Ryba s tesákmi a „fridexom“ v krvi. Nová morská delikatesa dobýva Európu

vlkouš atlantický
vlkouš atlantický Foto: www.shutterstock.com

V chladných vodách severného Atlantiku žije ryba, ktorá by pokojne mohla hrať vo filme o pravekých tvoroch. Má silné zuby, mohutnú hlavu a vďaka zvláštnym bielkovinám v krvi dokáže prežiť aj v ľadovej vode. Volá sa vlkouš atlantický (Anarhichas lupus) a napriek svojmu hrozivému vzhľadu ide o zaujímavý a užitočný druh, ktorý si pomaly získava pozornosť vedcov aj gurmánov.

Dravec z ľadových vôd

Vlkouš patrí medzi dravé ryby žijúce v severných moriach. Najčastejšie ho nájdeme pri pobreží Kanady, Grónska, Islandu či Nórska. Obľubuje kamenisté a skalnaté dno, kde sa skrýva v norách a trpezlivo loví svoju korisť. Jeho zuby sú prispôsobené na drvenie tvrdých lastúr a ulít – v jedálnom lístku má totiž morské ježky, kraby aj mušle.

Z biologického hľadiska ide o mimoriadne odolného tvora. V jeho krvi sa nachádzajú glykoproteíny, ktoré pôsobia ako prirodzená nemrznúca zmes – bránia poškodeniu buniek v extrémne studenej vode. To mu umožňuje žiť aj tam, kde väčšina iných rýb zamŕza.

Rodič s veľkým R

Na rozdiel od väčšiny morských druhov sa vlkouš správa k potomstvu prekvapivo starostlivo. Samica kladie veľké vajíčka s priemerom okolo 5–6 milimetrov a samec ich následne stráži celé mesiace – kým sa nevyliahnu mladé rybky. V chladnej vode prebieha vývoj pomaly, preto sa samce k hniezdu verne vracajú a odstraňujú nečistoty, aby ikry neplesniveli.

Aj preto rastie vlkouš pomalšie a dosahuje pohlavnú dospelosť až po niekoľkých rokoch, no o to stabilnejšie sa udržuje jeho populácia v prirodzenom prostredí.

Dôležitý hráč v ekosystéme

Tento dravec nie je len zaujímavý vzhľadom – má aj významnú ekologickú úlohu. Tým, že loví morských ježkov a kraby, pomáha udržiavať rovnováhu v morských ekosystémoch. Vďaka nemu sa nešíria škodcovia, ktorí by inak ničili chaluhové lesy – dôležité útočisko pre množstvo ďalších druhov.

Vedci preto považujú prítomnosť vlkouša za indikátor zdravého morského dna. Tam, kde sa mu darí, býva more v lepšej kondícii.

Výskum a možnosti chovu

O vlkouša sa v posledných rokoch zaujímajú aj vedci z Nórska, Islandu a Švédska. Skúmajú, či by sa dal chovať podobne ako losos – v uzavretých systémoch, ktoré by neohrozovali prírodu.

Výskumy naznačujú, že by to bolo možné, ale zatiaľ ide len o experimentálne projekty. Vlkouš rastie pomalšie a má špecifické nároky na prostredie, čo z neho zatiaľ robí vedeckú výzvu, nie komerčný hit.

Napriek tomu sa objavujú prvé pokusy o malé farmové chovy, najmä v severnom Nórsku. Výskumníci veria, že časom by sa mohol stať udržateľnou alternatívou k dnes preťaženým druhom, ako je losos.

Ryba s chutným mäsom

Kulinárske testy ukázali, že mäso vlkouša má pevnú, bielu a šťavnatú štruktúru, pripomínajúcu tresku alebo morského jazýčka. Je bohaté na omega-3 mastné kyseliny, vitamíny D a B12, selén a fosfor.
V niektorých severských krajinách sa už objavuje na jedálnych lístkoch reštaurácií, no zatiaľ ide o raritu, nie o bežný tovar v obchodoch.

Napriek tomu si vďaka svojej kvalite a udržateľnému potenciálu získava čoraz viac priaznivcov. Ak sa podarí doladiť technológie chovu, mohol by sa v budúcnosti objaviť aj na európskych pultoch.

Budúcnosť v znamení severskej ryby

Vlkouš atlantický je zatiaľ viac vedeckou zaujímavosťou než kulinárskou hviezdou, no odborníci sa zhodujú, že jeho potenciál je veľký.
Je odolný, ekologicky dôležitý a má vynikajúce nutričné vlastnosti.

Možno raz, keď sa technológie akvakultúry posunú ďalej, sa aj na našich tanieroch objaví fileta z tejto ryby s charakterom pravekého dravca – ako symbol spojenia vedy, udržateľnosti a gurmánskeho zážitku.

Odporúčané

Mohlo by Vás zaujímať