Označujú ho za rodisko bikín, kráľovstvo grafitov a najpopulárnejšie miesto v medzivojnovom období, kam mierili všetci, ktorí túžili byť na očiach. Takmer storočný komplex bazénov Piscine Molitor, ktorý po desaťročia zdobil Paríž v štýle art-deco, pod hrozbou demolácie od roku 1989 chátral. Zásah investorov však postavil francúzsku ikonu na nohy a dnes vo veľkom štýle bazény opätovne otvoril dvere návštevníkom.
Komplex Piscine Molitor, ktorý v roku 1929 oficiálne pokrstili olympijskí plavci Aileen Riggin Soule a Johnny „Tarzan” Weissmuller, sa so zlatým pieskom a farebnými slnečníkmi stal obľúbeným letným kúpaliskom, ktorý davy ľudí zapĺňali aj v zime, kedy sa menil na klzisko. Hostil početné módne prehliadky a galavečery a práve v jeho priestoroch sa „otec bikín“ Louis Réard, ktorý šokoval prvými dvojdielnymi plavkami, rozhodol v roku 1946 s pomocou tanečníčky Micheline Bernardini predstaviť svoje modely verejnosti.
Hlavný hrdina knihy Yanna Martela Pí a jeho život, podľa ktorého bol nakrútený úspešný film, dostal svoje meno práve podľa legendárneho parížskeho bazéna. S jasno bielymi zábradliami a svetlíkmi v tvare palubných okien, dostal Molitor prívlastok „biela výletná loď“. Po roku 1989 sa však zmenil na vrak zašlej slávy a popraskaného betónu a pomaly sa z neho stal magnet pre pouličných umelcov, ktorí ho grafitami zmenili na nepoznanie. Kúpalisko mal pôvodne nahradiť nový bytový komplex. Plán, ktorý sa nikdy nezrealizoval, kúpalisko definitívne zavrel.
O 25 rokov neskôr vnútorný 30-metrový bazén Molitoru, ako aj jeho vonkajší kúpaliskový komplex, dostali druhý dych ako súčasť luxusného kúpeľného hotela. „Molitor je pre Parížanov legendárnym miestom,“ uviedol dizajnér Jean-Phillipe Nuel, ktorý priestory renovoval. „Stretol som ľudí, ktorí si pamätajú Molitor z rôznych dôvodov – ako kúpalisko, ako priestor pre grafiti a pre jeho komplexnosť – tak, ako my všetci, aj on má rôzne tváre a to Molitoru dodáva úžasný charakter,“ vysvetlil Nuel.
Dnes je z bývalého kúpaliska hotel so 124 izbami, kúpeľmi, telocvičňou, barom a reštauráciou. Hoci z renovácie mali mnohí pamätníci strach, grandióznosť miesta zostala plne zachovaná. „Zakonzervovali sme tu dialóg medzi minulosťou a prítomnosťou,“ uviedol dizajnér. Ako príklad uvádza Rolls Royce vo vstupnej hale, ktorého karosériu pomaľoval známy grafiti umelec JonOne. Mozaika, modré dvere prezliekacích kabínok, mliečne sklo s motívmi plavcov či zábradlia sú ďalšími prvkami, ktoré zostali zachované podľa predlohy. Pompéznosť legendárneho kúpaliska si však dnes vychutnajú už len návštevníci hotela a zdravotného klubu.
www.guardian.com
