Celé Vianoce ležia na pleciach žien, často to končí vyhorením: Psychologička radí, ako to zvládnuť - ROZHOVOR

O vianočnom burnoute, teda syndróme vyhorenia počas sviatkov, o fungovaní na autopilota ale aj o tom, čo by sa stalo, keby ženy na chvíľu prestali všetko držať pokope, sme sa rozprávali s psychologičkou Katarínou Tekáčovou.
Stres, Vianoce, únava
Foto: Ilustračné, www.gettyimages.com

Špajza plná rôznych druhov koláčov, darčeky zabalené a dobre schované, byt vyluxovaný, stromček ozdobený. A takto by sme mohli pokračovať. Celé Vianoce so všetkým čo k nim patrí často stoja na mame, manželke, starej mame – jednoducho na žene. Kým celá rodina sviatkuje, zo ženy sa stáva manažérka, ktorá v hlave nesie všetky povinnosti a mentálnu záťaž toho, čo všetko ešte treba urobiť a zariadiť.

Ak niečo nevyjde podľa predstáv, vina padá často na jedinú osobu a to opäť na ženu, ktorá „to mala celé na starosti„. Nie preto, že by jej to niekto výslovne prikázal, ale preto, že sa to tak robí, pretože tak to bolo vždy. Lebo dobré Vianoce predsa nevzniknú samé od seba, sú výsledkom „mágie“ ženy. Táto „mágia“ si však často vyberá svoju daň v podobe vianočného burnoutu.

O vianočnom burnoute, teda syndróme vyhorenia počas sviatkov, o fungovaní na autopilota ale aj o tom, čo by sa stalo, keby ženy na chvíľu prestali všetko držať pokope, sme sa rozprávali s psychologičkou Katarínou Tekáčovou. Jej odpovede sú úprimné a až nepríjemne pravdivé, najmä pre ženy, ktoré majú pocit, že „už nemajú z čoho dávať„, no aj tak pokračujú ďalej. Tento rozhovor nie je návodom na dokonalé Vianoce ale skôr pozvánkou pre ženy spomaliť a pustiť kontrolu.

Stres, Vianoce, únava
Foto: Ilustračné, www.gettyimages.com

Vianoce väčšinou stoja na žene. Ide o potrebu mať všetko dokonalé alebo generačný vzorec?

Potreba mať všetko dokonalé alebo aby bolo o všetko postarané už samo o sebe môže byť generačný vzorec a nemusí sa jednať iba o Vianoce. A áno, často je to generačný vzorec, ktorý sa môže odovzdávať úplne viditeľne, ale aj potichu a nenápadne. Ak vyrastáme s pocitom, že pokojné sviatky vzniknú len vtedy, ak bude uprataný dom, spokojné deti, pokojná atmosféra a len dobrá nálada, máme automaticky zarobené na ťažšie dni v našich životoch.

Je to naše automatické presvedčenie, ktorému bez váhania veríme a podľa toho automaticky aj konáme. Ak naša vízia nie je naplnená, o to viac prežívame neúspech, zlyhanie, pocit neschopnosti a táto snehová guľa nepríjemných myšlienok a následne pocitov dokáže byť veľmi rozbehnutá ak ju nezastavíme.

Prečo sú Vianoce pre mnohé ženy namiesto oddychu obdobím extrémneho psychického tlaku?

Ja tam vnímam tri základné roviny. Očakávania rodiny, očakávania, ktoré si kladieme samy na seba a tretia je naša predstava o očakávaniach rodiny. Očakávania rodiny môžu byť vyslovené aj nevyslovené predstavy o tom, ako by mali Vianoce vyzerať. Očakávania, ktoré si kladieme samy na seba sú založené na našich túžbach ako sa chceme prezentovať okoliu. Tá ktorá všetko zvládne, zabezpečí, udrží pokoj a ešte aj tá, ktorá pre svoje deti pripraví Vianoce, na ktoré budú s láskou spomínať. Veľmi vyčerpávajúco to znie ešte len to čítate však?

Tretia rovina je taký bonus, ktorý si ešte sami naložíme, aby toho nebolo málo. Veľakrát to môže byť aj najviac vyčerpávajúca rovina, vlastná predstava o očakávaniach druhých a snaha o ich naplnenie. Často si v hlave nesieme domnienky, čo iný očakávajú od nás, ako nás hodnotia, posudzujú, aj keď to nikdy nebolo nahlas vyslovené. Práve táto vnútorná vrstva, vytvára neustály tlak a napätie, pretože žena reaguje skôr na svoje obavy, ako na realitu. Keď si tieto roviny začneme všímať a rozlišovať, tlak sa môže aspoň trochu uvoľniť.

Ako sa vianočný burnout najčastejšie prejavuje?

Nie vždy musí ísť o dramatické zrútenie. Často sa môže prejaviť únavou, ochorením nášho fyzického tela, podráždenosťou, pocitom, že už nemáme z čoho dávať. Taktiež fyzické prejavy ako nespavosť alebo zvýšená citlivosť na maličkosti. Dosť často počúvam od mamičiek aj slová ako „som alergická, už len keď počujem ten hlas“, áno, aj toto je jeden zo signálov, že ideme dlhodobo cez seba a nevnímame úroveň našej vnútornej baterky.

Únava, žena, burnout, Vianoce, vyhorenie
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Prečo ženy často fungujú „na autopilota“ až do Štedrého dňa a skolabujú až po sviatkoch?

Autopilot nám pomáha zvládnuť náročné obdobia, ale nie je to udržateľný nástroj na pravidelné a veľmi časté používanie. Keď je potrebné „vydržať“, sme schopní potlačiť aj únavu, aj emócie a fungujeme ďalej. Až keď sa napätie uvoľní, telo si vypýta oddych.

Problém nastáva vtedy, ak si myslíme, že toto je stratégia, ktorá keďže funguje, je možné ju používať neustále. Práve sviatky by mali byť pustení kontroly a využití času na užívanie si prítomnosti. Mnohokrát sa však zacyklíme v našej mysli a očakávaniach a ešte aj počas sviatkov podvedome nesieme ten stres so sebou. Akoby sme tým dúfali, že to udržíme pod kontrolou tak, ako sme si to v hlave naplánovali.

Prečo ženy často nedokážu delegovať úlohy, aj keď majú pomoc k dispozícii?

To býva obvykle tá najťažšia časť. Delegovať totiž znamená púšťať kontrolu a dôverovať, že veci môžu byť inak, než si ich predstavujeme. Pre mnohé ženy je v tomto období práve kontrola spôsobom, ako zvládať neistotu a stres.

Správanie rodiny, ich nemiestne poznámky, dotieravé a podpichujúce otázky – to kontrolovať nevieme, a tak sa môžeme upnúť na to, čo odkontrolovať vieme: koláčiky, dokonale uprataný dom, výzdoba atď. Učiť sa pustiť aspoň malé časti zodpovednosti, dôverovať procesu a tomu, že veci môžu vyjsť, aj keď budú inak, je proces, ktorý chce čas a láskavosť k sebe.

Ako by podľa Vás vyzerali Vianoce, keby ženy úplne rezignovali a na všetko by sa „vykašľali“?

Možno vás moja odpoveď prekvapí, ale mohlo by to byť to najzdravšie a najefektívnejšie, čo by v mnohých rodinách nakoplo potrebnú zmenu. Nemyslím si, že by išlo o chaos, skôr by sa odkrylo, čo je naozaj podstatné a potrebné a čo robíme len zo zvyku, strachu alebo tlaku. Možno by tam bolo menej „dokonalosti“ a výkonu ale o to viac pokoja, prítomnosti a skutočného spojenia. A dokonca by sa mohol stať ešte jeden zázrak. Veď to poznáte, niekedy si začneme vážiť to, čo máme, až keď o to prídeme.

Čo by si mali muži uvedomiť, ak chcú byť počas sviatkov skutočnou oporou a nie len „pomocníkom na zavolanie“? Ako žene spríjemniť Vianoce?

Veľmi ťažká otázka na záver. Ale viem povedať z mojich skúseností a rozhovorov so ženami, že veľakrát ženy nepotrebujú, aby ich partner alebo manžel „riešil problém“. Niekedy potrebujú len podržať, uistiť, podporiť slovom alebo len prítomnosťou.

Veľakrát emócie, ktoré vypúšťame nemajú súvis s tou osobou, na ktorú ich vypúšťame a preto moja rada pre mužov: Buďte s ňou, prijmite jej emócie a nehľadajte riešenia, len povedzte, že je to v poriadku. Zázračne úľavujúca vie byť takáto maličkosť. A rada pre ženy: Venujte pozornosť svojmu prežívaniu a pocitom. Uvedomujte si to, čo cítite a či vaše činy a rozhodnutia vychádzajú z toho, čo vám prináša pokoj a potešenie alebo naopak pocity tlaku. Byť k sebe všímaví je v týchto chvíľach naozaj najväčšia pomoc. Prajem všetkým pokojné sviatky plné lásky, pochopenia a rodinnej pohody.