Európa je na prvý pohľad považovaná za bezpečný kontinent, čo sa týka výskytu skutočne nebezpečných divokých zvierat. Napriek tomu aj tu existuje niekoľko druhov, pri ktorých je dobré mať sa na pozore. Hoci si väčšina ľudí predstaví v súvislosti s agresívnou zverou ako prvé medvede, realita je pestrejšia. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na 5 živočíšnych druhov, pri ktorých môže nesprávne správanie alebo nepozornosť viesť k vážnym zraneniam či komplikáciám.
1. Vlk
- Charakteristika a výskyt: Vlk je stredne veľký mäsožravec, ktorý sa v ostatných desaťročiach opäť začína objavovať aj v regiónoch, kde bol takmer vyhubený.
- Potenciálne nebezpečenstvo: Prirodzene sa človeka skôr stráni, no ak je zúfalý alebo cíti ohrozenie, môže zaútočiť. Zriedkavo sa vyskytujú aj útoky svorky, obzvlášť pri nedostatku potravy.
- Najväčšie riziko: Vlk, podobne ako iné divoko žijúce mäsožravce, môže prenášať nebezpečné choroby, medzi ktoré patrí aj besnota.
Ako sa správať:
- Ak v lese natrafíte na vlka, udržiavajte si odstup a vyvarujte sa prudkých pohybov.
- Nesnažte sa k vlkovi priblížiť, ani ho lákať či kŕmiť.
- V prípade, že sa zviera správa agresívne a približuje sa, pomaly ustupujte a snažte sa zachovať pokoj.
2. Vysoká zver (jelenia a srnčia zver, los, sob)
- Kde sa vyskytuje: Vysokú zver nájdeme takmer po celej Európe – od lesných oblastí až po horské lúky.
- Kedy hrozí nebezpečenstvo: V období ruje (párenia) môžu samce preukázať väčšiu agresivitu. Takisto môžu byť nebezpečné samice, ak bránia mláďatá.
- Forma útoku: Časté je kopanie a náraz parohmi. Útočiace zviera dokáže spôsobiť vážne poranenia hlavy, trupu alebo končatín.
Ako predísť konfliktu:
- V období ruje si držte od parohatej zveri väčší odstup, aby ste nevyvolali obranný alebo konkurenčný inštinkt.
- Pri pozorovaní zvierat v lese sa vyhýbajte prudkým pohybom a hlasnému kriku.
- Ak zbadáte, že sa zver stavia do útočnej pozície, radšej pomaly ustúpte a nesnažte sa zviera zastrašiť.
3. Jedovaté ryby
- Čo to znamená v Európe: V typických vnútrozemských vodách sa s nimi nestretnete, no v pobrežných oblastiach Stredozemného mora alebo iných teplejších morí na ne môžete naraziť.
- Druhy: Napríklad perutýn s krásnymi, no jedovatými plutvami alebo štvorzubec (puffer fish), ktorého jed môže byť aj smrteľný. Vplyvom otepľovania morí sa tieto ryby rozširujú stále severnejšie.
- Nebezpečenstvo pre ľudí: Bodnutie ostňami alebo kontakt s jedovými žľazami môže spôsobiť silné bolesti a pri niektorých druhoch aj vážnejšie zdravotné následky.
Ako sa chrániť:
- Pred cestou do južných prímorských oblastí si zistite, aké jedovaté druhy rýb sa tam môžu nachádzať.
- Pri potápaní ani bežnom kúpaní sa nepribližujte ku rybám, ktoré nepoznáte – v prípade jasne výstražných farieb buďte extra opatrní.
- Ak dôjde k poraneniu, vyhľadajte čo najskôr zdravotnú pomoc.
4. Zmije
- Rozšírenie v Európe: Zmiju obyčajnú (zmija obecná) môžeme nájsť od nížin až po horské prostredie. V južnejších krajinách Európy žijú i ďalšie, často jedovatejšie druhy (napríklad zmija rožkatá).
- Ohrozenie človeka: Väčšina zmijí uštipne len v sebaobrane – keď na ne nečakane stúpite alebo ich vyrušíte. Ich jed však môže byť nebezpečný hlavne pre deti, starších ľudí a alergikov.
- Príznaky uštipnutia: Opuch, bolesť, nevoľnosť, niekedy dýchacie ťažkosti.
Prevencia a prvá pomoc:
- Noste vhodnú obuv a dlhé nohavice, najmä ak sa pohybujete v zarastenom teréne.
- Ak zbadáte hada, nepribližujte sa a už vôbec ho neskúšajte rušiť alebo chytať.
- V prípade uštipnutia udržte poranenú časť tela v pokoji a neodkladne vyhľadajte lekára.
5. Prasa divé (diviak)
- Výskyt: Diviaky sú hojne rozšírené v lesoch, na okrajoch polí, dokonca sa zvykli objavovať aj v blízkosti ľudských sídel.
- Nebezpečenstvo: Aj keď len zriedkavo útočia s cieľom zabiť, ich kly môžu spôsobiť tržné rany a vážne poranenia. Samce sú najagresívnejšie v období ruje, samice zasa vtedy, keď chránia mláďatá.
- Správanie pri ohrození: Vystrašené alebo vyrušené prasa divoké dokáže na človeka prudko zaútočiť.
Ako postupovať pri stretnutí:
- Vyhýbajte sa hustým porastom a kríkom, kde môžete nevedomky naraziť na spiace alebo pasúce sa diviaky.
- Ak uvidíte prasiatka, ustúpte čo najskôr do bezpečnej vzdialenosti – samica bude pravdepodobne nablízku a môže reagovať prudko.
- Pri útoku sa snažte ukryť za prírodnou prekážkou (strom, balvan) alebo sa pokúste vyliezť na vyvýšené miesto.
Na záver
Európa je síce vo všeobecnosti považovaná za jeden z najbezpečnejších kontinentov, no príroda nám neraz dokáže, že ju netreba podceňovať. Aj zvieratá, ktoré sme zvyknutí vnímať ako pomerne bežné či dokonca plaché, môžu za určitých okolností človeku vážne ublížiť. Vždy je dôležité zachovať si rešpekt a obozretnosť, či už sa pohybujete v lese, na lúke, v horách alebo pri mori.
Základné pravidlo znie: rešpektovať osobný priestor divokej zveri. Divoké zvieratá nebývajú agresívne bez príčiny – útok zvyčajne vyprovokuje nepozornosť, nepripravenosť alebo neopatrné správanie človeka. Ak však budete pozorne sledovať svoje okolie, dodržiavať odporúčané zásady bezpečného správania a včas vyhľadáte pomoc v prípade zranenia, môžete si vychutnať európsku prírodu bez obáv z nepríjemných stretnutí.
