V oblasti Černobyľ, ktorá bola po jadrovej havárii v roku 1986 vystavená extrémne vysokým dávkam ionizujúceho žiarenia, vedci skutočne zaznamenali výskyt špecifických druhov tmavých (melanínových) húb. Ide o reálny a dobre zdokumentovaný jav, ktorý je predmetom výskumu už viac než dve desaťročia. Zároveň je však potrebné oddeliť vedecky potvrdené fakty od zjednodušení a mediálnych nadsádzok.
Čo sú huby „priťahované“ radiáciou v Černobyle
Huby v prostredí s vysokou radiáciou naozaj existujú
Po havárii sa v interiéroch poškodeného štvrtého reaktora černobyľskej jadrovej elektrárne objavili viaceré druhy mikroskopických húb, najmä z rodu Cladosporium, Cryptococcus či Wangiella. Niektoré z nich obsahujú vysoké množstvo melanínu, pigmentu, ktorý im dáva tmavé sfarbenie.
Tieto organizmy sú mimoriadne odolné voči ionizujúcemu žiareniu a dokážu prežívať tam, kde by väčšina živých organizmov zahynula. Táto odolnosť je opakovane potvrdená vedeckými pozorovaniami a experimentmi.
Rast smerom k žiareniu je pozorovaný jav
Výskumy ukázali, že niektoré melanínové huby v laboratórnych aj terénnych podmienkach vykazujú jav nazývaný radiotropizmus – teda rast buniek smerom k zdrojom ionizujúceho žiarenia. Tento fenomén opísala už v 90. rokoch mikrobiologička Nelli Ždanovová.
Treba však zdôrazniť, že:
- nejde o aktívne „vyhľadávanie potravy“
- presný biologický mechanizmus tohto správania nie je doposiaľ úplne vysvetlený
Úloha melanínu: ochrana buniek
Melanín v bunkách húb plní predovšetkým ochrannú funkciu. Pomáha znižovať poškodenie DNA a bunkových štruktúr spôsobené ionizujúcim žiarením, podobne ako melanín v ľudskej pokožke chráni pred ultrafialovým žiarením zo slnka.
Niektoré laboratórne štúdie naznačili, že vystavenie žiareniu môže u melanínových húb viesť k zmenám metabolickej aktivity. Vedci skúmajú hypotézu, že melanín môže ovplyvňovať prenos elektrónov v bunkách, no ide zatiaľ o vedecký výskum, nie o potvrdený mechanizmus získavania energie.
Je dôležité povedať, že:
- neexistuje dôkaz, že by huby využívali radiáciu ako hlavný zdroj energie
- radiácia pre ne nepredstavuje „potravu“ v biologickom zmysle
Pokusy vo vesmíre: opatrný optimizmus
V roku 2018 prebehol experiment na Medzinárodná vesmírna stanica, kde vedci sledovali správanie huby Cladosporium sphaerospermum v prostredí so zvýšenou úrovňou kozmického žiarenia.
Výsledky ukázali, že:
- huba bola schopná rásť aj v podmienkach mikrogravitácie
- tenká vrstva huby mala mierny tieniaci účinok a znížila nameranú radiáciu o niekoľko percent
Ide však o pasívny fyzikálny efekt, nie o aktívne „pohlcovanie“ žiarenia. Výsledky sú zaujímavé pre ďalší výskum, no zatiaľ nemajú praktické využitie.
Využitie v praxi je zatiaľ teoretické
Úvahy o využití melanínových húb ako biologickej ochrany pred radiáciou pri budúcich vesmírnych misiách patria zatiaľ do oblasti výskumných hypotéz. Neexistuje funkčný systém, ktorý by ich schopnosti využíval v reálnych podmienkach dlhodobého pobytu človeka mimo Zeme.
Rovnako neplatí, že by tieto huby:
- rozkladali rádioaktívny odpad
- „čistili“ kontaminované územia
- dokázali nahradiť technické radiačné štíty
Čo vieme s istotou
✔ V Černobyle existujú huby extrémne odolné voči ionizujúcemu žiareniu
✔ Melanín im poskytuje významnú ochranu buniek
✔ Niektoré druhy vykazujú rast smerom k zdroju žiarenia
✔ Vo vesmíre bol potvrdený ich rast a mierny tieniaci účinok
❌ Neexistuje dôkaz, že by „požierali radiáciu“
❌ Radiáciu nepremieňajú na energiu ako rastliny svetlo
❌ Zatiaľ nemajú praktické využitie mimo výskumu
Melanínové huby z Černobyľa predstavujú pozoruhodný príklad adaptability života na extrémne podmienky, no nie biologický zázrak. Ich význam spočíva najmä v tom, že pomáhajú vedcom lepšie pochopiť hranice života, ochranu buniek pred žiarením a možné smerovanie budúceho výskumu v mikrobiológii a astrobiológii.
