Európske veterinárne inštitúcie a úrady na ochranu spotrebiteľov v poslednom období upozornili na prípady záhadného ochorenia, ktorému sa začalo hovoriť „vlkodlačí syndróm“. Toto ochorenie sa spája s určitými druhmi psích pochúťok, ktoré boli distribuované najmä na zahraničných trhoch. Aj keď ide pravdepodobne o ojedinelé prípady, majiteľom psov sa odporúča venovať zvýšenú pozornosť tomu, čo svojmu chlpáčovi ponúkajú na žuvanie.
Čo je vlkodlačí syndróm?
Pojem „vlkodlačí syndróm“ (niekedy označovaný aj ako „werewolf syndrome“) sa zaužíval na opis neurologických príznakov, ktoré u psov môžu vyzerať nasledovne:
- Náhly a extrémny nepokoj: Pes sa môže správať podozrivo nervózne, priam chaoticky, bez zjavného spúšťača.
- Záchvaty paniky: Neobvyklý strach alebo dokonca pokusy o útek, aj keď vonkajšie okolnosti tomu nezodpovedajú.
- Agresívne výpady: Zviera, ktoré bolo doteraz priateľské, môže zrazu prejsť do útočného módu voči iným psom či dokonca ľuďom.
- Nekontrolované pohyby alebo prudké zášklby: Môže ísť o tras, neočakávané prudké pohyby labkami či hlavou, niekedy sprevádzané zvláštnymi zvukmi.
- Nadmerné slintanie: Pes môže začať slintať oveľa viac, ako je uňho bežné.
Tieto príznaky vzdialene pripomínajú besnotu, ale u psov, ktorí vykazovali vlkodlačí syndróm, nebol vírus besnoty potvrdený. Vedecké poznatky o tom, ako presne dochádza k rozvoju tohto stavu, stále chýbajú, no odborníci sa zhodujú, že kľúčové je včasné rozpoznanie príznakov a urýchlené vyhľadanie veterinárnej pomoci.
Prečo sa spomínajú psie maškrty?
Podľa dostupných informácií, ktoré zaznamenali viaceré európske úrady pre bezpečnosť potravín, sa ochorenie vo väčšine prípadov objavilo po konzumácii konkrétnych psích pochúťok. Tieto pochúťky mali byť pôvodne určené na posilnenie dentálnej hygieny a na spestrenie jedálnička psa, no niektoré šarže v určitých krajinách súvisia s uvedenými problémami.
Hoci presné mechanizmy účinku ostávajú predmetom skúmania, viaceré laboratóriá sa zameriavajú na analýzu zložiek, z ktorých sa spomínané maškrty vyrábali. Predbežne sa predpokladá, že mohla dôjsť k kontaminácii počas výrobného procesu, prípadne k použitiu chemických látok na úpravu konzistencie alebo vône výrobku, ktoré sa nemusia zniesť s citlivejším psím organizmom.
Aktuálne čísla a priebeh ochorenia
Konkrétne údaje sa môžu líšiť podľa krajín, v ktorých sa tieto prípady zaznamenali. Verejne dostupné informácie uvádzajú, že niekoľko desiatok psov bolo hospitalizovaných s príznakmi podozrivými na vlkodlačí syndróm a bohužiaľ, niektoré prípady skončili aj úhynom.
Priebeh ochorenia sa začína celkom nenápadne – pes môže byť mierne nepokojný alebo nervózny. Postupne sa môžu objaviť záchvaty paniky či agresívne sklony. Keďže ide o neurologické príznaky, správanie zvieraťa môže byť pre majiteľa mätúce a ťažko predvídateľné. V najvážnejších prípadoch môže dôjsť ku kolapsu a zlyhaniu životne dôležitých funkcií.
Diagnostika: prečo je taká zložitá?
Ak váš pes vykazuje podozrivé prejavy, diagnostika vlkodlačieho syndrómu nebude úplne priamočiara. Na rozdiel od bežných ochorení, kde stačí napríklad krvný test alebo röntgen, pri vlkodlačom syndróme neexistuje žiadny jednoznačný indikátor.
- Klinické vyšetrenie: Veterinár posúdi správanie psa, skontroluje základné životné funkcie a prípadne odporučí ďalšie postupy.
- Anamnéza: Dôležité je, či pes nedávno skonzumoval maškrty, pri ktorých sa potvrdilo riziko kontaminácie.
- Vylúčenie iných chorôb: Záchvatové stavy môžu mať mnoho príčin (epilepsia, otrava, hormonálna nerovnováha, infekcia). Preto sa často vykonávajú krvné testy, analýza mozgomiešneho moku či rôzne zobrazovacie vyšetrenia (CT, MRI).
Tieto procedúry môžu byť finančne náročné, preto si majitelia psov musia zvážiť, ako rýchlo dokážu zareagovať a ktorý veterinár ich dokáže realizovať v čo najkratšom čase.
Ako sa vlkodlačí syndróm lieči?
Zatiaľ neexistuje špecifický liek, ktorý by vlkodlačí syndróm riešil priamo. Odborníci na veterinárnu neurológiu a farmakológiu však odporúčajú najmä:
- Podpornú liečbu: Intravenózne infúzie (tzv. „kapačky“) pomáhajú udržať psa hydratovaného a stabilizovaného.
- Anxiolytiká: Lieky proti úzkosti vedia zmierniť panické reakcie a agresivitu.
- Antikonvulzíva: V prípadoch, keď pes trpí záchvatmi, je potrebná liečba, ktorá zmierni ich frekvenciu a intenzitu.
Cieľom je znížiť neurologický stres a poskytnúť psovi čo najlepšie podmienky na to, aby sa z prípadnej otravy alebo kontaminácie spamätal. Ako dlho bude trvať rekonvalescencia, závisí od aktuálneho zdravotného stavu zvieraťa, jeho veku a tiež od toho, ako rýchlo bola liečba zahájená.
Hrozí prenos na iné zvieratá alebo na človeka?
V súčasnosti sa mnohí majitelia obávajú, či môže ísť o prenosný typ ochorenia, podobne ako je tomu pri besnote. Podľa veterinárnych špecialistov však nedošlo k žiadnemu potvrdeniu prenosu tohto syndrómu medzi jednotlivými psami, inými zvieracími druhmi, či dokonca na ľudí.
Z hľadiska prevencie sa však odporúča dbať na základné hygienické opatrenia a v prípade, že má pes príznaky podobné neurologickému ochoreniu, dôkladne si umývať ruky, obmedziť priamy kontakt detí s chorým zvieraťom a čo najskôr navštíviť veterinára.
Ktoré maškrty sú rizikové?
Presný zoznam problematických druhov nie je jednotný, keďže situácia sa v jednotlivých krajinách môže mierne odlišovať. Hoci niektoré špecifické značky psích pochúťok boli označené za rizikové, vo všeobecnosti sa odporúča:
- Overiť si pôvod pochúťok: Ak nakupujete z menej známych alebo zahraničných internetových obchodov, skontrolujte si aspoň základné údaje o výrobcovi.
- Sledovať informácie od veterinárov a úradov: Priebežne sa môžu objavovať aktualizované výstrahy, ktoré upresnia, ktorých konkrétnych sérií sa varovanie týka.
- Kontrolovať expiráciu a zloženie: Niektoré škodlivé látky môžu byť v produktoch prítomné aj v dôsledku zlej manipulácie, dlhého skladovania alebo nevhodného transportu.
Prevencia: ako znížiť riziko?
Každý chovateľ môže urobiť niekoľko krokov, aby ochránil svojho štvornohého priateľa:
- Nakupujte u overených predajcov: Hľadajte renomované obchody (kamenné i internetové), ktoré ponúkajú informácie o pôvode svojho tovaru.
- Čítajte recenzie: Ak si nie ste istí, prezrite si názory a skúsenosti iných majiteľov psov.
- Vyhýbajte sa podozrivo lacným ponukám: Výrazne podhodnotená cena môže naznačovať horšiu kvalitu alebo dokonca falšovaný tovar.
- Sledujte správanie psa po novej maškrte: Ak pes reaguje nezvyčajne alebo zaznamenáte prudké zmeny v jeho správaní, radšej vyhľadajte veterinára.
Čo robiť, ak sa objavia príznaky?
Ak máte podozrenie, že váš pes mohol skonzumovať rizikovú maškrtu a prejavujú sa uňho neurologické ťažkosti, nezdržiavajte sa:
- Okamžitá návšteva veterinára: Čím skôr sa začnú podporné opatrenia, tým väčšia je šanca na zlepšenie stavu.
- Informujte o podozrivej pochúťke: Veterinár môže kontaktovať príslušné úrady či kolegov, čo pomáha pri rýchlej identifikácii ďalších prípadov.
- Dodržiavajte liečebné pokyny: Ak je psovi predpísaná liečba, nevysadzujte ju skôr, než to veterinár schváli.
Zhrnutie
- Vlkodlačí syndróm je súbor neurologických príznakov, ktoré u psov zahŕňajú agresívne sklony, záchvaty paniky či nadmerné slintanie.
- Objavil sa u zvierat, ktoré konzumovali špecifické druhy psích pochúťok, v niektorých prípadoch kontaminované neznámou látkou.
- Diagnostika je komplikovaná, pretože neexistuje žiadny jednoznačný test. Veterinári musia vylúčiť iné ochorenia a spoľahnúť sa na kombináciu rôznych vyšetrení.
- Liečba zatiaľ nie je cielená, pozostáva najmä z podporných opatrení, anxiolytík a antikonvulzív.
- Odborníci sa zhodujú, že nejde o prenosné ochorenie, nebol zaznamenaný jeho prechod medzi psami či na ľudí.
- Prevencia: dôkladný výber potravy a pochúťok, sledovanie varovaní, nakupovanie u spoľahlivých predajcov, rýchla reakcia na prvé príznaky.
Záver:
Vlkodlačí syndróm predstavuje vážnu výzvu pre majiteľov psov aj pre veterinárnu komunitu. Vedecké poznanie o tejto chorobe je ešte limitované a situácia sa môže vyvíjať. Najdôležitejšie je byť obozretný, sledovať zdravie svojho psa a v prípade akýchkoľvek príznakov neodkladne vyhľadať odbornú pomoc.
Majme na pamäti, že naši psí spoločníci sa na nás spoliehajú nielen pri zaistení bezpečného krmiva, ale aj pri ochrane ich zdravia a pohody. Ak budeme informovaní, obozretní a ochotní spolupracovať s veterinármi, môžeme riziko spojené s vlkodlačím syndrómom minimalizovať.
