Plamienka driemavá (Tyto alba), známa aj pod českým názvom sova pálená, patrí medzi najdokonalejších nočných predátorov na svete. Na prvý pohľad pôsobí jemne a takmer nevinne – má srdcovitú bielu tvár a tichý pohyb. V skutočnosti ide o mimoriadne efektívneho lovca, ktorý dokáže zabiť korisť bez jediného zvuku a zohráva dôležitú úlohu pri regulácii škodcov v prírode aj v poľnohospodárstve.
Video: Sovy majú špičkové zmysly
Ak si chcete pozrieť, ako fungujú sovy pri love a prečo majú tak výnimočný sluch, tu je video:
Základné fakty o plamienke driemavej
- Slovenský názov: plamienka driemavá
- Vedecký názov:Tyto alba
- Trieda: vtáky
- Spôsob výživy: mäsožravec
- Priemerná dĺžka života: približne 4 roky
- Veľkosť tela: okolo 30 cm
- Hmotnosť: približne 450 gramov
- Stav podľa IUCN: málo dotknutý druh
- Trend populácie: stabilný
Jej prenikavý, kvílivý hlas, tmavé oči a nápadne svetlá tvár v kombinácii s nočným životom spôsobili, že si ju ľudia oddávna spájali s tajomstvom a nadprirodzenom. V tme pôsobí ako tichý prízrak, ktorý sa vznáša krajinou bez akéhokoľvek šuchnutia.
Plamienka v mýtoch a poverách
Plamienka driemavá má v ľudových predstavách zvláštne postavenie. V Anglicku, kde často hniezdi v kostoloch, starých budovách a na cintorínoch, sa verilo, že jej prelet okolo okna chorého človeka je predzvesťou smrti. Zapotékovia v Mexiku ju považovali za symbol osudu a v starovekom Egypte sa spájala s ríšou mŕtvych. Pravdepodobne za to môže jej nočný spôsob života, bledá tvár a nezvyčajné zvuky, ktoré vydáva.
Nenápadný, no mimoriadne užitočný dravec
Napriek temnej povesti je plamienka driemavá pre človeka mimoriadne prospešná. Živí sa najmä hlodavcami – potkanmi, myšami a hrabošmi, ktoré patria medzi najväčších poľnohospodárskych škodcov. Jediný pár plamienok dokáže počas roka uloviť stovky až tisíce hlodavcov.
Ide zároveň o jeden z najrozšírenejších vtáčích druhov planéty. Existuje približne desať poddruhov, ktoré obývajú všetky kontinenty okrem Antarktídy. Plamienky nemigrujú, ale zostávajú na svojom území po celý rok. Darí sa im v otvorenej krajine, na poliach, v nížinách, mokradiach, púštnych oblastiach aj v blízkosti ľudských sídiel.
V súlade so svojím názvom často využívajú stodoly, silá, kostoly či opustené budovy na denné útočiská a bez problémov sa prispôsobili životu v mestách a na predmestiach.
Zafarbenie, ktoré pomáha pri love
Zafarbenie plamienky driemavej je prekvapivo variabilné. Horná strana tela a krídla môžu mať pieskové, zlatohnedé, žltkasté alebo sivé odtiene, vďaka ktorým dokonale splýva s okolím. Spodná strana tela býva buď belavá, alebo hrdzavá.
Zaujímavé je, že jedince s bielym bruchom dokážu v mesačnom svetle korisť zaskočiť – odraz svetla môže hlodavce dezorientovať. Výskumy ukázali, že hraboše v prítomnosti plamienok s bielym bruchom zostávajú nehybné dlhšie než pri tmavšie sfarbených jedincoch.
Hruď plamienky býva niekedy posiata tmavými škvrnami, najmä u samíc. Samce často uprednostňujú výraznejšie škvrnité samice, čo môže signalizovať lepší zdravotný stav a nižší výskyt parazitov.
Dokonalý nočný predátor
Telo plamienky driemavej je priam učebnicovým príkladom evolučnej dokonalosti. Jej srdcovité tvárové disky fungujú ako zvukové lieviky, ktoré sústreďujú aj najjemnejšie šuchnutie priamo k ušiam. Vďaka tomu dokáže presne lokalizovať korisť aj v úplnej tme.
Oči sú približne dvakrát citlivejšie na svetlo než ľudské, čo jej zabezpečuje výnimočné nočné videnie. Typické pomalé kývanie hlavou jej pomáha lepšie odhadnúť vzdialenosť a priestorovú hĺbku.
Pri útoku zohráva kľúčovú úlohu špeciálne prachové perie na krídlach a nohách, ktoré tlmí zvuk letu. Plamienka sa tak znáša k zemi absolútne nehlučne a korisť uchopí silnými pazúrmi. Rozpätie jej krídel, ktoré môže dosahovať takmer jeden meter, je vzhľadom na nízku hmotnosť mimoriadne veľké, čo jej umožňuje tiché plachtenie namiesto mávania.
Ako väčšina sov, aj plamienka driemavá prehĺta korisť vcelku. Nestráviteľné zvyšky, ako srsť a kosti, neskôr vyvrhne v podobe vývržkov, ktoré sú dôležitým zdrojom informácií pre vedcov.
Párenie a výchova mláďat
Plamienky driemavé sú pohlavne dospelé približne v jednom roku života. Pytačky sú nápadné a fyzicky náročné – samce predvádzajú takzvaný „morový let“, pri ktorom sa vznášajú na mieste a rytmicky pohybujú nohami pred samicou.
Približne 75 % párov zostáva spolu po celý život. Ak sa im však dlhodobo nedarí vyviesť mláďatá, môžu sa rozísť. V niektorých prípadoch majú samce aj samice počas života viac partnerov.
Rozmnožovanie môže prebiehať počas celého roka. Väčšinou mávajú jednu až dve znášky ročne, pričom počet vajec sa pohybuje od troch do jedenástich v závislosti od dostupnosti potravy. Na hniezdenie uprednostňujú dutiny stromov v otvorenej krajine, kde majú dobré podmienky na lov.
Samica kladie vajcia s odstupom dvoch až troch dní, aby sa mláďatá neliahli naraz. Inkubácia trvá približne 30 dní. Samec zabezpečuje potravu pre samicu aj mláďatá, zatiaľ čo samica potravu trhá na menšie kúsky.
Už po dvoch týždňoch dokážu mláďatá prehĺtať korisť vcelku. Opeřené sú približne v ôsmom týždni, no v okolí hniezda sa zdržujú až do veku približne 15 týždňov, kým sa úplne neosamostatnia.
Stav ochrany a budúcnosť druhu
Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody sa celosvetová populácia plamienky driemavej odhaduje na niekoľko miliónov až približne jednu miliardu jedincov. Hoci ide o stabilný druh, jeho zachovanie si vyžaduje ochranu prirodzených biotopov, dostatok koristi a v mnohých oblastiach aj inštaláciu umelých hniezdnych búdok tam, kde odlesňovanie odstránilo staré stromy.
Plamienka driemavá tak zostáva fascinujúcim dôkazom toho, že aj dravec s temnou povesťou môže byť nenahraditeľným spojencom človeka – tichým, presným a dokonale prispôsobeným životu v noci.
