Vianočné tradície a zvyky nie sú len milé rituály pre deti alebo staré povery, ktoré sa opakujú zo zvyku. Mnohé z nich v sebe ukrývajú prekvapivo praktické posolstvá, učia nás trpezlivosti, spolupatričnosti a pripomínajú, že Vianoce nie sú len o darčekoch pod stromčekom. Sú najmä o ľuďoch, ktorí sedia pri jednom stole, o spomalení a o pocite domova. Pozrime sa bližšie na známe tradície z našich končín aj zo sveta a na to, aký význam majú dnes.
Pre väčšinu z nás sú Vianoce neodmysliteľne spojené s konkrétnymi obrazmi: adventný veniec na stole, svetielka v oknách, vôňa vianočných koláčov, kapor vo vani a niekde v pozadí detská netrpezlivosť, kedy už konečne „zazvoní zvonček“. Vianočné zvyky sa dedia z generácie na generáciu, postupne sa prispôsobujú dobe, no stále majú jednu dôležitú úlohu – spájať rodiny a celé spoločenstvá. Nezáleží pritom na tom, či veríte na Ježiška, alebo beriete sviatky najmä ako čas pokoja a oddychu.
Advent: tiché obdobie očakávania
Skôr než sa rozsvieti vianočný stromček, prichádza advent. Štyri týždne, počas ktorých by sme sa mali postupne naladiť na sviatočnú atmosféru. Dnes je advent často spojený najmä s nákupmi a zháňaním darčekov, no jeho pôvodný význam bol úplne iný – išlo o čas stíšenia, rozjímania a očakávania.
Adventný veniec so štyrmi sviečkami symbolizuje jednotlivé adventné nedele. Každá ďalšia zapálená sviečka pripomína, že Vianoce sú opäť o krok bližšie. Je to jednoduchý, ale silný symbol plynutia času.
Adventný kalendár zas učí najmä deti trpezlivosti. Kedysi v ňom boli len obrázky alebo drobné úlohy, dnes v ňom nájdeme čokoládu, čaje, kozmetiku či malé hračky. Jeho podstata sa však nemení – spríjemniť čakanie a urobiť každý deň aspoň trochu výnimočným.
Ak chcete adventu vrátiť jeho pôvodné čaro, môžete si nastaviť vlastné pravidlá: menej zhonu, menej obrazoviek, viac spoločných večerov, prechádzok a rozhovorov bez mobilov v ruke.
Vianočný stromček ako srdce domova
Bez vianočného stromčeka si dnes sviatky vie predstaviť len málokto. Nie je to však len pekná dekorácia. Zelený ihličnan symbolizuje život, ktorý pretrváva aj počas zimy, a svetielka na jeho vetvách predstavujú nádej a svetlo uprostred tmy.
V minulosti sa stromček zdobil jednoduchými ozdobami – jablkami, orechmi či perníkmi. Často išlo o jedlé ozdoby, ktoré sa po sviatkoch jednoducho zjedli. Dnes dominujú sklenené gule, plastové dekorácie a svetelné reťaze, no význam stromčeka zostáva rovnaký. Je to miesto, kde sa rodina stretáva, rozbaľujú sa darčeky a vznikajú spomienky.
Či je „lepšie“ mať živý alebo umelý stromček, je čisto osobná voľba. Živý stromček vonia a má silnú tradíciu, umelý je praktickejší a pri dlhodobom používaní môže byť aj ekologickejší. Podstatné je však to, čo sa okolo stromčeka odohráva, nie z akého materiálu je vyrobený.
Čaro štedrovečerného stola
Štedrý deň bol odjakživa považovaný za výnimočný. Podľa starých predstáv mal ovplyvniť zdravie, šťastie aj financie v nasledujúcom roku. Niet divu, že sa okolo večere vytvorilo množstvo zvykov, ktoré pretrvali dodnes.
Pod tanier sa tradične vkladá šupka z kapra, ktorá má zabezpečiť hojnosť a finančnú istotu. Mnohí si ju potom odkladajú do peňaženky, aby v nej nikdy nebolo prázdno.
Na stole by mal byť aj jeden tanier navyše – pre nečakaného hosťa. Tento zvyk pripomína pohostinnosť a myšlienku, že nikto by nemal zostať počas sviatkov sám.
Počas večere by sa nemalo vstávať od stola, kým všetci nedojedia. Má to symbolizovať súdržnosť rodiny a chrániť jej členov pred chorobami.
K tomu sa viaže aj známy pôst. Kto vydrží nejesť až do večere, má vraj uvidieť zlaté prasiatko. V domácnosti plnej vianočných koláčov je to výzva, no pre deti môže ísť o zábavnú tradíciu plnú fantázie.
Veštenie z jablka, topánky a orechových lodičiek
Vianoce boli vždy aj časom nádejí a pohľadu do budúcnosti. O tom, čo príde, sa veštilo priamo pri stole.
Krájanie jablka po večeri malo ukázať zdravie rodiny. Hviezdička v jadrovníku sľubovala dobrý rok, poškodené jadro naopak vyvolávalo obavy.
Hádzanie topánky patrilo najmä slobodným dievčatám. Ak špička topánky smerovala ku dverám, znamenalo to, že sa čoskoro vydajú a opustia rodičovský dom.
Orechové lodičky sú dodnes obľúbenou a romantickou tradíciou. Do škrupiny vlašského orecha sa vloží sviečka a lodička sa pustí na vodu. Jej pohyb mal napovedať, či človeka čakajú zmeny, cestovanie alebo pokojný rok doma.
Podobný význam má aj liatie olova, pri ktorom sa z tvarov snaží odhadnúť budúcnosť. Ide najmä o zábavu, ktorá dokáže spojiť celú rodinu.
Barborka, imelo a sladké zvyky
Niektoré vianočné tradície sa začínajú už začiatkom decembra.
Barborka, rezaná 4. decembra, mala dievčatám prezradiť, či sa do roka vydajú. Ak vetvička do Štedrého dňa rozkvitla, svadba mala byť istá. Dnes slúži najmä ako krásna prírodná dekorácia.
Imelo je symbolom šťastia, ochrany a lásky. Zavesené nad dverami alebo lustrom má chrániť domácnosť a bozk pod imelom má páru zabezpečiť lásku na celý ďalší rok. Darované imelo navyše vyjadruje priateľstvo.
Podľa starých zvykov sa ľudia na Štedrý deň natierali medom, aby boli milí a obľúbení. V prenesenom význame to môžeme chápať ako výzvu k láskavosti, trpezlivosti a dobrým slovám.
Vianoce vo svete: rôzne podoby, rovnaký význam
Vianočné tradície sa v jednotlivých krajinách líšia, no ich podstata je rovnaká.
V Taliansku nosí deťom darčeky čarodejnica Befana, ktorá prichádza až začiatkom januára. V Británii a USA je hlavným symbolom Santa Claus a ponožky zavesené pri krbe. V severských krajinách zohráva dôležitú úlohu svetlo – sviečky a lampáše rozjasňujú dlhé zimné noci.
Mená a zvyky sa menia, no cieľ zostáva rovnaký: stráviť čas s blízkymi, uzavrieť starý rok a vstúpiť do nového s nádejou.
A napokon, nemusíte dodržiavať všetky tradície. Nikto nebude kontrolovať, či ste rozkrojili jablko, hádzali topánku alebo pustili lodičky. Najdôležitejšie je, aby vám vianočné zvyky pomohli prežiť sviatky ako čas pokoja, blízkosti a skutočného kúzla – nie len ako naháňanie sa za zľavami.
