Výskumníci, ktorí sa vydali do ľadom zovretého Weddellovho mora pri brehoch Antarktídy, mali pôvodne jeden cieľ – nájsť presnú polohu slávneho vraku lode Endurance. Nikto z nich však nečakal, že pod hrubou vrstvou morského ľadu narazia na objav, ktorý prepíše učebnice biológie. Na dne oceánu totiž odhalili jednu z najväčších známych kolónií hniezdiacich rýb na svete.
Expedícia, ktorá mala nájsť Endurance
Endurance bola súčasťou legendárnej Shackletonovej antarktickej výpravy. V roku 1915 loď uväznil a následne rozdrvil ľad, až sa napokon potopila. Presná poloha vraku bola celé desaťročia obklopená neistotou – vedelo sa len približne, v akej oblasti Weddellovho mora by sa mohla nachádzať.
Záujem o túto časť oceánu sa znovu naplno prebudil po roku 2017, keď sa od ľadového šelfu Larsen C odlomil obrovský ľadovec. Tým sa otvorili doteraz neprístupné oblasti mora, ktoré boli po celé stáročia ukryté pod súvislou ľadovou pokrývkou. Vedci zrazu dostali jedinečnú príležitosť podrobnejšie preskúmať dno v regióne, kde mohol vrak Endurance odpočívať.
Do terénu vyrazila moderná expedícia vybavená špičkovou technikou. Vedci sa spoliehali na diaľkovo ovládané robotické systémy, ktoré dokážu pracovať v hĺbkach a pod ľadom, kam sa človek nedostane. Ich úlohou bolo zmapovať dno, zaznamenať všetky anomálie a zachytiť akékoľvek objekty, ktoré by mohli pripomínať zvyšky drevenej lode.
Lov na vrak však vôbec nebol jednoduchý. Antarktída je jedným z najdrsnejších miest planéty – prudké zmeny počasia, husté ľadové kryhy a náročné morské prúdy výrazne obmedzujú pohyb lodí aj robotov. Každý výjazd do terénu znamenal logistickú aj technickú výzvu.
Napriek tomu, že samotný vrak Endurance počas tejto konkrétnej misie nenašli (bol objavený až neskôr, v roku 2022, pri inej expedícii), pátranie prinieslo objav, ktorý vedecký tím šokoval oveľa viac, než keby narazili „len“ na historickú loď.
Prekvapenie na dne Antarktídy: gigantická kolónia rýb
Robotické kamery pri systematickom prehľadávaní dna zrazu začali zachytávať zvláštne tvary. Na obrazovkách sa objavili kruhové prehĺbeniny, akoby niekto v sedimente vytvoril pravidelné jamky. Na prvý pohľad to pôsobilo až neprirodzene usporiadane.
Podrobnejšia analýza ukázala, že nejde o geologický útvar ani technickú stopu, ale o hniezda rýb. Konkrétne druhu Neopagetopsis ionah z čeľade ľadoviek (Nototheniidae), ktorý je známy svojimi extrémnymi adaptáciami na mrazivé antarktické vody. Táto ryba dokáže prežiť v takmer ľadovej vode vďaka špeciálnym fyziologickým vlastnostiam.
Keď vedci začali jednotlivé hniezda počítať a odhadovať ich rozlohu, zostali v nemom úžase. Ukázalo sa, že v tejto oblasti sa nachádzajú stovky tisíc až milióny hniezd. Presný počet je stále predmetom podrobnejších meraní, no už teraz je jasné, že ide o najrozsiahlejšie hniezdenie rýb, aké bolo doposiaľ v oceánoch zdokumentované.
Ako vyzerá jedno hniezdo ľadoviek
Každé hniezdo tvoria kruhovitá jamka vyhĺbená vo dne, uprostred ktorej sa nachádza kôpka vajíčok. Hniezda nie sú prázdne – v ich blízkosti sa často pohybujú dospelé ryby, ktoré sa zdajú hliadkovať a starostlivo si „svoje“ miesto strážiť. Vajíčka tak nie sú len pasívne uložené v sedimente, ale nachádzajú sa v aktívne udržiavanom priestore.
Ryby okolo hniezda víria vodu a tým zabezpečujú lepšie prúdenie kyslíka k vajíčkam. Takéto správanie pomáha embryám prežiť v prostredí, kde je všetko pod ľadom a podmienky sú inak veľmi tvrdé.
Ešte fascinujúcejší je spôsob, akým sú hniezda usporiadané. Nevyskytujú sa náhodne, ale vytvárajú obrovské súvislé polia. Tieto polia pokrývajú plochu o rozlohe niekoľkých kilometrov štvorcových. V niektorých častiach je dno doslova posiate hniezdami jedno vedľa druhého, inde sú medzi nimi väčšie rozostupy. Na opísanie takéhoto usporiadania vedci používajú pojmy ako „polia hniezd“ alebo „kolónie“, no stále ide o prirodzené správanie rýb, nie o organizované „mestá“ v ľudskom zmysle slova.
Život, kde sme čakali prázdnotu
Dlhé roky panoval medzi odborníkmi názor, že hlbšie časti Weddellovho mora sú pomerne chudobné na život. Predpokladalo sa, že extrémny chlad, nedostatok svetla a obmedzená dostupnosť potravy robia z tejto oblasti skôr „mŕtvu zónu“.
Nový objav však ukázal úplný opak. V skutočnosti ide o pulzujúci ekosystém, v ktorom hrajú ľadovky kľúčovú úlohu. Ich vajíčka aj dospelé jedince sú dôležitým zdrojom potravy pre ďalšie živočíchy, napríklad pre tuleňa Weddellovho. To znamená, že celé hniezdište nie je izolovaný jav, ale súčasť väčšej potravinovej siete.
Vedci sa domnievajú, že unikátne podmienky v tomto mieste súvisia s teplejšou hlbokou vodou, ktorá do oblasti prúdi zo severu. Táto voda nie je teplá v bežnom slova zmysle, no v porovnaní s ľadovým okolím má o niečo vyššiu teplotu. Práve tento nepatrný rozdiel môže byť rozhodujúci pre úspešný vývoj vajíčok a môže vysvetľovať, prečo sa hniezda koncentrujú do jednej obrovskej zóny.
Citlivý ekosystém na hrane zmien
Takéto rozsiahle hniezdište je zároveň aj veľmi zraniteľné. Ekosystém je naviazaný na špecifické podmienky – na teplotu vody, stabilitu ľadovej pokrývky, prúdenie oceánu aj dostupnosť potravy. Ak sa niektorý z týchto faktorov významnejšie naruší, následky môžu byť dramatické.
Zmeny klímy, otepľovanie oceánu či postupné zoslabovanie ľadových šelfov môžu ovplyvniť nielen samotné ľadovky, ale aj všetky druhy, ktoré sú od nich potravinovo závislé. Ak by kolónia utrpela výrazný úbytok, premietlo by sa to do celého potravinového reťazca – od menších rýb až po vrcholových predátorov.
Príroda má síce pozoruhodnú schopnosť prispôsobiť sa, no v tak extrémnom a špecifickom prostredí, akým je Weddellovo more, sú možnosti adaptácie obmedzené. Aj preto vedci upozorňujú, že podobné ekosystémy si zaslúžia pozornosť a aktívnu ochranu, skôr než bude neskoro.
Prečo by mala byť táto oblasť chránená
Rozsah hniezdišťa a jeho ekologický význam sú také výnimočné, že viaceré výskumné tímy už navrhujú zaradiť túto časť Weddellovho mora medzi chránené morské oblasti. Z pohľadu vedy ide o unikátny prírodný jav – takto rozsiahle hniezdenie rýb nebolo doteraz spoľahlivo zdokumentované v žiadnej inej časti svetového oceánu.
Ochrana by mala za cieľ obmedziť prípadný budúci rybolov, ťažbu alebo iné aktivity, ktoré by mohli dno poškodiť. Ide totiž o cenné „liahne“ nového života – každé hniezdo predstavuje ďalšiu generáciu rýb a základ stability celého potravinového reťazca v regióne.
Úplne nový pohľad na Antarktídu
Objav tejto gigantickej kolónie rýb je jasným dôkazom, že antarktické vody stále ukrývajú obrovské množstvo tajomstiev. To, čo sa nám z povrchu javí ako ľadová, nehostinná pustatina, môže byť v hĺbkach prekvapivo bohatým a dynamickým svetom.
Pátranie po potopenej lodi Endurance sa tak neplánovane zmenilo na objavenie jedného z najpozoruhodnejších morských ekosystémov súčasnosti. Pripomína nám to, že aj v 21. storočí, v ére satelitov a detailných máp, stále existujú miesta, ktoré dokážu vedcom doslova vyraziť dych. A tiež to, že príroda si svoje najväčšie poklady neraz skrýva práve tam, kde ich najmenej čakáme – hlboko pod antarktickým ľadom.
