Pri plánovaní záhrady sa často stretávame s množstvom otázok. Ktoré trvalky sa hodia do tieňa a ktoré na slnečný svah? Aké kry sú vhodné ako živý plot a ktoré rastliny vedia bez problémov zvládnuť aj náročné podmienky? Mnohí z nás vyberajú rastliny podľa vzhľadu alebo všeobecnej obľúbenosti, no nie vždy to znamená, že budú pre záhradu prínosom. Existuje totiž niekoľko druhov, ktorým je lepšie sa vyhnúť – ich pestovanie so sebou prináša viaceré riziká alebo komplikácie. V nasledujúcich riadkoch vám predstavíme tri konkrétne rastliny, ktorých vysádzanie môže spôsobiť viac problémov než úžitku.
Na tieto záhradnícke práce vo februári určite nezabudnite
Vo februári sa záhradkárska sezóna začína postupne prebúdzať a spolu s ňou prichádza aj niekoľko dôležitých krokov, na ktoré by ste nemali zabúdať. Či už ide o predjarný rez kríkov, kontrolu trvaliek, výsev prvej zeleniny alebo jednoduchú prípravu pôdy, každá z týchto činností vám pomôže získať zdravšie a odolnejšie rastliny. Keď sa o ne v tomto období postaráte, vďačne vám to vrátia neskôr, keď budú v plnom raste alebo v čase kvitnutia.
Pokiaľ však zvažujete, čo nové do záhrady vysadiť, určite zbystrite pozornosť pri výbere druhov, o ktorých si dnes povieme. Vyhnite sa im alebo aspoň veľmi dôkladne zvážte, či vám za to stoja.
1. Vavrínovec obyčajný je vo Švajčiarsku zakázaný
Vavrínovec obyčajný (latinsky Prunus laurocerasus) je čoraz obľúbenejší najmä ako živý plot. Dôvodov je niekoľko – rýchlo rastie, počas vegetatívneho obdobia je stálozelený, kvitne bielymi kvetmi a ponúka zaujímavé červené plody. Navyše nie je finančne náročný. Napriek tomu, že jeho vlastnosti na prvý pohľad lákajú, skrýva sa za nimi rad problémov.
Invazívne správanie
Vavrínovec sa veľmi rýchlo a bez väčších ťažkostí rozširuje aj v miestach, kde podmienky nie sú ideálne. Táto schopnosť je typická pre invazívne druhy, ktoré dokážu vypudiť pôvodné rastliny z ich prirodzeného prostredia. V niektorých krajinách preto pristupujú k obmedzeniu jeho predaja či dokonca k úplnému zákazu pestovania. Vo Švajčiarsku bude od 1. septembra 2024 zakázané túto rastlinu predávať a vysádzať v záhradách.
Náročná údržba a toxické časti
Rýchly rast síce môže znieť lákavo, no znamená to, že vavrínovec treba často upravovať a rezať. Pri strihaní vzniká veľké množstvo záhradného odpadu, ktorý však nemožno kompostovať ani ďalej rozumne využiť, pretože všetky časti tohto kra sú jedovaté. V prípade, že máte deti alebo domáce zvieratá, môže to predstavovať reálne riziko.
Jedovaté sú dokonca aj plody – ich červená farba dokáže zaujať najmä malé deti, ktoré rady ochutnávajú všetko, čo im príde pod ruku. Aj menšie množstvo môže byť zdraviu nebezpečné.
2. Motýlí ker (Buddleja davidii) láka motýle, no nepomáha im prežiť
Motýlí ker, známy aj ako komuľa, je pre mnohých záhradkárov symbolom letnej romantiky. Jeho pestrofarebné súkvetia pôsobia ako magnet na motýle, včely a iný opeľujúci hmyz. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o dokonalú voľbu – veď kto by nechcel mať v záhrade nádherný roj motýľov? Problém je však v tom, že tento ker poskytuje motýľom síce dostatok nektáru, no pre ich húsenice nie je vhodným zdrojom potravy.
Obmedzená výživa pre motýlie húsenice
Pretože sa húsenice živia špecifickými druhmi rastlín, ako sú žihľavy či rôzne druhy tráv, motýlí ker im neposkytuje živiny, ktoré nevyhnutne potrebujú na svoj vývoj. V praxi to znamená, že motýle síce priletia na ker za nektárom, ale ich larvy v ňom nenájdu potrebné útočisko.
Invazívne správanie a krátka doba kvitnutia
Okrem toho je aj motýlí ker invazívny – podobne ako vavrínovec, vie sa rýchlo rozširovať do okolia a vytláčať pôvodné druhy rastlín. Naopak, jeho kvitnutie je obmedzené len na niekoľko letných týždňov, takže hmyzu neponúka zdroj potravy počas celej sezóny. Pre podporu biodiverzity je vhodnejšie vysádzať pestrú paletu kvetín, ktoré kvitnú postupne od jari až do jesene.
Pre krtkov je toto najhorší zápach
Ak ste niekedy bojovali s krtmi, určite viete, aké ťažké je poslať ich o záhradu ďalej. Existuje celý rad babských rád a trikov, ako krtov odplašiť. Hovorí sa napríklad, že do krtinca stačí naliať tekutinu s výrazným zápachom a sú preč. Niektorí ľudia používajú rôzne esencie či dokonca kefírové zvyšky, iní preferujú špeciálne repelenty. Faktom je, že krtom vadia prenikavé arómy, takže ak na ne narazíte, môžete vyskúšať práve túto metódu. Prirodzene však vždy dbajte na to, aby ste nepoškodili okolité rastliny a neohrozili prostredie.
3. Lupina mnoholistá (vlčí bôb) vyženie pôvodné rastliny
Poslednou rastlinou, ktorej je lepšie sa v záhrade vyhnúť, je lupina mnoholistá (latinsky Lupinus polyphyllus), známa tiež ako vlčí bôb. Na prvý pohľad je veľmi atraktívna – pýši sa pestrofarebnými kvetmi, dobre rastie aj na chudobnej pôde, a preto si ju záhradkári často obľúbia. Lenže práve v schopnosti rásť v náročných podmienkach spočíva jej nebezpečenstvo.
Väzba dusíka a rýchle šírenie
Lupina dokáže viazať dusík zo vzduchu, čím obohacuje pôdu a vytvára podmienky na to, aby sa šírila naozaj bleskovým tempom. Vďaka tomu rastliny rýchlo vytlačia pôvodné druhy, ktoré sú zvyknuté na chudobnejšie pôdne pomery. Tento proces znižuje biodiverzitu, pretože tie druhy, ktoré boli v regióne pôvodné, postupne miznú.
Extrémna tvorba semien
Jedna rastlina lupiny má v priemere približne 60 kvetov, z ktorých môže vzniknúť až 2 000 semien. Ak ju raz vysadíte, ľahko sa môže stať, že o niekoľko sezón sa rozrastie aj k susedom alebo do voľnej prírody. Takáto nekontrolovaná expanzia lupiny môže mať negatívny dopad na celý ekosystém v širšom okolí.
Inšpirácia pre krajšiu a zdravšiu záhradu
Ak sa pýtate, aké rastliny sú pre vašu záhradu vhodnejšie, existuje viacero možností. Pri výbere odporúčame prihliadať na lokálne podmienky: zistiť, aký typ pôdy máte, aké druhy sú v okolí pôvodné a aké hmyzie či vtáčie druhy chcete do záhrady prilákať. Najlepšie urobíte, keď zvolíte rôznorodé rastliny, ktoré kvitnú počas rôznych častí roka a zároveň podporujú prirodzený výskyt opeľovačov a iného užitočného hmyzu.
Aké sú najkrajšie rastliny do našich záhrad?
Vyhnúť sa vyslovene invazívnym druhom je jedným z najdôležitejších krokov, ktoré môžete urobiť, aby ste svojej záhrade a jej okoliu pomohli prospievať. Ak už tieto rastliny v záhrade máte, zvážte ich postupné odstránenie alebo aspoň dôslednú kontrolu, aby sa nerozširovali ďalej.
Zhrnutie
Vavrínovec obyčajný (vavřín třešňový):
- Má invazívne sklony, rýchlo sa šíri.
- Všetky časti rastliny, vrátane plodov, sú jedovaté.
- Vo Švajčiarsku bude od 1. 9. 2024 zakázané jeho pestovanie a predaj.
Motýlí ker (Buddleja davidii):
- Láka motýle na nektár, ale pre ich húsenice neposkytuje potravu.
- Je invazívny a jeho kvitnutie trvá len niekoľko týždňov.
- Neprispieva k podpore biodiverzity tak, ako by sa na prvý pohľad zdalo.
Lupina mnoholistá (vlčí bôb):
- Viaže dusík zo vzduchu a rýchlo zúrodňuje pôdu, čím vytláča pôvodné druhy.
- Jediná rastlina môže produkovať až 2 000 semien, vďaka čomu sa lavínovito šíri.
- Potláča biodiverzitu a mení charakter okolitej vegetácie.
Hoci tieto tri rastliny vyzerajú atraktívne a mnohí ľudia ich považujú za praktickú voľbu, v skutočnosti môžu spôsobiť viac škody než úžitku. Ak sa chcete vyhnúť zbytočným komplikáciám, zvoľte radšej menej agresívne a bezpečnejšie druhy – nielenže zachováte rovnováhu vo vašej záhrade, ale podporíte aj pôvodnú biodiverzitu a vytvoríte harmonickejší kúsok prírody.
