Keď obyvatelia etruského pôvodu zakladali osadu v údolí Arna, medzi výbežkami Apenín, ani len netušili, ako sa ich predstavy o pokojnom živote v krátkej dobe rozplynú. Nádej na lepší a bohatší život pochovali vpády rímskej armády, ktorá sa v roku 59 pred Kristom zmocnila celej oblasti a premenila ju na rímsku kolóniu. Samotná osada poslúžila ako vojenská základňa. Pomenovali ju Colonia Florentia – kvitnúca kolónia. Status slobodného mesta si Florencia vyslúžila až v 12.storočí. V tom ďalšom sa opäť stala bojiskom, teraz však medzi prívržencami pápeža a cisára. A kde sa dvaja bijú, vyhráva obchod. Ku slovu sa dostala silná stredná trieda mešťanov, ktorá priniesla rozmach hospodárstva. V čase vlády florentského vojvodu od polovice 15. storočia, t.j. talianskej dynastie rodu Medici, sa Florencia zmenila na mesto renesančného umenia a architektúry.
Priamo v srdci talianskeho Toskánska sa nachádza lono umeleckého sveta, z ktorého sa zrodili tie najnadanejšie mená ako Leonardo da Vinci, Michelangelo, Dante, či Filippo Brunelleschi.
Keď obyvatelia etruského pôvodu zakladali osadu v údolí Arna, medzi výbežkami Apenín, ani len netušili, ako sa ich predstavy o pokojnom živote v krátkej dobe rozplynú. Nádej na lepší a bohatší život pochovali vpády rímskej armády, ktorá sa v roku 59 pred Kristom zmocnila celej oblasti a premenila ju na rímsku kolóniu. Samotná osada poslúžila ako vojenská základňa. Pomenovali ju Colonia Florentia – kvitnúca kolónia. Status slobodného mesta si Florencia vyslúžila až v 12.storočí. V tom ďalšom sa opäť stala bojiskom, teraz však medzi prívržencami pápeža a cisára. A kde sa dvaja bijú, vyhráva obchod. Ku slovu sa dostala silná stredná trieda mešťanov, ktorá priniesla rozmach hospodárstva. V čase vlády florentského vojvodu od polovice 15. storočia, t.j. talianskej dynastie rodu Medici, sa Florencia zmenila na mesto renesančného umenia a architektúry.
Brána spravodlivosti
Príchod do Florencie sa mi javil ako dosť nudný. Ulica Marco Polo, odbočka z diaľnice, v ničom nenaznačovala, že sa blížim k miestu, kde sa to hemží kreatívnym spôsobom života. Prvý kontakt s poetickejším vzhľadom prinieslo až námestie Piazza Ravenna, kde stojí hotel Cavalliere. Síce skromnejší, no pre cestovateľa na vlastnú päsť cenovo výhodnejší. Po krátkom odpočinku v jednej z jeho izieb som vyrazila do slávou ovenčeného sídla najtalentovanejších osobností v histórií kultivovaného sveta. Kráčajúc chodníkom lemujúcim breh rieky Arno, ktorá preteká stredom celého mesta a aj jeho priľahlými časťami, nemohla som si nepovšimnúť množstvo cigaretových ohorkov, kadejakých papierikov či žuvačiek, ktoré sa pod lúčmi popoludňajšieho horúceho letného slnka nepekne rozťahovali po zemi. Stačilo, však prejsť cez most Ponte Alle Grazie a môj názor na poriadkumilovnosť miestneho obyvateľstva sa zlepšil. Hneď za mostom sa rozprestiera námestie Beccaria venované markízovi Ceasare Beccaria, ktorý sa preslávil zavedením reformy trestného práva v Toskánku. Elipsovitý tvar priestranstva s dominantou oblúkovitej brány v jeho strede postavenej medzi štvorcami starostlivo upravenej zelenej trávnatej plochy, na mňa pôsobil ako pomyselný prechod do starého mesta.
Stopy hospodárskeho rastu
I keď sa časy menia, zvyky z rokov minulých prežívajú. Za námestím Beccaria sa hadia dlhé hnedo-šedé ulice, ktoré pri bližšom pozorovaní prezrádzajú svoju identitu bývalých meštianskych domov. Rovnako, ako v čase ich vzniku a najväčšej slávy, tak i dnes prinášajú obyvateľom priestor pre rôzne obchodné a remeselné aktivity, vzdelanie, ale aj miesto pre rodinný život. Mnohé z nich pútajú pozornosť okoloidúcich presklenými výkladmi luxusných odevných, textilných a obuvníckych značiek, nesúcich mená vychýrených talianskych módnych tvorcov. Nechýbajú ani staronové majstrovské dielne výrobcov šperkov, nábytku, ale aj turistami vyhľadávaných suvenírov. Priečelia významnejších domov, kostolov a kláštorov sú vyzdobené figurálnymi súsošiami, ktorých myšlienkový obsah je často spojený s antickou mytológiou a kresťanskou teológiou. Poniektoré sú doplnené girlandami kvetinovo-ovocných reliéfov, alebo geometrickými tvarmi mierne vystupujúcimi zo stien budov. Najčastejším znakom renesančnej architektúry vo Florencii je polkruhový oblúk rímsky, ktorý nie je možné nevidieť na viac než polovici všetkých budov v meste.
I keď sa časy menia, zvyky z rokov minulých prežívajú. Za námestím Beccaria sa hadia dlhé hnedo-šedé ulice, ktoré pri bližšom pozorovaní prezrádzajú svoju identitu bývalých meštianskych domov. Rovnako, ako v čase ich vzniku a najväčšej slávy, tak i dnes prinášajú obyvateľom priestor pre rôzne obchodné a remeselné aktivity, vzdelanie, ale aj miesto pre rodinný život. Mnohé z nich pútajú pozornosť okoloidúcich presklenými výkladmi luxusných odevných, textilných a obuvníckych značiek, nesúcich mená vychýrených talianskych módnych tvorcov. Nechýbajú ani staronové majstrovské dielne výrobcov šperkov, nábytku, ale aj turistami vyhľadávaných suvenírov. Priečelia významnejších domov, kostolov a kláštorov sú vyzdobené figurálnymi súsošiami, ktorých myšlienkový obsah je často spojený s antickou mytológiou a kresťanskou teológiou. Poniektoré sú doplnené girlandami kvetinovo-ovocných reliéfov, alebo geometrickými tvarmi mierne vystupujúcimi zo stien budov. Najčastejším znakom renesančnej architektúry vo Florencii je polkruhový oblúk rímsky, ktorý nie je možné nevidieť na viac než polovici všetkých budov v meste.
Nemocnica Neviniatok
Po viac než dvoch hodinách potulovania sa florentskými ulicami ma moje kroky doviedli na námestie Piazza Santissima Annunziata, priamo pred starú nemocnicu Neviniatok. Bola postavená v roku 1400 pre siroty a deti z neprispôsobivých rodín. V tom období to bola ojedinelá inštitúcia. Avšak nielen pre taliansku spoločnosť, ale aj v celej Európe. Budovu navrhol sám Filippo Brunelleschi. Na fasáde sa vynímajú reliéfy od Andreu della Robbia a v múzejnej časti je možné obdivovať diela od Botticelliho a Ghirlanda. Neodolala som nutkaniu, posedieť si na schodoch pred budovou a prehodiť pár slov s domácimi. Síce mi rozumeli menej ako ja im, ale to ma netrápilo. Práve naopak. So záujmom som počúvala taliančinou nalomenú angličtinu a v pozadí nášho rozhovoru vnímala hru padajúcich kvapiek vody dvoch mestských fontán. Ich netradičnú formu groteskne zobrazených mýtických bytostí má na svedomí flámsky sochár Pietro Tacca, študent významného florentského sochára Giambologna, ktorého dielo bronzovej jazdeckej sochy Medici Ferdinanda stojí priamo v strede vydláždenej plochy námestia.
Pastier od Michelangela
V blízkosti Piazza Santissima Annunziata na ulici Ricasoli sa nachádza múzeum Galleria dell’Accademia. Je to snáď najpopulárnejšie múzeum vo Florencii. A to vďaka päť metrov vysokej soche Dávida od Michelangela. Socha vysekaná z jediného bloku mramoru, zobrazuje postavu mladého pastiera z biblického príbehu, ktorého vyvolil sám Boh, aby v boji porazil filištínskeho obra Goliáša, a tak zachránil svoj ľud. Kópia sochy je inštalovaná na námestí Piazza della Signoria, ktoré už od 13. storočia slúži ako hlavné občianske centrum. Nachádza sa tu palác Vecchio, otvorené múzeum Loggia dei Lanzi, galéria Uffizi, mnoho kvalitných reštaurácií a kaviarní. Keďže som do Florencie pricestovala v popoludňajších hodinách, prehliadka múzea, kde dominuje vzácny Dávid, mi nebola umožnená. V tunajších kruhoch vládne názor, že nie je slušné, vchádzať do galérie pol hodinu pred záverečnou. Neprotestovala som a vybrala sa k rovnako slávnej pamiatke Santa Maria del Fiore.
Brunelleschiho Dóm
Brunelleschi bol významný florentský architekt, sochár, priekopník renesančného štýlu a perspektívnej maľby. Mnohí jeho meno spájajú s charizmatickou stavbou katedrály Santa Maria del Fiore vo Florencii. Revolučný projekt budovy však vznikal postupne vo viacerých hlavách. Prvý návrh vyšiel na svetlo sveta už v roku 1296 od Arnolfa di Cambio. Po ňom v práci na Dóme (El Duomo) pokračoval Giotto di Bondone. Za ním sa k činu prihlásil Talenti. Keď sa v 15. storočí ku stavbe katedrály pridal Brunelleschi, jeho hlavným príspevkom bola realizácia kupoly chrámu. Na prvý pohľad ma kupola ničím neprekvapila. Dívala som sa ňu a premýšľala, akým to kúzlom vydobyla pre svojho tvorcu miesto medzi najslávnejšími menami sveta. Ktosi vedľa mňa, obdivne postávajúc pred architektonickým skvostom, mi trpezlivo objasnil jedinečnosť postupu práce, ktorým sa Brunelleschi pri stavbe kupoly preslávil. Stručne povedané, šikovný majster využil znalosti rímskych staviteľov a tento technický zázrak ešte vylepšil dvojitou osembokou samonosnou konštrukciou bez centrálneho oporného bodu. Vytváralo to dojem, že sa kupola nad samotnou stavbou vznáša vo vzduchu. Vŕtalo mi v hlave, ako to dokázal bez použitia moderných technologických výdobytkov, ktoré máme dnes k dispozícií. Nič mi však nenapadlo a tak som pozornosť upriamila na baptistérium oproti Dómu.
Baptistérium Jána Krstiteľa
Vo Florencii je snáď každý meter štvorcový čímsi výnimočný. Vedľa Brunelleschiho Dómu púta pozornosť okoloidúcich nádherné baptistérium, ktoré má silnú symbolickú hodnotu. Základná stavba je síce v románskom slohu, avšak použitie mramoru mu neuprie toskánsky štýl. Krstiteľnica má tri brány, z nich najvzácnejšia je severná, nazývaná Rajská brána. Je odliata z bronzu a zdobená reliéfmi biblických výjavov Nového zákona. Pozornému oku neujde citlivý prístup autora a jeho zmysel pre detail.
Objavovanie nových chutí
Florencia je mesto umenia a umelcov. K tomu patrí aj dobré jedlo a víno. Tradičná toskánska kuchyňa využíva čerstvé domáce potraviny. Jedlá sú výdatné, no pre náročnejších pôsobia až príliš jednoducho. Raňajky sú rovnaké ako v celom Taliansku – káva a croissant. Hlavné jedlo sa skladá z predkrmu, môže byť hydinová paštéta a opečený chlieb. Prvý chod z cestovín, napríklad ravioli plnené špenátom, široké rezance pappardelle so zverinou, alebo s kačkou. Druhému chodu dominuje ryba, prípadne hovädzie mäso. Na záver sa podáva dezert. Samozrejme, káva a sladké dezertné víno. Florencia nepatrí medzi lacné destinácie, je tu však možnosť výberu. Najluxusnejšie reštaurácie ponúkajú svoje menu na Santa Croce a Oltrarne. Lacnejšie možnosti stravovania sú medzi San Lorenzom a vlakovou stanicou.
Bolo až príliš naivné myslieť si, že dokážem, Florenciu preskúmať počas jedného popoludnia. Nepodarilo sa. Preto plánujem jej ďalšiu návštevu. Teraz už o niečo dlhšiu, aby som si navždy v srdci zapísala jedinečné mesto, ktoré nemá obdobu nikde na svete.
