Vyrastal som v Petržalke a často ma prekvapilo, keď o nej nepetržalčania hovorili iba ako o betónovej džungli, do ktorej div nemusia dodávkami donášať cez mosty kyslík. Ľudia, ktorí tak Petržalku vnímali, pritom často nevedeli o Pečnianskom lese, Sade Janka Kráľa, lužných lesoch, hrádzi či Chorvátskom ramene. Svet je však komplikovaný a my preto potrebujeme zjednodušenia, ktoré nám pomôžu orientovať sa v ňom. Rovnakým zjednodušením je napríklad nazvať každú vzdialenejšiu krajinu či ostrov na juh od Slovenska exotikou, prípadne palmovým rajom. Výklady cestovných kancelárií na uliciach nás v podobných predstavách radi podporia. Hodiny geografie, počas ktorých sa učíme názvy hlavných miest a memorujeme počty obyvateľov, no nezískavame obrazy zo sveta, nás zas z tých predstáv nevyvedú. Ak by sme dnes obyvateľovi indonézskeho Bali hovorili, ako si predstavujeme jeho ostrov, krútil by hlavou asi podobne ako ja, keď počúvam o Petržalke.
Život na dvoch kolesách
Životný štýl ľudí na Bali sa, podobne ako na Slovensku, zásadne líši podľa toho, či žijú v meste alebo na dedine. V najväčšom meste ostrova Denpasar je život hektický a dynamický. Dotvárajú ho zvuky klaksónov, výkriky taxikárov a svetlá semaforov. Bali, ako ostrov s celoročný teplom, praje najmä motorkárom. Sprava nás obieha skúter so zaľúbeným párom. Na križovatke v tom istom čase sedí na jednom malom skútri celá rodina. Vpredu je muž, v strede dieťa a vzadu matka, ktorá ešte drží na rukách batoľa. Predstavujem si, ako by asi vyzeralo intro Simpsonovcov, keby natáčali seriál v Denpasare. Gauč v tej predstave nie je. Ďalší, približne 50-ročný muž, zas vezie na motorke zlatého retrievra, ktorého počas jazdy škrabká za uchom. Sadnúť si na jeden deň ku križovatke môže byť zaujímavejšie, ako sedieť deň na pláži.
Cesty na Bali sú vďaka príjmom z cestovného ruchu veľmi dobré. Žiadne výmole, žiadne záplaty. Ak zatúžite byť súčasťou dopravy, musíte si zvyknúť na cestovanie v opačnom pruhu a musíte sa tiež vedieť rýchle prispôsobovať niekedy ťažko predvídateľnému pohybu ostatných motorkárov. Doprava tu vyzerá veľmi živelne. Skútre sa dajú požičať na viacerých miestach a veľmi lacno. Menší skúter stojí na jeden deň približne 5 eur.
Na motorkách jazdia celé rodiny
Kolóny motorkárkov v meste Kuta
Jednota v rôznorodosti
V štátnom znaku Indonézie drží bájny vták Garuda stuhu s nápisom, ktorý sa dá preložiť ako „Jednota v rôznorodosti“. Indonézia je mimoriadne rozmanitá, spája viacero etník, jazykov či náboženstiev. V krajine žije najviac moslimov spomedzi všetkých štátov na svete. Nedá sa však povedať, že Indonézia je moslimská krajina. Oficiálne je tu totiž povolených šesť náboženstiev. Okrem islamu aj konfucianizmus, hinduizmus, budhizmus, katolícka a protestantská viera.
Bali je hinduistický ostrov a je to cítiť úplne všade. Tak napríklad: Každá obec má minimálne tri chrámy. Jeden pre Brahmu, jeden pre Šivu a jeden pre Višnu. Okrem toho má aj každá rodina vyznávajúca hinduistické tradície na záhradke za domom svoj chrám, kde robí napríklad ceremónie pre duše svojich predkov. Chrámy navyše uvidíte napríklad aj na ryžovom poli.
Ďalším prejavom viery sú malé škatuľky so zrnkami ryže, sušienkami, vonnou tyčinkou a kvetmi, ktoré sa povaľujú na chodníkoch. Sú to obety pre diabla, ktorého si chcú obyvatelia udobriť. Takéto obete nájdete napríklad pred vchodmi do domu, obchodu, reštaurácie či hotela. Obyvatelia rozlišujú medzi obeťami pre diabla a darmi pre boha. Tie nosia ženy do chrámov vo veľkých košíkoch na hlave, ktorá je v rámci ľudského tela posvätná. Pripomínam však, že okrem hinduistických chrámov nájdete na Bali aj mešitu či kostol. Ľudia sú na rôznorodosť zvyknutí.
Každá obec ma minimálne tri chrámové komplexy
Obety pre démonov obsahujú ryžové zrnká, sušienky, vonné tyčinky aj kvety
Poľnohospodári pracujúci v službách pre turistov
Bali bol pôvodne poľnohospodársky ostrov. V úrodných oblastiach pestujú farmári ryžu, sóju, čili papriku, kávu, kakao, tabak, veľmi časté sú kokosové palmy a vidieť tiež banány či papáje. Zmenej známeho ovocia pestujú napríklad sladký rambutan alebo mangostánu so sladkou a osviežujúcou dužinou.
Poľnohospodárska pôda však postupne ustupuje turizmu, keďže práve cestovný ruch sa stal hlavným zdrojom príjmov. Ostrov začali objavovať v 50. rokoch najprv iba batôžkári a prví hipisáci. V roku 1968 však dostavali v Denpasare letisko Ngurah Rai a odvtedy počet turistov prudko stúpal. Dnes sa pestovatelia koncentrujú najmä vo vnútrozemí. V pobrežných oblastiach sú namiesto nich hotely, reštaurácie či rôzne fastfoody. Sprievodca Budi nám hovorí, že vďaka cestovnému ruchu stúpa životná úroveň ľudí, ktorí si dnes môžu dovoliť viac. Životná úroveň pritom podľa neho nerastie iba u ľudí, ktorí priamo pracujú v rôznych službách pre turistov, ale aj farmárom, ktorí dodávajú vypestované ovocie či zeleninu do reštaurácií. Prudký rozvoj turizmu sa na chvíľu zastavil po teroristickom útoku radikálov v meste Kuta v roku 2002. Keďže cestovný ruch už vtedy bol hlavným zdrojom príjmov, ochromilo to príjmy veľkej skupiny ľudí. Na výdavky turistov sú totiž naviazané aj ďalšie odvetvia na Bali, ako napríklad textilný priemysel či hand made výrobky. Turisti však nedokázali Bali ignorovať dlho a dnes sú ich tu opäť plné ulice. Najviac ich prichádza v júli a auguste, najmä z Austrálie a z juhovýchodnej Ázie. Európanov zvyčajne od dovolenky na Bali odrádza veľká vzdialenosť.
Mimochodom, spolu s cenami za bežné potraviny a služby rastú aj ceny za pozemky. Keď nám to majiteľ cestovky Ajub vysvetľuje, nahlas sa smeje a hovorí, že on má šťastie. Ako hinduistu ho totiž čaká po smrti kremácia a jeho rodina tak nebude musieť platiť veľa peňazí za pozemok na hrobové miesto.
Kaskádové ryžové polia a dužina rambutanu
Sošky, tance a maľby
Bali je často prirovnávané k umeleckému skanzenu v rámci Indonézie. Najčastejším prvkom v umení sú rôzne náboženské motívy. Balijský hinduizmus sa odráža napríklad v sochárstve, kde sú obľúbeným námetom démoni. Všadeprítomné sošky môžete vidieť najmä pri vstupoch do chrámov, domov či reštaurácií. Umelci ich vytesávajú do tmavého vulkanického kameňa a často ich uvidíte oblečené v kockovanej čiernobielej látke „poleng“, ktorá symbolizuje vesmírnu dualitu – boha a diabla.
Ďalším prejavom oddanosti voči bohom sú tance. Na ostrove ich vraj vznikli stovky. Jeden z najznámejších sa volá Barong. Oveľa viac ako tanec však pripomína divadlo. Pre turistov pripravili tanečníci skrátenú verziu, ktorá trvá približne hodinu. Nosnou osou tanca je ako inak večný boj medzi dobrom a zlom. Barong – kráľ duchov je mytologické zviera podobné levovi a v príbehu bojuje s nepriateľom Rangda, ktorý symbolizuje démona. Niektoré scény môžu vyzerať desivo. Napríklad, keď Barongovi prichádzajú na pomoc tanečníci, ktorí upadajú do tranzu a bodajú sa do vlastného tela. Rovnako metafory v príbehu môžu skomplikovať jeho vnímanie. Hodina predstavenia však v návštevníkovi určite zanechá dojem, ktorý môže počas ďalších dní spracovávať.
Najväčším centrom kultúry a umenia na ostrove je mestečko Ubud. Najlepšie ukážky balijských prác sú v Neka Art Museum a v múzeu Puri Lukisan. V meste je navyše množstvo obchodíkov s umeleckými predmetmi ako sošky, obrazy, šatky či hudobné nástroje a šperky.
Sošky z vulkanického kameňa pred vchodom do rodinného chrámu
Tanec barong doprevádza viacčlenný orchester
Úctiví ľudia a učiaci sa pouliční predavači
Ľudia na Bali si často vymieňajú jednoduché gesto, počas ktorého si spoja ruky vo výške hrude a prstami smerujú k oblohe. Znamená pozdrav na začiatku aj na konci stretnutia a tiež vyjadrenie vďaky. Turistom toto gesto pomáha prekonávať jazykovú bariéru a istým spôsobom vytvára spojenie s obyvateľmi Bali. Gesto som tiež vnímal ako prejav pokory. Ak by sme chceli zovšeobecňovať, ľudia na ostrove sú veľmi usmievaví a priateľskí a vyžarujú niečo ako radostný pokoj.
Zovšeobecnenia však nikdy neplatia univerzálne a v tomto prípade napríklad neplatia pri pouličných predavačoch suvenírov. Namiesto pokorného gesta oslovujú turistov suverénnym „Hello mister“ alebo „Hello my friend“. Ak sa dotknete ich tovaru, začnú vám ho ponúkať naliehavejšie. Po sťažnostiach turistov, ktorí na podobnú formu predaja nie sú zvyknutí, však s pouličnými predavačmi začala pracovať indonézska vláda. Určila vybrané miesta, na ktorých môžu predavači ponúkať svoj tovar a začala tiež pre nich organizovať tréningy. Na nich sa učia ako predávať svoj tovar tak, aby tým turistov neobťažovali. Na Bali som bol iba raz a sám neviem posúdiť, ako sa predavači zmenili. Sprievodcovia však hovoria, že situácia sa v tomto smere pohla o veľký krok vpred.
Predavači ovocia a suvenírov na ceste k sopke Batur
Orchester perkusií a futbal bez FIFA
Pre obyvateľov Bali tvorí dôležitú súčasť života aj hudba a šport. Zvuky Bali dotvára z rôznych kútov gamelan – tradičný orchester, v ktorom hudobníci hrajú na rôzne, najmä bicie nástroje ako perkusie, gongy či xylofóny. Počas tanca Barong hralo v orchestri približne 20 hudobníkov. V niektorých hoteloch hrá hosťom na uvítanie aspoň jeden človek na bambusový xylofón.
Zo športov je na Bali najpopulárnejší futbal. V turistickejších oblastiach premietajú v reštauráciách anglickú Premier League. V menej turistických častiach vo vnútrozemí si Balijčania pre seba nechali trošku miesta medzi ryžovými poľami na futbalové ihrisko. Deň po tom, ako Barcelona vyhrala s Realom Madrid 4:0, sa na titulnej strane Bali Post objavil strelec dvoch gólov Luis Suaréz. Indonézania zostávajú verní futbalu aj napriek tomu, že FIFA vylúčila ich krajinu zo štruktúry medzinárodnej federácie po nezhodách medzi Indonézskou futbalovou asociáciou a konkurenčným Futbalovým záchranným výborom, pod ktorého hlavičkou tiež funguje domáca súťaž. Indonézia sa tak v súčasnosti nemôže zúčastňovať kvalifikácie na Majstrovská sveta v roku 2018 ani na Ázijský pohár v roku 2019. Nič z toho však nebráni ľuďom, aby mali futbal ďalej radi.
Hráč Barcelony luis suarez po dvoch goloch proti realu madrid na titulke bali post
Masáže, vónne tyčinky a všadeprítomná ryža
Ak si do google zadáte aj s úvodzkovami „balinese massage“, vyhľadávač vám vyhodí 379-tisíc výsledkov. Nebudem teda prvý, kto o nej kedy hovoril a kto ju kedy chválil. Masér najprv prechádza celé telo nahriatou osuškou, ktorá má uvoľniť svaly aj myseľ. Pri relaxačnej hudbe vás môže brať na spánok. Avšak iba prvé minúty. Následne už masér využíva veľký tlak, aby pôsobil na zatvrdnuté tkanivá. Balijská masáž využíva dlhé ťahy na uvoľnenie napätia a zlepšenie krvného obehu. Súčasťou masáže je pritom aj akupresúra, reflexologia a aromaterapia s použitím esenciálnych olejov.
Esenciálne oleje však nie sú tým najtypickejším, čo môžete vetriť vo vzduchu. Ak by sme chceli povedať, že ostrov má svoju vôňu, potom by to bola vôňa vonných tyčiniek. Sú naozaj všade. V obetných krabičkách na chodníkoch či v obchodoch. Sám som sa na nej popálil napríklad na parapete v zmenárni.
Ak by som sa snažil urobiť zoznam najtypickejších vecí pre Bali, určite by bola na prvých miestach aj ryža. Je základom takmer každého jedla. Najčastejšia je biela ryža, obľúbená je aj červená a ako dezert si môžete dať navyše puding z čiernej ryže s kokosom. Ako vo väčšine prímorských destinácií, aj Balijská kuchyňa ponúka veľa morských živočíchov. Na stoloch tiež často nájdete čili, kokos, rôzne korenie, sójovú omáčku, kura či prasa. Veľmi obľúbené je aj Saté – grilované kúsky kuracieho mäsa na špajdle s orieškovou omáčkou.
Puding z čiernej ryže s kokosom, flambovaný banán a vanilková zmrzlina
Ryža je zaklad jedla. Caste sú tiež strukoviny a štipľavá omáčka
Piesok, pláže a more
Rôzne časti ostrova ponúkajú rôzne radosti súvisiace s morom. Do mestečka Kuta prichádzajú pre mohutné morské vlny najmä surfisti. Pre bežných plavcov je lepšie skôr východné pobrežie ostrova. Na uliciach pritom existuje obrovské množstvo požičovní výbavy na šnorchlovanie či potápanie. Všetko to, samozrejme, neodmysliteľne patrí k Bali. Prísť však na Bali a stráviť všetok čas pri mori by bol podobný hriech, ako prísť do zoologickej záhrady a celý čas sa dívať iba na hrochy.
