Keď sa hovorí o kontinentoch, väčšina ľudí si automaticky vybaví tradičnú sedmičku – Európu, Áziu, Afriku, Severnú a Južnú Ameriku, Austráliu a Antarktídu. V posledných rokoch sa však čoraz častejšie spomína aj ôsmu pevninu: Zélandiu (Zealandia).
Tento obrovský kus zemskej kôry s rozlohou okolo 5 miliónov štvorcových kilometrov leží v južnom Tichom oceáne a až 94 % jeho plochy je ponorených pod hladinou mora. Na povrchu sú viditeľné len malé časti – predovšetkým Nový Zéland, Nová Kaledónia a niekoľko ďalších ostrovov.
Ako sa Zélandia odhalila svetu
Myšlienka, že Nový Zéland je iba vrcholkom väčšieho kontinentálneho celku, sa objavila už v 20. storočí. Dlho však chýbali dôkazy. Situácia sa zmenila až s nástupom moderných technológií:
- satelitné merania
- mapovanie morského dna
- podmorské vrty a
- geochemické analýzy hornín
umožnili vedcom jasne ukázať, že ide o súvislú pevninskú kôru a nie o nahromadené kúsky oceánskeho dna.
V roku 2017 medzinárodný tím geológov oficiálne predstavil Zélandiu ako kontinent. Splnila totiž všetky základné kritériá:
- má rozlohu porovnateľnú s ostatnými kontinentmi
- jej povrch je vyvýšený nad oceánskou kôrou
- disponuje odlišnou geologickou stavbou
- a má jasne vymedzené hranice
Geologická minulosť ôsmeho kontinentu
Pred približne 85 miliónmi rokov bola Zélandia súčasťou superkontinentu Gondwana, z ktorého sa postupne oddeľovali dnešná Austrália, Antarktída a ďalšie pevniny. Po oddelení sa Zélandia začala ponárať pod hladinu oceánu – nie však náhle, ale počas desiatok miliónov rokov.
Dnes je jej „chrbtovou kosťou“ Nový Zéland, ktorý leží na rozhraní Indo-austrálskej a Pacifickej tektonickej dosky. Práve preto je oblasť známa častými zemetraseniami a sopečnou aktivitou.
Prečo o nej vieme až teraz?
Skutočnosť, že Zélandia bola tak dlho „neviditeľná“, má jednoduchý dôvod – väčšina jej povrchu je skrytá pod morom. Z pevniny vyčnievajú len ostrovy, ktoré navodzovali dojem izolovaného súostrovia.
Až detailné topografické mapovanie oceánskeho dna ukázalo, že tieto ostrovy nie sú náhodné, ale patria k rozsiahlej súvislej pevninskej platni.
Vynáranie alebo geologický pohyb?
Často sa píše, že Zélandia sa „vynára“. Pravda je zložitejšia. Geologické procesy spôsobené pohybom tektonických dosiek spôsobujú, že niektoré oblasti Zélandie sa zdvíhajú, iné naopak klesajú. Ide však o veľmi pomalý proces, ktorý sa meria v milimetroch až centimetroch za rok.
To znamená, že v dohľadnej dobe sa z oceánu nevynorí nový veľký kontinent, ale menšie časti sa môžu časom stať stabilnejšie a viditeľnejšie nad hladinou. Tento pohyb je zároveň príčinou zemetrasení na Novom Zélande.
Ekologické a ekonomické záujmy
Zélandia nie je zaujímavá len pre vedcov. V jej podmorskom prostredí sa nachádza bohatstvo nerastných surovín – napríklad zásoby kovov, zemného plynu či ropy. To vzbudzuje záujem ťažobných spoločností.
Na druhej strane stojí hrozba, že by neuvážená ťažba mohla poškodiť jedinečné ekosystémy, ktoré sú zatiaľ relatívne nedotknuté. Preto sa do diskusie zapájajú aj environmentálne organizácie, ktoré varujú pred ekologickými rizikami.
Prečo Zélandia fascinuje?
Objav Zélandie je veľkou atrakciou nielen pre vedcov, ale aj pre verejnosť. Predstava, že pod hladinou oceánu leží obrovský, takmer „stratený“ kontinent, ktorý má vlastnú geologickú históriu, vyvoláva prirodzenú zvedavosť.
Vedci predpokladajú, že ďalší výskum Zélandie prinesie nové poznatky nielen o samotnom kontinente, ale aj o tom, ako sa formovala Zem a jej kontinenty počas miliónov rokov.
Zhrnutie
- Zélandia je skutočný kontinent, ktorý má všetky znaky pevniny, ale väčšinou leží pod hladinou oceánu.
- Rozkladá sa na 5 miliónoch km², čo je asi polovica Austrálie.
- Viditeľné časti sú najmä Nový Zéland a Nová Kaledónia.
- Pred 85 miliónmi rokov sa oddelila od Gondwany a postupne klesla pod vodu.
- Moderné technológie umožnili jej presné zmapovanie a uznanie v roku 2017.
- Pohyby tektonických dosiek spôsobujú, že časť Zélandie sa mierne dvíha, čo súvisí so zemetraseniami v regióne.
Zélandia je tak dnes jedným z najzaujímavejších geologických objavov 21. storočia a vedci sú presvedčení, že o nej budeme ešte veľa počuť.
