Nemecké Hesénsko patrí skôr k menším spolkovým krajinám, ale ak sa pozrieme na bohatstvo či počet bánk, tak stojí na špičke rebríčku. Jeho centrom sa stal známy Frankfurt nad Mohanom, v ktorom sa snúbi krása nemeckej architektúry a tradície s víziou moderného veľkomesta.
Stratení medzi vekmi
Nemecko za svojimi hranicami ukrýva snáď tisícku rôznych tvárí, a tak ani Hesénsko nie je výnimkou. Malé mestečká sa striedajú s veľkými centrami a medzi nimi stoja korytá riek a nádherné parky plné prírody. Väčšina obyvateľov žije v oblasti riek Rýn a Mohan a najvýznamnejším mestom, ktoré tu v toku storočí vyrástlo, je bez akýchkoľvek pochýb Frankfurt. Jeho celé meno napovedá, že rieka Mohan je tou, ktorá mu kedysi dávno vdýchla dušu.
Vtedy však rieka ešte netušila, že sa Frankfurt o desiatky storočí premení na hlavné mesto spoločnej európskej meny. Ulice mesta v sebe ukrývajú krásne rozdiely – na jednej strane sa staré mesto s námestím Römer profiluje ako závan nemeckého stredoveku, no na strane druhej Frankfurt so svojimi mrakodrapmi, letiskom patriacim medzi najrušnejšie v Európe a veľtrhmi, ktoré priťahujú ľudí z celého sveta, zapadá do modernej Európy. Ulice mesta pulzujú od skorého rána, kedy sa do práce snažia dostať tisíce ľudí. Prímestské vlaky sú plné, taxíky sa preháňajú sem a tam a všetko naokolo hlučne bzučí. Po špičke si Frankfurt na chvíľku vydýchne, no netrvá dlho a ruch prepojený so životom ho zaplaví ako prívalová vlna. Akoby nikdy nespal a bol stále pripravený v sebe ukryť ďalších a ďalších ľudí. Rimania sa v staroveku dostali do oblasti Germánie a ani breh rieky Mohan im nebol cudzí. Položili tu základy mesta, ktoré sa neskôr zmenilo na nepoznanie, aby z neho vyrástlo jedno z najdôležitejších centier Svätej rímskej ríše. Zlomky zaujímavých dejín sú roztrúsené vo frankfurtských uliciach dodnes.
V obklopení stredovekých domov
Mnohé ulice Frankfurtu sa môžu spočiatku javiť chladné a neosobné, ale nič také sa nedá povedať o stredovekom námestí Römer ležiacom v srdci starého mesta, len pár desiatok metrov od brehu rieky. Zvažuje sa k nemu niekoľko ulíc a skôr či neskôr tu skončí každý turista. Odráža sa v ňom útulnosť stredovekých nemeckých námestí. Nie je monumentálne, práve naopak. Jeho krása tkvie v tom, že sa okolo malého priestoru zbehlo niekoľko tradičných kupeckých domov, aké si stavali bohatí obchodníci počas 15.storočia. Najpozoruhodnejším domom je radnica poskladaná z troch domov, ktorých strechy sa pyramídovo zužujú. Stoja nad nimi aj kupoly a kríže, ale tie patria neďalekému kostolíku. Hesénska, nemecká a európska vlajka plápolajú vo vetre a oči neprestávajú skákať po prepracovaných detailoch fasády. Priamo tu, na námestí Römer, sa odvíjali dejiny Svätej rímskej ríše. Po tom, ako sa v roku 1152 stal kráľom Fridrich I. Barbarosa, sa rozhodlo, že vo Frankfurte budú prebiehať kráľovské korunovácie. Tie sa od týchto čias konali priamo na historickom námestí a miestni sú dodnes na túto epochu hrdí. Naproti radnici sa dvíha niekoľko vysokých domov, ktoré zaujmú svojimi hrázdenými fasádami. To oni sú synonymom stredovekej architektúry a po celom Nemecku by sme ich našli desiatky. Tieto vo Frankfurte však patria medzi najkrajšie a najväčšie. Pod nimi si svoje miesto našli obchodníci ponúkajúci suveníry od tých najjednoduchších až po také, za ktoré niektorí neváhajú vyhodiť stovky eur. Lákavejšími sú príjemné reštaurácie, ktoré počas sezóny vyberú von stoly a stoličky a prilákajú k námestiu desiatky hostí. Počas pekných dní sa miesta rýchlo zaplnia a stoly zdobia vysoké poháre plné zlatistého piva s neodmysliteľnou penou. Na takýchto miestach si ho človek vychutná akosi viac. Stred námestia patrí stredovekej studni Gereichtigkeitsbrunnen nad ktorou stojí zosobnená Spravodlivosť držiaca misky váh. Počas korunovácie kráľa Mateja v roku 1612 tu dokonca namiesto vody tieklo a striekalo víno. Južnú stranu námestia uzatvára protestantský kostol s vysokou zašpicatenou vežou, za ktorou sa rozbieha ulička až k nábrežiu.
Frankfurtské kontrasty
Stačí spraviť niekoľko krokov z hlavného námestia a z bočnej uličky vystrelí vysokánska 95-metrová veža frankfurtského dómu. V celom meste by sme snáď nenašli cennejší svätostánok, než ten s krásnou gotickou vežou ozdobenou ciferníkom hodín. V tieni dómu leží niekoľko kamenných múrikov – zopár zvyškov dejín, ktoré meter po metri odkryli archeológovia, aby dokázali, že tu mali Rimania kusy svojho mesta. Dóm však na seba strhne všetku pozornosť a ostatné časti námestia tak nedostanú žiadnu šancu. Nie je to len tým, že tu stojí už od 15.storočia, ale aj preto, že ako jedna z mála pamiatok prežila masívne bombardovanie počas ničivej druhej svetovej vojny. Vnútro dómu je strohé, no z historického hľadiska dokáže zaujať kaplnka s názvom Wahlkapelle, kde sa od roku 1356 stretávalo sedem dôležitých osôb, ktoré zvolila Svätá ríša rímska, aby tu v pokoji vyberali nových cisárov. Niekoľko postáv sedí v drevených laviciach, zopár z nich si listuje v modlitebných knižkách, iní zapaľujú sviečky pod krásnymi obrazmi a vpredu pred oltárom sa všetko pomaličky, ale isto pripravuje na večernú omšu. Absolútne odlišné kulisy sa rozprestrú neďaleko železničnej stanice v štvrti Bahnhofsviertel. Svojimi neónmi, reklamami a obchodmi pripomínajú amsterdamskú červenú uličku, no ženské telá za výkladmi tu chýbajú. Medzi obchodíky sú pichnuté malé predajne kebabov a skôr než nemčinu tu človek započuje turečtinu či kurdštinu. Podvečer sa priľahlé oblasti zaplavia zvláštnymi skupinkami ľudí a miestni radia vyhnúť sa im. Stačí však prejsť o niekoľko ulíc vedľa a život ulice sa zapáči každému. Bary žijú, hudba sa ozýva a kto chce tancovať, toho prichýli jeden z mnohých klubov, kde prestáva existovať čas.
Mainhattan
Hoci v sebe Frankfurt skrýva pekný kus histórie, dnes je skutočne moderným mestom, v ktorom rastú nové a nové výškové budovy. Viacero budov vrhá do ulice tieň aj v samotnom centre neďalekého starého mesta, no symbolom modernej výstavby sa stala vysoká budova Európskej centrálnej banky. Námestie v jej tesnej blízkosti je vyblýskané, ale park priamo pod budovou veľmi často okupujú protestujúci, ktorí si tu dokonca neváhajú rozložiť aj svoje stany. Poznávacím znakom celej banky je obrovský znak eura ozdobený dvanástimi žltými hviezdami. Mrakodrap s názvom Eurotower patrí k dominantám Frankfurtu, no ak všetko vyjde tak, ako má, tento rok by sa sídlo banky malo presťahovať do východného Frankfurtu, kde bude sídliť v 180 metrov vysokej budove a pojme dvakrát toľko pracovníkov ako súčasný Eurotower. Najznámejšími mrakodrapmi sú však stále dvojičky siahajúce do 155-metrovej výšky. V jej modernej sklobetónovej architektúre sídli najdôležitejšia nemecká banka Deutsches Bank. Počas obeda zaplavia priľahlé námestia úradníci a bankári v oblekoch a rozlezú sa po všemožných reštauráciách. Banky zasadili do príjemných častí, pretože neďaleko rastie zelený park a kúsok odtiaľto stojí zaujímavá opera. S financiami úzko súvisí aj frankfurtská burza, ktorej korene siahajú v meste až do 9.storočia. Aj počas stredoveku sa tu vo veľkom obchodovalo a s príchodom novoveku sa burza transformovala na jedno z najdôležitejších centier svojho druhu v celej Európe. Pred vstupom do nej nechýba ani tradičný býk podľa slávnej Wallstreet, ale tu ho doplnili aj o medveďa. Nielen centrum, ale celý Frankfurt je posiaty modernou architektúrou a vidieť to aj na nábreží rieky Mohan, ktorú volajú Nemeci Main. Na jej hladine sa zrkadlí niekoľko vysokánskych budov a tu si človek spomenie na frankfurtskú prezývku, ktorá ho lichotivo nazýva Mainhattan.
