Závidia im azda aj arabskí šejkovia. Čierne zlato, ktoré prúdi zo zeme z prameňa v meste Naftalan na západe krajiny, má jedinečné zloženie. Tamojšie kúpele boli kedysi preslávené po celom Sovietskom zväze.
Máčali sa v nich ľudia od Petropavlovska kdesi na Kamčatke až po estónsky Tallinn, od Čukotky a nekonečnej Sibíri po púšte Turkménska. Po rozpade Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov minulého storočia však prišli o pacientov. Zrazu k nim nemal kto chodiť. Rozpadnutých budov pribúdalo.
Utajený zdroj
Podľa legendy putovala raz karavána po hodvábnej ceste. Jedna z tiav ochorela, krívala a zdalo sa, že jej už niet pomoci. Preto sa vodca rozhodol nechať ju v púšti. O niekoľko mesiacov prechádzal tým miestom opäť. Aké bolo jeho prekvapenie, keď spoznal svoju ťavu, ktorú tu zanechal na pokraji síl! Bola zdravá, veselá a dobre živená. Kúpala sa totiž vo zvláštnej čiernej tekutine, ktorá v týchto miestach vytekala zo zeme. Tak vraj objavili liečivú silu ropy.
„Nie je to však taká istá ropa, z akej sa vyrába benzín,“ upozorňuje terapeutka Pusta Askeralijevová zo štátneho sanatória. „Nikde inde na svete nemajú ropu, ktorá by obsahovala toľko liečivých uhľohydrátov. Naša ropa nie je taká horľavá ako bežná ropa. Vrie až pri tristo stupňoch. Kedysi sama vytekala zo zeme a vytvárala malé jazierka. Dnes ju musíme ťažiť. Miesto jej výskytu je však tajné.“
Naložené vo vani
Štátne sanatórium má najlepšie časy už za sebou. Nízka ošarpaná budova v parku, obité kachličky a vyšúchané kreslá, v ktorých čakajú poistenci na blahodarný kúpeľ, pamätajú roky. Pre pacientov je dôležitejší účinok „čierneho zlata“. Pomáha im na kožné, pohybové, gynekologické, dýchacie, neurologické, urologické ťažkostí. Skvelé výsledky tu majú s neliečiteľnou a nepríjemnou psoriázou a atopickými ekzémami. Kúpať sa môžu aj deti už od štyroch rokov. „Ak máte problém počať dieťatko, príďte k nám,“ usmieva sa ďalej lekárka. „Úspešne liečime neplodnosť. Mali sme tu dokonca manželov až zo Srí Lanky. Po rokoch márnych pokusov sa po kúre ropou dočkali dieťaťa.“
Program pacientov v štátnom sanatóriu je jasný: Každý druhý deň sa desať minút kúpu vo vani napustenej ropou teplou 38 stupňov Celzia. Liečivá ropa je taká hustá a ťažká, že ju z pacienta musí zdravotník oškrabať kovovou špachtľou. Dvojtýždňový pobyt si človek môže zopakovať najskôr po ôsmich mesiacoch. Domov si môže kúpiť ropný šampón, sprchovací gél, telové mlieko a dokonca aj zubnú pastu.
Ženy naložené v rope v namodro vykachličkovaných vaniach sa smejú. „Len foťte, ak tie obrázky neuvidia naši manželia, je to v poriadku.“
