Každý, kto má doma psa, už určite zažil ten známy moment – štvornohý kamarát sa k vám pritúli, zadíva sa vám priamo do očí a položí svoju labku na vaše koleno či ruku. Pre mnohých majiteľov je to okamžite jasný signál: „Chcem hladkať“ alebo „daj mi niečo dobré na zjedenie“. Pravda je však omnoho zaujímavejšia. Toto správanie totiž patrí medzi veľmi dôležité komunikačné gestá a jeho význam sa môže líšiť podľa situácie.
Pes dokáže prostredníctvom jediného dotyku vyjadriť širokú škálu pocitov – od radosti a očakávania, cez nepokoj a úzkosť, až po potrebu uistiť sa, že ste pri ňom. Ak sa naučíte tieto signály správne čítať, porozumiete svojmu psovi omnoho hlbšie a vaše puto sa stane ešte pevnejším.
Keď chce pes vašu pozornosť, hru alebo niečo pod zub
Najčastejšie ide o jednoduchý odkaz: „Venuj sa mi.“ Pes si labkou vypýta presne to, čo mu v danej chvíli chýba – spoločnú hru, prechádzku, hladkanie alebo kúsok maškrty. Predstavte si, že pracujete za počítačom, a váš pes sa zrazu objaví pri vás, sadne si a labkou vám jemne poklepe po nohe. V jeho pohľade je jasná prosba, ktorej je len ťažko odolať.
Aj keď mu možno poviete, že teraz nemáte čas, nakoniec sa často pristihnete, ako mu predsa len venujete pár minút pozornosti. A práve týmto spôsobom sa pes naučí, že gesto labky funguje – je to jeho malá „tajná zbraň“.
Tip: Všímajte si aj predchádzajúce signály. Ak pes nervózne nosí hračku, chodí k dverám alebo krúži po byte, dáva vám tým jasne najavo, že potrebuje aktivitu ešte predtým, než použije labku.
Výcvik a hranice: prečo na reakcii záleží
Gestá patria k prirodzenej reči psa, no rovnako dôležité je, ako na ne reaguje majiteľ. Ak psovi zakaždým ustúpite, môže sa stať, že sa naučí využívať labku ako spôsob „žobrania“. Najmä pri jedle to vie byť poriadne otravné – pes vás začne škrabať po nohách, nariekať alebo dokonca štekať vždy, keď sa niečo objaví na stole.
Odborníčka na správanie psov, Dr. Mary Burch, zdôrazňuje, že položenie labky je univerzálnym gestom, ktoré ale mení význam podľa okolností. Inak pôsobí počas tréningu, keď sa učí povel „daj labku“, a inak v momente, keď si vynucuje vašu pozornosť pri večeri.
Preto je vhodné nastaviť jasné hranice – inak sa z roztomilého gesta stane zvyk, ktorý vám časom nebude príjemný.
Labka ako žiadosť o maškrtu
Nie je tajomstvom, že psy dokážu veľmi rýchlo zistiť, čo na nás funguje. Ak pes dostane zakaždým niečo dobré, keď položí labku, naučí sa, že toto gesto je vstupenkou k pochúťkam. V jeho svete je jedlo nielen odmenou, ale aj prejavom vašej priazne.
Tu je však potrebné dávať si pozor. Príliš časté podľahnutie môže viesť k tomu, že pes začne neustále vyžadovať maškrty aj v nevhodných chvíľach. Preto je lepšie používať jedlo ako odmenu pri výcviku, nie ako automatickú reakciu na každé labknutie.
Prebytok energie a túžba po pohybe
Mladé psy či šteniatka sú plné energie a potrebujú ju niekde vybiť. Ak sa nudia, položenie labky je len ďalší signál, že je čas na aktivitu. Často sa k tomu pridáva aj štekanie, behanie po byte, nosenie hračiek alebo kňučanie pri dverách.
Pes vám týmto spôsobom hovorí: „Potrebujem sa vybehať, poďme von!“ Ak tieto výzvy ignorujete, môže sa začať správať nepokojne a neustále vyžadovať vašu prítomnosť. Preto mu nezabúdajte dopriať dostatok prechádzok aj hier, ktoré stimulujú nielen jeho telo, ale aj myseľ.
Strach a úzkosť: keď pes hľadá oporu
Nie vždy však ide o žiadosť o hru alebo jedlo. Položená labka môže byť aj volaním o pomoc. Typické sú situácie, keď vonku zúri búrka, v okolí vybuchujú ohňostroje alebo sa chystáte odísť z domu. Vtedy sa pes dotýka majiteľa, aby mu naznačil, že sa necíti bezpečne.
Spolu s týmto gestom si môžete všimnúť aj ďalšie signály – stiahnutý chvost, zrýchlené dýchanie alebo nepokojné pobehovanie. V týchto chvíľach je dôležité ukázať psovi, že ste pri ňom – hovorte naňho upokojujúcim hlasom, pohlaďte ho a dajte mu pocítiť, že nie je sám.
Pes ako úprimný útešiteľ
Psy sú známe svojou schopnosťou vycítiť emócie svojich majiteľov. Ak ste smutní, prežívate stres alebo sa necítite dobre, pes to veľmi rýchlo zaregistruje. Vtedy môže položiť labku nie preto, že niečo potrebuje, ale aby vám ukázal, že je pri vás.
Pre mnohých ľudí je práve tento prejav tým najdojímavejším – jednoduché gesto, ktoré však hovorí viac než tisíc slov. Je to tiché uistenie: „Neboj sa, nie si sám.“
Ak chcete vidieť, ako psy využívajú labku v rôznych situáciách, pozrite si toto video:
Je fascinujúce sledovať, koľko rôznych spôsobov dokáže pes využiť na to, aby upútal našu pozornosť či nás požiadal o podporu.
Záver: Labka ako reč srdca
Položená labka nie je len roztomilý zvyk, ale skutočný jazyk, ktorým s vami pes komunikuje. Môže znamenať prosbu o pozornosť, volanie po pohybe, signál strachu alebo snahu utešiť vás.
Ak sa nabudúce váš štvornohý priateľ dotkne vašej ruky či kolena, skúste sa na chvíľu zamyslieť – možno vám hovorí, že je hladný, možno sa nudí, no možno vám len vyjadruje lásku a oddanosť.
Jedno je isté – pes, ktorý vám položí labku, vám zároveň odovzdáva kúsok svojho veľkého srdca. A ak sa naučíme tejto neverbálnej reči rozumieť, odmenou nám bude puto, ktoré pretrvá celý život.