Určite ste už videli slávneho kresleného kocúra Garfielda a ani vám nenapadlo pochybovať o tom, že je to samček. Veď už samotné meno napovedá, že ide o kocúra. Ak sa však rozhliadneme v skutočnom svete, rýchlo zistíme, že prevažná väčšina oranžových mačiek – či už s typickou tigrovanou kresbou alebo bez nej – sú samci. Táto zvláštnosť dlho mätie milovníkov mačiek aj vedcov, ktorí sa celé desaťročia snažili zistiť, ako vlastne genetika oranžového sfarbenia funguje.
Dlhé desaťročia bádania
Vedci spolu s nadšenými chovateľmi mačiek strávili viac než šesťdesiat rokov hľadaním konkrétneho génu, ktorý stojí za oranžovým sfarbením srsti. Dlho sa nedarilo nájsť presnú príčinu, prečo je v kráľovstve mačiek väčšina oranžových jedincov mužského pohlavia, či ako vznikajú viacfarebné mačky s výrazným tigrovaným vzorom. Až nedávno sa dvom nezávislým výskumným tímom podarilo objaviť proteín, ktorý je za toto pestré sfarbenie zodpovedný.
Zaujímavosťou je, že práve tigrované jedince (nazývané aj trikolórne či “kalikové”, ak majú k oranžovej a čiernej pridané aj biele plochy) vznikli krížením čiernych a oranžových mačiek, čo je výnimočné nielen v rámci mačacej rodiny, ale aj v porovnaní s inými živočíšnymi druhmi.
Prečo je väčšina oranžových mačiek samčích?
Ak si chcete predstaviť, ako to funguje, príklad Garfielda je výstižný. On ako kocúr zdedil od svojej matky (ktorá bola oranžová) jediný chromozóm X nesúci informáciu pre oranžovú farbu. Tým, že je samec (kocúr), má pohlavné chromozómy XY. Jeden chromozóm X dostal práve od matky, kým od otca získal chromozóm Y. Preto je pre kocúrov typické, že ak zdedia oranžový gén, bude ich srsť takmer vždy oranžová a nebudú mať výraznú tigrovanú kombináciu s čiernou.
Na druhej strane, mačky (samice) majú dva chromozómy X – jeden od otca a druhý od matky. Preto je u nich možné, aby sa v jednej srsti prejavili hneď dve odlišné farby (napríklad oranžová a čierna), čo sa viditeľne ukáže v tigrovanej alebo trojfarebnej srsti. Každá bunka v tele mačky si náhodne “vyberá”, ktorý chromozóm X bude aktívny a ktorý sa potlačí, čo genetici označujú ako „X inaktivácia“. Miesta, kde prevláda jeden typ sfarbenia, teda vznikli z buniek, ktoré vyjadrujú gény iba z jedného aktívneho chromozómu X. Druhý chromozóm sa v príslušných bunkách správa ako “vypnutý” a nepodieľa sa na tvorbe pigmentu.
Pravda o oranžových mačkách. Ako sa správajú?
Je všeobecne známe, že kocúri s oranžovou srsťou môžu byť niekedy mierne “lenivejší” alebo pôsobiť pohodovejšie, avšak takéto tvrdenia môžu byť skôr výsledkom osobných pozorovaní či anekdot.
Ako vznikajú biele škvrny u viacfarebných mačiek?
A možno ste si všimli, že niektoré “tigrované” či trojfarebné mačky majú v kožúšku aj biele oblasti. Vznik bielych škvŕn je spôsobený celkom iným, samostatným genetickým mechanizmom, ktorý v konkrétnych bunkách bráni tvorbe pigmentu. To znamená, že kombinácia oranžovej a čiernej (riadená chromozómom X) sa v niektorých častiach tela neprenáša do sfarbenia, lebo biele škvrny vznikajú potlačením farebného pigmentu ešte iným génom.
Malý zázrak prírody
Fakt, že sa vedcom po takmer 60 rokoch konečne podarilo odhaliť presný proteín a mechanizmus spojený s oranžovým sfarbením, je pre komunitu chovateľov i biológov veľkým víťazstvom. Mačky tak opäť raz dokázali, aké fascinujúce sú ich genetické záhady – a zároveň nám pripomenuli, že príroda je neuveriteľne pestrá a vždy dokáže prekvapiť.
Takže ak nabudúce stretnete oranžového kocúra, vedzte, že nesie jedinečný genetický “podpis” svojej matky a že veda potrebovala dlhé desaťročia, aby nám poodhalila tajomstvá jeho sfarbenia. A pri pohľade na trojfarebnú mačku sa môžete potešiť, že pozorujete výsledok mimoriadneho génového tanca, ktorý farby rozdelil presne tak, ako to príroda chcela.
