrov ďalej za mestom sa totiž už dvíhajú ostré, šedo-hnedé skaliská. Práve pomedzi ne sa svojho času vynoril slávny Lawrence z Arábie a prekvapil osmanských Turkov, ktorí kotvili svoje lode v zálive. Nikto totiž nečakal, že by sa niekto odhodlal prekonať vyprahnutú púšť, aby sa dostal do Akaby. Lawrence to však dokázal, prišiel zvrat vo vojne a Osmani sa museli vrátiť odkiaľ prišli. Okolité skaliská si tak pamätajú mnoho historických príbehov či legiend. Jordánsko má len niekoľko kilometrov dlhý pásik pobrežia, no dokázalo ho vyžiť naplno. Nielenže sa Akaba stala najvýznamnejším dovolenkovým centrom krajiny, kam prichádzajú domáci aj turisti z Európy či Arabského polostrova, Akaba je aj najvýznamnejším prístavom. Hovorí sa, že patrí k najdôležitejším dopravným uzlom celého Červeného mora. Stojac na nábreží človek môže sledovať domy izraelského Eilatu, ktoré obsadili breh naproti a v diaľke sa dokonca zalesknú svetielka Egyptu. Aj ten je na dosah a kto by sa chcel vydať na dobrodružnú cestu trajektom, z Akaby tú možnosť má. Pár kilometrov od Akaby sa vlní aj hranica Saudskej Arábie a tak je Akabský záliv akýmsi miestom, kde sa stretávajú a miešajú rôzne kultúry a vplyvy.
Trosky kresťanstva aj islamu
Väčšina ľudí, ktorí prichádzajú do Akaby, vyhľadáva oddych na niektorej z krásnych pláži Červeného mora, kde sa dá aj šnorchlovať. Kto však pri svojej ceste hľadá kúsky z historickej mozaiky, neodíde nakrátko. Trosky dejín sú po Akabe porozhadzované kade-tade a stačí si len vybrať, či chce človek objavovať kresťanské alebo islamské pamiatky. Akaba hrala aj v úlohe kresťanstva dôležitú úlohu a dnes tu stojí niekoľko zaujímavých ruín kostolov. Pochádzajú ešte zo 4 .storočia a hovorí sa, že patria k najstarším kostolom nájdeným v Jordánsku. Ak by však pri nich neboli zapichnuté tabuľky, oko laika by ťažko spoznalo, že sa pozerá na významné stavby. Dnešné ruiny kostolíkov sú zapustené v zemi, niekoľko metrov pod úrovňou ulice a pripomínajú len staré múry. Niektoré ešte hrdo stoja, iné sa už váľajú v prachu mesta. Len pár metrov od kresťanských ruín ožívajú príbehy starého islamského mesta zvaného Ayla. Práve ono bolo v 7. storočí obchodným centrom Akabského zálivu. Väčšina obchodu, ktorý putoval z juhu, či už Arabského polostrova alebo Egyptu, prechádzal cez Aylu a ona bohatla, až kým prišiel úpadok obchodných ciest a nasledoval pád. Na čas sa dokonca zabudlo, že tu mesto stálo, ale dnes je jeho areál pekne upravený a premenený na archeologický park. Jediné, čo tu chýba, sú ľudia. Možno to zapríčinili horúčavy, ktoré väčšinu roka Akabu sužujú, ale vždy, keď sa sem človek vyberie, je tu sám len s vetrom rozbíjajúcim sa o starobylé steny. Ayla dnes nie je veľká. Tvorí ju pár rozpadnutých budov, priekop a nad všetkým vyrastajú štíhle palmy hľadiace na niekdajšie mesto z výšky. Sem-tam sa dokonca ulicou pred areálom prejde ťava – to aby sa prípadný návštevník lepšie vedel preniesť do zabudnutých dejín.
Vôňa rýb na promenáde
Medzi najpríjemnejšie časti celej Akaby patrí promenáda. Potvrdia to aj domáci, ale po čase na to prídete sami. Vinie sa celým zálivom a človek na nej môže stráviť hodiny prechádzkami sem a tam. Malá mešita neďaleko zálivu zvoláva na modlitbu, ale veľa prachu na ulici jej volanie nenamútilo. Len niekoľko mužov v dlhých bielych dišdašách s čiapočkami či šatkami omotanými okolo hlavy sa náhli, aby nemeškali, ale väčšina zostáva na svojich miestach. Promenádu lemujú datľové palmy a keď dozrievajú, nie je problém sa k nim načiahnuť a jeden sladký plod ochutnať. Exoticky pôsobia aj malé poľnohospodárske políčka vtlačené medzi zástup paliem a more. Sú na mieste, kde by ich nikto nečakal, ale pôsobia neskutočne živo a sviežo. Akoby vdychovali kus života celému miestu. Zopár postáv sa skláňa k pôde a rytmickými pohybmi ju okopáva či trhá zelinu. Závan reštaurácii dá vedieť, že ryby sú tu na dennom jedálničku. Veď kde inde by mali byť, ak nie pár metrov od mora? Niektoré podniky sú pekné a luxusné pre západniarov, iné sú tradične jednoduché len s niekoľkými plastovými stoličkami, ventilátorom visiacim zo stropu, portrétom kráľa Abdulláha a jeho zosnulého otca Hussejna a samozrejme nesmie chýbať gril. Pri ňom stojí chlapík a neustále obracia menšie aj väčšie ryby a dáva si pri tom záležať, aby ich vôňa dokonale pohltila ulicu. Vie, že nikto hladný neprejde bez toho, aby sa napokon nezlomil a neobjednal si obed. Pláž, na ktorú chodia miestni, má dve tváre. Ak je bežný pracovný deň, tak je prázdna a sedí či kúpe sa len niekoľko hláv. V piatok, ktorý je v moslimskom svete voľným a posvätným dňom, sa však pláž zaplní natoľko, že miestami nie je vidieť piesok. Domáci prídu so svojimi stanmi, zapichnú ich do zeme a celý deň trávia pozorovaním zálivu so svojimi blízkymi. Deti šantia vo vode, špliechajú sa, no neplávajú, pretože v týchto končinách nevie plávať každý. Dospelí sedia na piesku schovaní v tieni, popíjajú čaj z kanvice, ktorý si len pred chvíľkou uvarili a fajčia vodné fajky. Ženy sa kúpu v rifliach, tričkách alebo skrátka v tom, v čom na pláž prišli. Aj mnoho mužov si na sebe nechalo tielka či tričká a keď sa na domácej pláži objaví turistka v plavkách, užije si veľmi veľa pohľadov. Aj preto turisti využívajú hotelové, upravené pláže, ktoré dýchajú pokojom.
Vôňa arabských bazárov
Akabský záliv pokračuje ďalej a na svojich pleciach drží niekoľko obrovských trajektov. Tie sa nehýbu, kotvia a čakajú, kým budú môcť opäť vyplávať. Záliv však križujú aj desiatky malých drevených lodičiek, z ktorých sa ozýva hlasná arabská hudba. Podvečer sa miestni vyberú k mólu a nastúpia do lodičiek, aby sa vozili po zálive. Všetky majú presklené dno, pretože Červené more je vyhláseným miestom na pozorovanie podmorského života. Loďka sa odlepí od brehu a o pár minút sa pod ňou objavia farebné rybky, koralové útesy a kapitán lode dokonca zastaví na mieste, kde sa pod morskou hladinou ukrýva starý tank. Nechali ho tu ešte z vojny v roku 1967 a dnes je atrakciou, o ktorej veľa ľudí ani netuší. Nad Akabou veje obrovská vlajka, ale nie tá, ktorú dnes vidno všade v krajine, ale tá, akú používali Jordánci pred viac než 90 rokmi, kedy sa formoval ich národ v boji o nezávislosť. Priamo pod ňou stojí stará pevnosť pamätajúca si Osmanskú ríšu. Tá pohltila svojho času celý priestor Blízkeho východu a dodnes tu stojí veľa pamätníkov ich minulosti. Vo vnútri je malé múzeum s tradičnými výrobkami a panely, ktoré majú návštevníkovi čo- to prezradiť o histórii mesta či krajiny. Z promenády počuť volanie bazárových uličiek. Pretkávajú prakticky celé centrum Akaby a miestni už vedia, kam ísť, ak niečo potrebujú. Niektoré uličky praskajú v záplave oblečenia, topánok, šiat, šatiek, iné zase pod náporom kuchynských potrieb, kobercov, no najlákavejšie sú bazárové uličky s jedlom, ovocím či zeleninou. Medzi domami sa ukrýva námestie, ktoré je synonymom akabského bazára. Mäsiari tu majú svoje obchodíky, rybári predávajú čerstvé ryby naukladané na rozdrvenom ľade a medzi nimi stoja predavači ovocia, zeleniny či orieškov. Miestne melóny sú sladučké a majú ich takmer všade. Predavač Ibrahim má stánok na rohu námestia a jeho volanie prezrádza, že ponúka čaje a koreniny. Čo viac zosobňuje Orient než balíček exoticky rozvoniavajúcich korenín? Na privítanie naleje do malého pohárika ibištekový čaj a rozpráva o svojom tovare. Má tu všetko. Zelené tobolky kardamónu, sušené čili, zmes korenín na kura, ryby, žlté kari, kurkumu, prenikavo bordový sumak a pochváli sa aj myrhou a kadidlom, ktoré položil na uhlík, aby jeho vôňa naplnila malú miestnosť. Vedľa sa predávajú pistácie obalené v soli, v citrónovej šťave, kešu oriešky, sušené marhule, jablká a čokoládové cukríky. Na Akabu padá večer a miestne čajovne sa pomaličky ale isto zapĺňajú. Čajovňa s menom Firdous pod košatými stromami je ako malý raj. Pije sa tu silný čierny čaj ochutený o čerstvú mätu a cukor. Fajčí sa tu vodná fajka s ovocným tabakom, ktorý dokonale presycuje vzduch a sen o Oriente sa odrazu objavuje pred očami.
