Cuketa patrí medzi najobľúbenejšie letné plodiny. Ľahko sa pestuje, rýchlo rastie a v kuchyni má široké využitie – od grilovania, cez krémové polievky až po koláče. Väčšina ľudí ju vníma ako mimoriadne zdravú zeleninu plnú vody, vitamínov a minerálov. Lenže hoci to znie prekvapivo, aj táto bežne pestovaná plodina môže za určitých okolností predstavovať zdravotné riziko. A v extrémnych prípadoch dokonca život ohrozujúce.
Prečo sa cuketa môže stať jedovatou?
Vo všetkých rastlinách z čeľade tekvicovitých sa prirodzene nachádzajú látky nazývané kukurbitacíny. Ide o horké zlúčeniny, ktorých úlohou je v prírode odrádzať škodcov. Bežné jedlé odrody sú však vyšľachtené tak, aby ich obsahovali len v nepatrnom množstve – tak malom, že pre človeka nepredstavujú žiadne riziko.
Problém nastáva vtedy, keď:
- sa rastlina skríži s divokými alebo okrasnými tekvicami,
- je vystavená dlhotrvajúcemu suchu či inému stresu,
- pochádza zo semien, pri ktorých si nie ste istí pôvodom.
V takýchto prípadoch môže rastlina produkovať oveľa vyššie množstvo kukurbitacínov než je bežné. A práve tieto látky sú zodpovedné za toxicitu.
Najspoľahlivejší znak: výrazná horkosť
Jedovatá cuketa nemá žiadny špeciálny vzhľad – nebýva zmenená farbou ani tvarom, a preto je zrak pri jej posudzovaní takmer nepoužiteľný. Najdôležitejším ukazovateľom je chuť.
Ak jedlo s cuketou ochutnáte a pocítite:
- intenzívnu, prenikavú horkosť,
- nepríjemnú chuť, ktorá prehluší všetky ostatné ingrediencie,
- horkosť, ktorá sa nestratí ani po tepelnej úprave,
je to jasný signál, že cuketa obsahuje nadmerné množstvo kukurbitacínov. Takúto cuketu je potrebné okamžite vyhodiť. Horkosť nie je prejavom prezretia či zlého skladovania – ide o varovanie.
Čo môže spôsobiť konzumácia toxickej cukety?
Prvé príznaky sa môžu objaviť už krátko po zjedení. Zvyčajne ide o prudkú reakciu tráviaceho systému:
- silná nevoľnosť,
- opakované vracanie,
- intenzívne bolesti brucha,
- hnačka.
U detí, seniorov či ľudí s oslabeným zdravím môže byť priebeh ešte závažnejší. V ojedinelých prípadoch boli vo svete zaznamenané aj smrteľné otravy. Príčinou je práve vysoká koncentrácia kukurbitacínov, ktoré pri nadmernom množstve pôsobia toxicky.
Ako sa pred rizikom chrániť?
Odborníci odporúčajú jednoduché pravidlo:
Pred varením ochutnajte malý kúsok surovej cukety.
Ak je chuť neutrálna až jemne sladkastá, je všetko v poriadku. No ak sa objaví čo i len náznak horkosti, radšej ju nepoužívajte. Riziko otravy je zbytočné a žiadne tepelné spracovanie chuť ani toxicitu neodstráni.
Dôležité odporúčania pre pestovateľov
Aby sa znížilo riziko výskytu nebezpečných plodov, je dobré dodržiavať niekoľko zásad:
- Nepoužívajte semená z vlastných plodov, pokiaľ si nie ste absolútne istí, z akej odrody pochádzajú. Pri nevedomom krížení môže dôjsť k návratu horkosti.
- Preferujte certifikované osivo od overených predajcov.
- Sledujte, či sa cukety v záhrade nenachádzajú v blízkosti divokých alebo okrasných tekvíc, s ktorými by sa mohli prirodzene skrížiť.
- Pri extrémnych teplotách alebo suchu počítajte s tým, že rastliny môžu reagovať stresom zvýšením horkých látok.
Záver
Cuketa je v drvivej väčšine prípadov bezpečná, výživná a chutná zelenina. No občas sa objavia plody, ktoré môžu byť zdraviu nebezpečné. Najspoľahlivejší spôsob, ako ich odhaliť, má každý z nás doslova „na jazyku“. Horkosť je jediným a zároveň najspoľahlivejším varovaním.
Ak teda pri ochutnávaní zistíte, že cuketa chutí nezvyčajne trpko, neváhajte a zbavte sa jej. Je to jednoduchý krok, ktorý vás môže ochrániť pred veľmi nepríjemnými zdravotnými komplikáciami.
