Posledných 25 rokov bolo pre vedu mimoriadne dynamickým obdobím. Objavy, ktoré by ešte na konci 20. storočia pôsobili ako science fiction, sa dnes stali realitou – a v mnohých prípadoch už priamo ovplyvňujú náš každodenný život. Veda nám umožnila lepšie porozumieť vlastnému telu, liečiť dovtedy neliečiteľné choroby, nahliadnuť hlboko do minulosti Zeme aj do vzdialeného vesmíru a zároveň pomenovať nové výzvy, ktorým ľudstvo čelí.
Nižšie prinášame prehľad najvýznamnejších vedeckých míľnikov posledného štvrťstoročia – výhradne na základe overených a všeobecne prijímaných poznatkov.
Prečítanie ľudského genómu otvorilo novú éru medicíny
Projekt ľudského genómu, ktorý sa začal v roku 1990, priniesol v roku 2003 prvú ucelenú referenčnú sekvenciu ľudskej DNA. Hoci vtedajší genóm ešte obsahoval technické „medzery“, stal sa základom modernej genomiky. Skutočne úplný, bezmedzerový ľudský genóm bol dokončený až v roku 2022 vďaka novým sekvenačným technológiám.
Tieto poznatky zásadne zmenili medicínu aj biologický výskum. Umožnili presnejšiu diagnostiku genetických ochorení, rozvoj forenzných metód, testov pôvodu či cielených terapií, ktoré dnes dokážu zasahovať priamo do genetickej príčiny chorôb.
Syntetická biológia: keď sa genetický kód stáva stavebnicou
Na poznatky o genóme nadviazala syntetická biológia – odbor, ktorý sa snaží genetické informácie nielen čítať, ale aj cielene navrhovať. Dôležitým míľnikom bol rok 2010, keď vedci predstavili prvú bunku, ktorej fungovanie riadil synteticky vytvorený genóm.
Neznamená to „umelý život“ v sci-fi zmysle, ale dôkaz, že genetický kód možno zostaviť a vložiť do bunky tak, aby fungovala. Tento prístup dnes pomáha pri vývoji nových liekov, biopalív či mikroorganizmov využiteľných v priemysle a ochrane životného prostredia.
CRISPR: presné genetické nožnice
Jedným z najzásadnejších objavov v biológii je technológia CRISPR/Cas, ktorá umožňuje mimoriadne presnú úpravu DNA. Vychádza z prirodzenej obrany baktérií proti vírusom, no vedci ju premenili na univerzálny nástroj génovej editácie.
V roku 2023 bola schválená prvá liečba využívajúca CRISPR na liečbu kosáčikovitej anémie. Ide o historický moment, pretože po prvýkrát sa génová editácia dostala z laboratória do bežnej klinickej praxe. Technológia CRISPR sa zároveň skúma aj pri liečbe ďalších genetických ochorení, v poľnohospodárstve či pri vývoji plodín odolných voči suchu a chorobám.
AlphaFold vyriešil dlhoročnú biologickú hádanku
Po desaťročia sa vedci snažili vyriešiť problém skladania proteínov – teda ako z poradia aminokyselín spoľahlivo určiť ich trojrozmerný tvar. Ten je pritom kľúčový pre fungovanie buniek aj pre vývoj liekov.
Prelom nastal vďaka systému AlphaFold, ktorý pomocou umelej inteligencie dokáže s vysokou presnosťou predpovedať štruktúru proteínov. Tento objav výrazne urýchlil biologický výskum a v roku 2024 bol ocenený Nobelovou cenou za chémiu.
Vakcíny zachraňujú milióny životov
Vývoj vakcín patrí k najúspešnejším kapitolám modernej medicíny. Za posledných 25 rokov sa to potvrdilo najmä pri vakcíne proti ľudskému papilomavírusu (HPV), ktorá výrazne znížila výskyt rakoviny krčka maternice v krajinách s vysokou mierou zaočkovanosti.
Rýchly vývoj mRNA vakcín počas pandémie covidu-19 ukázal, že moderné biotechnológie dokážu reagovať na globálne hrozby v rekordne krátkom čase. Zároveň sa potvrdilo, že ide o platformu s potenciálom využitia aj pri iných infekčných ochoreniach a niektorých typoch rakoviny.
Nové zbrane proti rakovine: CAR-T terapia
Ďalším veľkým krokom v onkológii je CAR-T bunková terapia, schválená prvýkrát v roku 2017. Pri tejto liečbe sa pacientove vlastné imunitné bunky geneticky upravia tak, aby dokázali cielene rozpoznať a zničiť nádorové bunky.
Terapia sa ukázala ako mimoriadne účinná najmä pri niektorých druhoch leukémie a lymfómov a už dnes zachránila tisíce životov.
Grafén: materiál budúcnosti
V roku 2004 sa vedcom podarilo izolovať grafén – extrémne tenkú vrstvu uhlíka s výnimočnými vlastnosťami. Je pevný, pružný, vodivý a takmer priehľadný. O šesť rokov neskôr bol tento objav ocenený Nobelovou cenou za fyziku.
Grafén dnes nachádza uplatnenie vo vývoji batérií, senzorov, filtrov na čistenie vody či v elektronike.
Higgsov bozón potvrdil základné zákony vesmíru
V roku 2012 vedci v CERN potvrdili existenciu Higgsovho bozónu – častice, ktorá vysvetľuje, prečo majú elementárne častice hmotnosť. Objav uzavrel desaťročia trvajúce hľadanie a definitívne potvrdil štandardný model časticovej fyziky.
Gravitačné vlny otvorili nové okno do vesmíru
Takmer sto rokov po tom, ako ich predpovedal Albert Einstein, sa v roku 2015 podarilo priamo zachytiť gravitačné vlny. Ide o drobné vlnenia časopriestoru vznikajúce pri extrémnych udalostiach, ako je splynutie čiernych dier.
Tento objav umožnil astronómom pozorovať vesmír úplne novým spôsobom a priniesol ďalší dôkaz o fungovaní základných fyzikálnych zákonov.
Prvá fotografia čiernej diery
V roku 2019 sa podarilo vytvoriť prvý obraz čiernej diery vďaka projektu Event Horizon Telescope. Záber supermasívnej čiernej diery v galaxii M87 obletel svet a stal sa symbolom modernej astronómie.
Vesmírne sondy a teleskopy menia náš pohľad na kozmos
Sondy Voyager prekročili hranice Slnečnej sústavy, misia New Horizons navštívila Pluto a James Webb Space Telescope od roku 2021 prináša najdetailnejšie pohľady na raný vesmír, vzdialené galaxie aj atmosféry exoplanét.
Zároveň vieme, že planéty sú vo vesmíre bežné – počet potvrdených exoplanét už prekročil šesťtisíc.
Klimatická veda dokáže spájať extrémy so zmenou klímy
Za posledné dve dekády sa rozvinula tzv. klimatická atribúcia – vedný odbor, ktorý dokáže určiť, do akej miery sa na extrémnych poveternostných udalostiach podieľa ľudská činnosť. Vďaka tomu dnes vieme s vysokou mierou istoty povedať, že mnohé vlny horúčav, suchá či extrémne zrážky sú zosilnené globálnym otepľovaním.
Minulosť Zeme a človeka vychádza na povrch
Objavy v hlbokom oceáne, archeológii a paleogenetike zásadne zmenili náš pohľad na dejiny života. Lidar odhalil skryté staroveké mestá pod džungľou, analýza prastarej DNA odhalila nové ľudské príbuzné a permafrost vydal dokonale zachované pozostatky tvorov z doby ľadovej.
Hoci nevieme presne predpovedať, aké objavy prinesie ďalších 25 rokov, história ukazuje jednu vec: mnohé z najväčších prelomov vznikli zo základného výskumu, ktorý spočiatku nemal jasné praktické využitie. Práve preto bude rozhodujúce, či sa spoločnosť rozhodne do vedy a poznania investovať – výsledky totiž často presiahnu to, čo si dnes dokážeme predstaviť.
