Keď sa vrátite domov, pravdepodobne vás víta váš pes nadšeným štekaním a neúnavným krútením chvosta. Mnohí majitelia mačiek však potvrdia úplne opačnú skúsenosť – po príchode domov musia často najskôr po celom byte či dome pátrať, kde sa ich chlpatá „malá šelma“ skrýva. A volanie na ňu? V drvivej väčšine prípadov sa žiadna okamžitá odozva nekoná. Je teda vôbec možné, aby mačka dokázala rozpoznať hlas svojho človeka, keď sa správa takto ľahostajne? Výskumníci z Tokijskej univerzity majú jasno: mačky vedia veľmi dobre, kto na ne hovorí.
Výsledky zaujímavých testov
Odborníci z Tokia realizovali experiment so 20 mačkami a skúmali ich reakcie na rôzne nahrávky. Najprv mačkám pustili tri neznáme hlasy, ktoré ich oslovovali menom. Následne zaznel hlas ich majiteľa – teda človeka, ktorý sa o ne každodenne stará, kŕmi ich a žije s nimi v spoločnej domácnosti. Vedci počas tohto experimentu starostlivo zaznamenávali každý jeden detail, akým bola poloha uší, pohyb chvosta, pohyb hlavy, rozšírenie zreníc či prípadné pradenie.
Výsledky ukázali, že všetkých 20 mačiek zaregistrovalo, keď sa z reproduktorov ozval hlas majiteľa – prestali sa venovať pôvodnej činnosti, spozorneli, začali hýbať hlavou či ušami alebo sa inak zaujímali o zvuk, ktorý poznali. Jasne to potvrdzuje, že hlas vlastného pána vnímajú a rozoznajú. Vedci však s prekvapením pozorovali, že u týchto šelmičiek po rozpoznaní známeho hlasu nenasledovala žiadna forma ďalšej komunikácie (napr. neprišli alebo neprejavili ochotu poslúchnuť povel). Rozdiel v tom, ako reagujú psy na človeka a ako reagujú mačky, bol teda priepastný.
Prečo mačky nepočúvajú na zavolanie?
Mnohých prekvapí fakt, že mačka síce dokáže spoznať náš hlas, no bežne naň nereaguje – ako keby ho naschvál ignorovala. Pre psa je prirodzené pribehnúť, keď ho majiteľ zavolá. Lenže pri mačkách sa tento vzorec správania takmer vôbec neprejavuje. Odpoveď na túto odlišnosť nájdeme v histórii domestikácie.
Návrat do vzdialenej minulosti
U psov dochádzalo k domestikácii intenzívnejšie a oveľa dlhšie – niektoré zdroje uvádzajú, že spolužitie človeka so psom začalo pred 15 000 rokmi. V tom čase už človek viedol psy k aktívnemu poslúchaniu povelov a k plneniu rôznych úloh: stráženiu, loveniu, pomoci pri pasení dobytka či ochrane majetku. Tak sa vytvorilo pevné puto a spolupráca, ktorá funguje dodnes.
V prípade mačiek je však domestikácia zhruba o 6 000 rokov mladšia. Datuje sa len do obdobia okolo 9 000 rokov dozadu, keď vznikali prvé poľnohospodárske usadlosti. Mačky človek pôvodne choval (či skôr trpel v okolí obydlí) ako pomoc proti hlodavcom, ktoré ničili zásoby obilia. Mačky teda nachádzali svoju obživu najmä lovením škodcov a nebol dôvod, aby sa ich ľudia snažili systematicky cvičiť. Zvieratá si pri takomto „spolužití na diaľku“ zachovali veľkú mieru autonómie a samostatnosti.
Za všetko môžu gény a povaha lovca
Charakter každej mačky do veľkej miery formujú jej inštinkty predátora. Dokonca aj vtedy, keď žijú úplne v pohodlí domácnosti a nemusia si potravu zabezpečovať lovom, zostávajú v nich zakorenené vrodené lovecké stratégie. Keď sa mačka sústredí na čokoľvek, čo považuje za korisť (môže to byť aj hračka, ktorá jej pripomína pohyb chvosta myši či vtáka), je celá „vo svojom svete“ a dokáže ignorovať akékoľvek iné podnety vrátane volania majiteľa. Nie je to prejav arogancie či zámerného prehliadania, ale skôr dôsledok vrodeného loveckého správania.
Vyššie spomínaná štúdia tým naznačuje, že mačky sú dostatočne inteligentné na to, aby vnímali hlas „svojho“ človeka, ale nenaučili sa poslúchať povely tak ako psy. Tento stav je do značnej miery „naprogramovaný“ v ich genetickej výbave. Psy si tisícročia osvojovali schopnosť reagovať na pokyny človeka, pretože to bolo nevyhnutné pre ich úlohu pri ochrane a spolupráci. Mačky takýto dôvod nikdy nemali, pretože samy efektívne lovili hlodavce a žili v oveľa voľnejšom vzťahu s ľuďmi.
Skrytá vďačnosť
Ak sa vám zdá, že vašej mačke je úplne jedno, kto ju kŕmi alebo hladká, mýlite sa. Hoci mačky svoje city neprejavujú tak okato ako psy, v skutočnosti si veľmi vážia starostlivosť, ktorú im poskytujete: vodu, jedlo, mäkké miestečko na spánok, hračky, pohladenie a škrabkanie na bruchu, keď to samy uznajú za vhodné. Ich rezervovaný prejav môže pôsobiť nedostupne, no nie je to o tom, že by im na ľuďoch nezáležalo. Kočky sú jednoducho individualisti a majú iný spôsob komunikácie.
Čo prezrádza mačací spánok?
Zaujímavým doplnkom k poznaniu mačacieho sveta je aj spôsob, akým mačky spia. Existujú rôzne teórie o tom, ako poloha mačky pri spánku prezrádza jej aktuálny psychický a fyzický stav. Odporúča sa sledovať, či mačka spí pevne stočená do klbka, alebo naopak, leží na chrbte s bruškom vystaveným smerom k stropu. Ak vás zaujíma viac informácií o reči mačacieho tela a spánku, pozrite si napríklad toto video, kde odborníci vysvetľujú rôzne spánkové polohy a ich význam.
Záver: Mačka vás pozná, no nečakajte psie správanie
Výskum z Tokijskej univerzity teda dokazuje, že mačky dokážu rozlíšiť hlas svojho majiteľa od iných ľudí. Ale aj keď váš miláčik roztiahne oči, zdvihne ušká a uprene sa zahľadí vašim smerom, neznamená to, že k vám pribehne na prvé zavolanie. Na rozdiel od psa, ktorý sa vyvinul ako spoločník a pomocník človeka, mačka zostáva nezávislou šelmou, ktorá si väčšinu vecí rieši po svojom. V jadre však stále platí, že za kŕmenie, lásku a starostlivosť je vám vďačná a dokáže to svojským spôsobom prejaviť – najčastejšie pradením, „miesením“ labkami či tichým sprievodom, keď sa presúvate po domácnosti.
Hoci občas dostanete dojem, že mačka vaše volanie ignoruje, vedzte, že si vás všíma viac, než sa na prvý pohľad zdá. Nie je to teda o tom, že by vás vôbec nepočula alebo nerozoznala, len nevidí dôvod vyhovieť tak, ako to obvykle robí pes. Svoje šelmovité gény a lovecké inštinkty jednoducho nezaprie – a presne to je na mačkách také fascinujúce.
