Štedrý večer patril v minulosti k najdôležitejším dňom roka a jeho priebeh sa riadil množstvom zaužívaných zvykov. Jedným z nich bolo aj prestretie jedného taniera navyše, ktoré sa v mnohých rodinách dodržiavalo ešte v 19. a na začiatku 20. storočia. Dnes ide skôr o symbolickú spomienku na minulosť, no kedysi mal tento zvyk konkrétny význam.
Vianočné zvyky vysvetlené aj pre deti
Tradičné štedrovečerné zvyky sú dnes často sprostredkované popularizačnou a vzdelávacou formou, najmä prostredníctvom kníh, škôl či online videí určených deťom a rodičom. Príkladom je aj video z YouTube kanála Zdenek a Matýsek, ktoré jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom približuje staré vianočné tradície vrátane prestretého miesta navyše.
Pohostinnosť ako základná hodnota
Prázdne miesto pri stole vychádzalo predovšetkým z kresťanského a spoločenského princípu pohostinnosti. V tradičnej dedinskej kultúre bolo bežné, že sa dvere domu počas sviatkov nezatvárali pred pocestnými, príbuznými či susedmi. Počas Štedrého večera sa preto rátalo s tým, že sa môže objaviť nečakaný hosť, ktorému bolo potrebné ponúknuť jedlo.
Prestretý tanier navyše tak nebol poverou, ale praktickým a symbolickým vyjadrením ochoty podeliť sa. Zároveň súvisel s kresťanským chápaním Vianoc ako sviatku solidarity, pokoja a vzájomnej pomoci.
Polazník ako folklórny pojem
V niektorých regiónoch sa v súvislosti s prvým návštevníkom počas sviatkov používal pojem polazník. Tento výraz je známy zo slovanského folklóru a označuje osobu, ktorá ako prvá vstúpila do domu v období Vianoc alebo Nového roka. Etnografi upozorňujú, že význam polazníka sa líšil podľa regiónu a neexistovalo jednotné pravidlo, ako mal vyzerať alebo čo presne predstavoval.
Dôležité je zdôrazniť, že predstavy o tom, že konkrétny typ polazníka zaručoval šťastie či úspech v hospodárstve, patria skôr do oblasti ľudových predstáv a neskoršieho folklórneho rozprávania, nie do historicky overiteľných faktov.
Čo skutočne vieme o štedrovečernom stole
Etnografické záznamy potvrdzujú, že štedrovečerný stôl bol symbolicky bohatý, no význam jednotlivých predmetov sa v čase aj priestore líšil:
- Slama alebo seno pod obrusom pripomínali jednoduché prostredie, do ktorého sa podľa kresťanskej tradície narodil Ježiš.
- Chlieb bol na stole znakom základnej potraviny a istoty obživy.
- Cesnak sa bežne používal v ľudovej kuchyni aj ako ochranný prvok v rámci tradičných zvykov, nie však v zmysle medicínneho účinku.
- Rybia šupina alebo minca pod tanierom sa objavujú v niektorých regiónoch, no nešlo o celoplošný zvyk a jeho význam sa prenášal najmä ústnym podaním.
Rovnako ani počet jedál nebol všade rovnaký. Niekde sa pripravovalo viac chodov, inde menej, podľa možností rodiny a miestnych zvyklostí. Neexistuje historický dôkaz, že by bol presne stanovený jednotný počet jedál pre celé územie Slovenska či Česka.
Pravidlá správania pri stole
Niektoré pravidlá štedrovečernej večere mali praktický a spoločenský charakter. Napríklad odporúčanie, aby rodina jedla spolu a nikto zbytočne neodchádzal od stola, podporovalo pocit spolupatričnosti a pokoja. Podobné zásady boli bežné aj počas iných významných rodinných udalostí.
Odkaz prázdneho taniera dnes
Prázdny tanier na Štedrý večer dnes už väčšinou nečaká skutočného hosťa. Napriek tomu zostáva silným symbolom otvorenosti, spolupatričnosti a empatie, ktoré boli pre tradičné Vianoce typické.
Nejde o magický predmet ani poveru, ale o pripomienku hodnoty, ktorú mali naši predkovia za samozrejmú – ochotu podeliť sa a nikoho nevylúčiť.
A práve v tomto význame má jeden tanier navyše svoje miesto aj v súčasnosti.
