Čaká nás najkratší deň a najdlhšia noc v roku. Čo všetko sa spája so zimným slnovratom?

Zimný slnovrat patrí k nenápadným momentom roka, ktoré si v kontexte blížiacich Vianoc veľmi neuvedomujeme, pritom má obrovskú symboliku.
Stonehenge, zimný slnovrat
Oslavy zimného slnovratu v anglickom Stonehenge. Foto: archívne, SITA/AP

Nedeľa 21. decembra 2025 je najkratším dňom roka, po tomto dátume sa dni začnú opäť predlžovať. Slnko sa začína vracať na oblohu.

Zimný slnovrat, teda moment kedy bude severná pologuľa Zeme najviac odvrátená od Slnka nastane o 16:03 stredoeurópskeho času. Týmto momentom sa začína astronomická zima.

V Bratislave vyjde Slnko nad obzor o 7:39 a zapadne o 16:00.

Deň bude trvať 8 hodín a necelých 23 minút, noci bude patriť ostatných viac ako 15 a pol hodiny. Oproti najdlhšiemu dňu roka počas letného slnovratu v júni, je deň počas zimného slnovratu kratší o 7 hodín a 43 minút.

Earth Seasons
Cyklus obehu Zeme okolo Slnka Autor: Tauʻolunga, CC0

Zimný slnovrat najčastejšie pripadá na 21. decembra, zriedkavejšie na 22. decembra a výnimočne aj na 20. decembra, to nastane v roku 2080, alebo aj na 23. decembra. Naposledy sa tak stalo v roku 1903 a najbližšie pripadne na tento deň až v roku 2303.

Dôvodom týchto dátumových variácií je nesúlad medzi bežným rokom, ktorý trvá 365 dní a reálnym časom obehu Zeme okolo slnka, ktorý je o 5 hodín a 49 minút dlhší.

Od momentu zimného slnovratu sa dni začnú nepatrne predlžovať a svetlo sa bude, hoci veľmi pomaly, vracať späť do našich životov. Tento moment mal mimoriadny význam pre staré kultúry. Bol signálom, že zlé časy sa končia a kolobeh prírody sa opäť pomaly obracia smerom k jari a bol predmetom osláv a rôznych rituálov.