Keď sa dnes v domácnostiach objavia prvé sviece, vôňa ihličia a dekorácie, ani si neuvedomujeme, že za adventným vencom stojí pomerne nečakaný a dojemný príbeh. Ten nás zavedie do nemeckého Hamburgu 19. storočia, kde sa zrodila tradícia, ktorá sprevádza predvianočné obdobie dodnes.
Ako sa z obyčajného kolesa stal symbol adventu
Písal sa rok 1839, keď luteránsky kazateľ Johann Hinrich Wichern pracoval v charitatívnej výchovnej inštitúcii Rauhes Haus. Išlo o miesto, kde dostávali opustené a chudobné deti šancu na vzdelanie aj lepší život. Vichern si všimol, aké náročné je pre deti čakanie na Vianoce – dni sa vliekli a netrpezlivosť rástla.
Rozhodol sa preto vymyslieť niečo, čo im pomôže orientovať sa v čase. Vzal staré drevené koleso z voza, okolo neho rozmiestnil 24 sviec a vytvoril tak prvý adventný veniec v histórii.
Každý deň sa zapálila jedna menšia sviečka. Naopak, počas adventných nedieľ sa zapaľovali štyri veľké sviece, ktoré zvýrazňovali ich výnimočnosť. Koncept, ktorý dnes tak dobre poznáme, mal teda pôvodne veľmi praktický účel – pomáhal deťom odpočítavať dni do najkrajších sviatkov roka.
Prečo práve Wichern prišiel s takým nápadom?
Nebola to náhoda. Vichern bol nielen duchovným, ale aj človekom s hlbokým sociálnym cítením. Vytvoril výchovné centrum, v ktorom chcel deťom nahradiť to, čo im chýbalo – pocit rodiny, domova a bezpečia. Aj preto dbal na maličkosti, ktoré im spríjemňovali každodenný život. Adventný veniec bol jedným z tých detailov, ktorý napokon prerástol až do celosvetovej tradície.
Staršie korene: používali sa vence ešte pred kresťanstvom?
Aj keď adventný veniec v podobe, akú poznáme dnes, vznikol v kresťanskom prostredí, historici upozorňujú, že symbol kruhu zo sviec sa používal aj dávno predtým. Staré germánske kmene či obyvatelia Škandinávie zapaľovali sviece zasadené v kruhu počas zimných osláv a rituálov. Svetlo malo priniesť nádej, teplo a prísľub, že dni sa opäť začnú predlžovať.
Kresťanská tradícia si tento symbol osvojila a dala mu nový význam.
Ako sa z praktickej pomôcky stala sviatočná dekorácia
Pôvodný veniec s množstvom sviec by sa nám dnes zdal nezvyčajný. Postupom času sa zjednodušoval, až sa ustálila podoba so štyrmi adventnými sviecami, ktoré dnes zdobia takmer každú domácnosť. Štyri nedele pred Vianocami dostali symbolický význam – sviece sa spájajú s pojmami ako nádej, pokoj, radosť a mier. V ľudovej tradícii sa im pripisujú aj názvy železná, bronzová, strieborná a napokon slávnostná zlatá nedeľa.
Okrem sviec má symboliku aj samotný veniec.
- Kruhový tvar vyjadruje večnosť a Božiu nekonečnú lásku
- Zelené vetvičky ihličnanov predstavujú život, nádej a trvácnosť, ktorá pretrvá aj počas najtemnejších zimných dní
Ako dnes odpočítavať dni do Vianoc?
V niektorých rodinách zostali na stole len štyri sviece, inde dominuje bohatý veniec z vetvičiek. Kto sa však chce priblížiť pôvodnej myšlienke Wicherna – teda každodennému odpočítavaniu – môže siahnuť po adventnom kalendári. Zaujímavou možnosťou je vytvoriť kalendár v tvare venca, na ktorý sa umiestni 24 malých balíčkov či krabičiek. V každej z nich sa ukrýva drobné prekvapenie, ktoré deťom prinesie rovnakú radosť, akú kedysi prežívali v Rauhes Haus.
Tradícia sa síce od svojho vzniku zmenila na elegantnú dekoráciu, no jej posolstvo zostáva rovnaké – spríjemniť čakanie na príchod Vianoc a premeniť ho na radostný čas.
