Vajcia si v posledných rokoch znovu upevnili pozíciu stálice v jedálničku. Z potraviny, ktorú kedysi časť verejnosti vnímala s nedôverou, sa postupne stala surovina oceňovaná pre vysoký obsah bielkovín, vitamínov a dobrú využiteľnosť v kuchyni. Odborníci na výživu dnes vajcia často zaraďujú medzi plnohodnotné potraviny, ktoré majú v rozumne zostavenom jedálničku svoje miesto. Práve preto mnohých zaskočili nové zistenia, ktoré sa týkajú najmä vajec z domácich a malých chovov.
Od strašiaka menom cholesterol k „superpotravine“
Nie je to tak dávno, čo boli vajcia symbolom výživových sporov. Dlhé roky sa hovorilo o ich údajne nebezpečne vysokom obsahu cholesterolu, a mnohí ľudia ich zo strachu obmedzovali alebo úplne vyradili z jedálnička. Postupne sa však ukázalo, že situácia je zložitejšia a že samotné vajcia nie sú hlavným vinníkom srdcovo-cievnych problémov, ako sa kedysi myslelo.
Vďaka novším poznatkom sa ich povesť výrazne zlepšila. Vajcia sa dnes spájajú s kvalitnými bielkovinami, vitamínmi skupiny B, vitamínom D či minerálnymi látkami. Popularita preto opäť vzrástla – a spolu s ňou aj dopyt po vajciach z malých, lokálnych chovov, ktoré si ľudia často spájajú s vyššou kvalitou a „čistejším“ pôvodom.
Sú domáce vajcia automaticky lepšie?
Mnohí spotrebitelia majú jasno: ak majú možnosť, uprednostnia vajcia „od suseda“, z farmy alebo z vlastného dvora. Takéto vajcia bývajú drahšie, no zákazníci sú ochotní priplatiť si za pocit, že dostávajú prirodzenejší a zdravší produkt než z anonymného veľkochovu. Lenže práve tu sa začína rozpadávať dlhoročné presvedčenie, že domáce vajcia sú vo všetkých smeroch lepšou voľbou.
Pozornosť odborníkov sa totiž čoraz viac sústreďuje na rozdiely medzi veľkými komerčnými chovmi a malými domácimi produkciami – nielen z hľadiska chuti, ale aj bezpečnosti.
Austrálsky výskum, ktorý prekvapil aj odborníkov
Vedci v Austrálii sa rozhodli detailnejšie preskúmať vajcia pochádzajúce z domácich a malých chovov. Zaujímalo ich, či a v akej miere sa v nich môžu objavovať ťažké kovy, predovšetkým olovo. Očakávania boli jasné – väčšina ľudí predpokladala, že práve takéto vajcia budú čistejšie než produkty z veľkých fariem.
Výsledky však priniesli nepríjemné prekvapenie. Analýzy ukázali, že vajcia z domácich chovov obsahovali v priemere až 40-násobne vyššie množstvo olova v porovnaní s vajcami z veľkokapacitných chovov. Ešte znepokojivejšie bolo zistenie, že približne polovica testovaných vzoriek prekročila hranicu 100 miligramov olova, čo už odborníci považujú za potenciálne zdravotné riziko. V niektorých prípadoch boli hodnoty dokonca výrazne nad touto hranicou.
Prečo sa olovo dostáva práve do domácich vajec?
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o problém vzdialeného kontinentu, ktorý sa Európy netýka. Výskum však upozorňuje na mechanizmus, ktorý je univerzálny a môže sa objaviť kdekoľvek. Kľúčovú úlohu zohráva pôda a prostredie, v ktorom sa sliepky pohybujú.
V oblastiach so staršou zástavbou sa v minulosti často používali farby, nátery a stavebné materiály s vysokým obsahom olova. Toto znečistenie v pôde pretrváva desaťročia. Sliepky, ktoré majú voľný výbeh, pri hľadaní potravy prehĺtajú drobné častice pôdy, a spolu s nimi aj ťažké kovy. Tie sa následne ukladajú v ich organizme a môžu sa dostať aj do vajec.
Takéto riziko sa pritom môže týkať aj slovenských či českých chovov, najmä ak sa nachádzajú v blízkosti starých budov, bývalých priemyselných areálov alebo iných potenciálne kontaminovaných lokalít.
Farba žĺtka nie je zárukou bezpečnosti
Jedným z najčastejších argumentov v prospech domácich vajec je sýta farba žĺtka a plnšia chuť. A je pravda, že vajcia z voľného chovu často pôsobia „poctivejšie“ a chutnejšie. Problémom však je, že zrak ani chuť nedokážu odhaliť prítomnosť ťažkých kovov.
Ani krásne oranžový žĺtok vám nepovie, či vajce neobsahuje olovo alebo iné nežiaduce látky. Práve v tom spočíva najväčšie riziko – spotrebiteľ nemá šancu kontamináciu rozpoznať bez laboratórnych testov.
Na čo by mali myslieť spotrebitelia
Ak pravidelne kupujete alebo dostávate vajcia z malých chovov, oplatí sa zaujímať o niekoľko dôležitých vecí:
- Prostredie chovu – zistite, kde sa sliepky pohybujú a či sa chov nenachádza v oblasti so starým environmentálnym zaťažením.
- Krmivo – aj keď hlavným problémom býva pôda, význam zohráva aj kvalita krmiva a jeho pôvod.
- Kontroly a dohľad – zodpovední chovatelia sa nevyhýbajú veterinárnym kontrolám a testovaniu, čo môže byť dobrým signálom.
- Cena ako klamlivý ukazovateľ – vyššia cena ešte automaticky neznamená vyššiu zdravotnú bezpečnosť.
Záverečné posolstvo
Domáce a farmárske vajcia majú svoje nesporné čaro – lepšiu chuť, tradičný pôvod a pocit podpory lokálnych chovateľov. Najnovšie zistenia však ukazujú, že „prírodné“ nemusí vždy znamenať automaticky bezpečné. Austrálsky výskum slúži ako dôležité varovanie, aby sme sa neuspokojili len s romantickou predstavou dvora a sliepok na tráve.
Záujem o pôvod vajec, otázky na chovateľov a väčšia informovanosť môžu v konečnom dôsledku prospieť všetkým – spotrebiteľom aj samotným farmárom. Len tak si môžeme vajcia vychutnávať nielen s chuťou, ale aj s istotou, že neriskujeme svoje zdravie.
