V mnohých domácnostiach sa opakovane rieši rovnaká otázka – čo urobiť v momente, keď umývačka oznámi koniec programu? Niekto dvierka otvorí okamžite, iný radšej čaká, kým sa para usadí. Ktorý postup je správny? Vychádzali sme zo zásad fungovania moderných umývačiek a zo skúseností odborníkov na spotrebiče a kuchynský nábytok.
Ako fungovali staré umývačky a prečo sa to dnes robí inak
V minulosti boli umývačky nastavené úplne odlišne.
Na dne mali výrazné vyhrievacie teleso, ktoré počas celého procesu zohrievalo vodu a na konci slúžilo na sušenie. Teplo dopĺňal ventilátor a mierne pootvorená klapka, ktorá odvádzala horúcu paru do miestnosti. Spotreba energie bola vysoká a ochrana nábytku sa neriešila.
Moderné zariadenia sú však skonštruované tak, aby pracovali čo najúspornejšie. Sušenie prebieha najmä vďaka teplu, ktoré sa nahromadilo v samotnom riade a postupne sa uvoľňuje. Aby bol výsledok dobrý, je dôležitá správna kombinácia programu, detergentu a leštidla – tie zabezpečia, že voda dobre steká a na povrchu nezostávajú kvapky.
Má sa umývačka otvoriť hneď po skončení programu?
Najväčšou dilemou je, kedy dvierka otvoriť.
Moderné umývačky často využívajú tzv. kondenzačné sušenie – počas poslednej fázy je do vnútra privádzaný chladnejší vzduch z miestnosti, ktorý spôsobí, že para sa kondenzuje na stenách namiesto toho, aby vyletela von. Vďaka tomu nebýva dôvod obávať sa prudkého „oblaku“ pary po otvorení.
Ak má umývačka automatické pootvorenie, najlepšie je nechať ju pracovať tak, ako je nastavená. Pootvorené dvierka umožnia prirodzené dosušenie riadu bez toho, aby sa para vyvalila na kuchynskú dosku.
Ak automatické otváranie nie je k dispozícii, vo všeobecnosti sa odporúča počkať približne 10 až 20 minút. Tento krátky čas postačí na to, aby para klesla, skondenzovala a ostala vnútri spotrebiča. Takto sa minimalizuje riziko poškodenia nábytku.
Prečo je rozdiel medzi dlhými a krátkymi programami
Pri štandardných, najmä ekologických programoch prebieha záverečné sušenie dlhšie a pri nižších teplotách. Zvyčajne je možné umývačku otvoriť takmer hneď, pretože množstvo horúcej pary je minimálne a riad býva dobre vysušený.
Iná situácia však nastáva pri krátkych a rýchlych cykloch. Tie kladú dôraz na úsporu času, nie na dlhé sušenie. Po skončení programu býva vo vnútri oveľa viac horúceho vlhkého vzduchu. Ak sa dvierka prudko otvoria, para môže vletieť do miestnosti a skondenzovať na špárach či hrane pracovnej dosky. V menej kvalitných kuchyniach to môže viesť k navlhnutiu alebo k postupnému opuchu materiálu.
Ako je to s poškodením kuchynského nábytku?
Parné výpary z umývačky môžu kuchynský nábytok poškodiť, ale len za určitých okolností. Problém vzniká najmä v starších kuchyniach alebo v lacných zostavách, kde spodná strana pracovnej dosky či korpusu skrinky nemá parotesnú ochranu.
Pri moderných kuchyniach býva spodná hrana dosky bežne chránená parotesnou fóliou, ktorá bráni prenikaniu vlhkosti. Vďaka tomu nie je para z umývačky rizikom ani v prípade, že sa dvierka po programe automaticky pootvoria.
Takže ako na to? Najvšeobecnejšie odporúčanie
- Pri bežných programoch možno umývačku otvoriť takmer ihneď.
- Pri rýchlych programoch je vhodné odložiť otvorenie o 10–20 minút.
- Automatické pootvorenie dvierok je bezpečné a podporuje dosušenie.
- Kvalitná kuchynská doska s parotesnou vrstvou minimalizuje riziko poškodenia.
- Staršie kuchyne alebo nábytok bez ochrany si vyžadujú väčšiu opatrnosť.
Aj keď sa často stretávame s rôznymi odporúčaniami, najrozumnejší prístup je riadiť sa tým, ako je umývačka skonštruovaná a aký typ programu používame. Moderné spotrebiče sú navrhnuté tak, aby sa s parou vyrovnali bezpečne a efektívne. Pridanie krátkeho časového odstupu po rýchlych cykloch však môže byť dobrým návykom, ktorý chráni kuchynský nábytok a zároveň prispieva k lepšiemu vysušeniu riadu.
