Obraz troch kráľov, ktorí na 6. januára prichádzajú do Betlehema so zlatom, kadidlom a myrhou, patrí k najznámejším kresťanským motívom. Tento výjav je však výsledkom dlhého vývoja kresťanskej tradície, nie doslovného biblického textu. Ak sa pozrieme na to, čo je naozaj historicky a textovo doložené, zistíme, že Biblia o týchto postavách hovorí oveľa menej, než si bežne myslíme.
Jediný biblický zdroj: Matúšovo evanjelium
Návšteva mudrcov sa nachádza výlučne v Matúšovo evanjelium (Mt 2,1–12). Žiadna iná časť Nového zákona tento príbeh nespomína.
Matúš píše, že k Ježišovi prišli „múdri muži z Východu“ (magoi), ktorí videli vychádzať hviezdu oznamujúcu narodenie „kráľa Židov“. Text však neuvádza:
- ich počet
- ich mená
- ich spoločenské postavenie
- ani to, že by išlo o kráľov
Tieto informácie sa v Biblii nenachádzajú.
Kto boli „magoi“ v kontexte 1. storočia
Grécke slovo magoi malo v antike viac významov. Označovalo najmä:
- astrológov
- náboženských znalcov
- prípadne členov vzdelaných kňazských vrstiev na Východe
Keďže Matúš výslovne spája ich príchod s pozorovaním hviezdy, odborná biblistika sa zhoduje, že autor ich pravdepodobne chápal ako astrologicky vzdelaných mužov, nie ako politických vládcov.
Počet mudrcov Biblia neuvádza
V Matúšovom texte nie je žiadny údaj o tom, koľko mudrcov prišlo. Predstava troch vznikla až neskôr, a to na základe troch darov – zlata, kadidla a myrhy.
V raných kresťanských dejinách sa však objavovali aj iné predstavy:
- na najstarších kresťanských vyobrazeniach sa objavujú dvaja alebo štyria mudrci
- niektoré východné kresťanské tradície pracovali aj s počtom dvanásť
Žiadny z týchto počtov však nie je biblický fakt.
Neboli označení ako králi
Matúš mudrcov nikdy nenazýva kráľmi. Predstava, že išlo o kráľov, vznikla až v 3.–6. storočí, keď kresťanskí autori začali spájať evanjeliový príbeh s obrazmi zo Starého zákona, najmä s veršami o kráľoch prinášajúcich dary.
Tieto výklady sú teologickou interpretáciou, nie historickým údajom. Z hľadiska Biblie platí jediné: nevieme, či boli kráľmi – a nič tomu priamo nenasvedčuje.
Mená Melichar, Gašpar a Baltazár sú neskoršie
Mená troch kráľov sa v Biblii nevyskytujú vôbec. Objavujú sa až v ranom stredoveku v latinských textoch západného kresťanstva. Staršie pramene používali úplne iné mená alebo ich nemenovali vôbec.
Z historického hľadiska teda platí, že:
- mená Melichar, Kašpar a Baltazár sú tradícia, nie biblický fakt.
Ťavy a dlhá karavána: umelecký obraz, nie text
Matúš nespomína ani to, ako mudrci cestovali. Ťavy sa do príbehu dostali prostredníctvom:
- starovekej umeleckej symboliky
- predstáv o východných vyslancoch
- a neskorších výtvarných zobrazení
Ide o ikonografický doplnok, nie o informáciu z evanjelia.
Čo teda vieme s istotou
Z pohľadu historicky overiteľných informácií môžeme s istotou povedať len toto:
- mudrci sa spomínajú iba v Matúšovom evanjeliu
- boli označení ako magoi (mudrci, znalci)
- prišli z Východu
- sledovali hviezdu
- priniesli tri dary
- nepoznáme ich počet, mená ani spoločenské postavenie
Všetko ostatné – kráľovský titul, mená, počet troch, ťavy či presný pôvod – je výsledkom neskoršej kresťanskej tradície a výkladu, nie biblického textu.
Záver
Príbeh mudrcov je dobrým príkladom toho, ako sa biblické jadro postupne obohacovalo o symboly a legendy. Ak však chceme zostať na 100 % pri overiteľných faktoch, musíme rozlišovať medzi tým, čo hovorí Biblia, a tým, čo vytvorila tradícia.
Biblia nám zanechala zámerne stručný príbeh o hľadaní, viere a rozpoznaní významu jedného dieťaťa. Všetko ostatné je ľudská snaha tento príbeh doplniť, pochopiť a priblížiť ďalším generáciám.
