V posledných šesťdesiatich rokoch sa priemerná teplota vzduchu v Česku zvyšuje o tretinu stupňa Celzia za desaťročie. Za toto obdobie sa teda oteplilo o zhruba dva stupne.
Informuje o tom spravodajský portál Novinky.cz s odvolaním sa na časopis Statistika a my Českého štatistického úradu (ČSÚ).
Zmeny počas mesiacov
„Najvýraznejší lineárny trend v rade priemernej mesačnej teploty vzduchu v období 1961 – 2021 je pozorovaný v letných mesiacoch júl a august a v zimných mesiacoch január a december, keď v priemere dosahuje viac ako 0,4 stupňa Celzia za desať rokov,“ opísala Lenka Crhová z Českého hydrometeorologického ústavu.
Naopak, najmenej výrazný a štatisticky nevýznamný nárast teploty nastáva v jesenných mesiacoch september a október, a to pod 0,2 stupňa Celzia za desať rokov. Ako ďalej uvádzajú Novinky.cz, podľa experta Greenpeace Milana Vítka je príčina otepľovania jasná.
Španieli sa rozlúčia s najteplejším rokom za posledných šesť desaťročí, priemerné denné teploty presiahli 15 stupňov
„V drvivej väčšine je to spaľovanie fosílnych palív,“ skonštatoval. Česko sa pritom podľa neho otepľuje dvakrát viac ako je globálny priemer, čo je dané tým, že je to kontinentálny štát bez prístupu k moru. Kontinenty sa totiž podľa Vítka zohrievajú rýchlejšie ako oceány.
Dopad teploty
Česko síce podľa ekológa nepríde o stabilné zrážky v zmysle dlhodobého priemeru, „ale rastie nám priemerná teplota a najväčším dopadom tak bude sucho“, konštatoval. To sa napokon podľa Noviniek v Česku už nejaký čas prejavuje.
„Porovnanie dát z rokov 2011 – 2020 s dátami z predchádzajúceho obdobia 1971 – 2010 ukázalo, že posledné desaťročie bolo jednoznačne najsuchšie, a to vo všetkých mesiacoch roka, najvýraznejšie v apríli,“ uviedli v časopise Statistika a my Veronika Oušková, Vojtěch Vlach a Martin Možný z Českého hydrometeorologického ústavu.
Zima zrejme bude teplejšia ako zvyčajne, vo viacerých častiach Európy by mali teploty prekročiť historické priemery
Uplynulá dekáda podľa nich bola výnimočná nielen vysokým počtom suchých rokov, ale tiež absenciou rokov výrazne vlhkých.
Deficit zrážok
Sucho síce bývalo aj predtým, ale epizóda sucha v rokoch 2014 – 2019 bola extrémnejšia, pretože okrem zrážkového deficitu trpela krajina výrazne nadpriemernými teplotami vzduchu, ktoré zvýšili výpar a tým sucho prehĺbili.
„Na vyššiu teplotu reaguje aj vegetácia predĺžením svojej vegetačnej doby. Rastliny sa začínajú rozvíjať skôr na jar, čím zvyšujú svoju potrebu vody,“ upozornili odborníci. Podľa Vítka môže klimatická zmena okrem sucha priniesť v dlhodobom horizonte aj ďalšie dopady.
„Dosť sa hovorí o tom, že tu budeme mať niečo ako stredozemskú klímu. To je čiastočne pravda, ale my tu narozdiel od tamojších štátov nemáme more. Takže sa nám môže stať, že tu budú obrovské mrazy,“ dodal.