Stretnutie s Mikulášom, anjelom a čertom patrí k najvýraznejším zimným tradíciám v našich končinách. Pre niektoré deti ide o príjemný rituál, na ktorý sa tešia, no pre iné môže byť táto situácia stresujúca alebo príliš intenzívna. Odborníci na detský vývin sa zhodujú: tradícia sama o sebe nie je problém, dôležité však je to, ako k nej rodič pristúpi. Dobre vedený zážitok môže dieťa obohatiť, no nevhodne pripravená situácia môže spôsobiť zbytočný strach.
Mnoho dospelých priznáva, že postavy ako čert im nie sú príjemné ani dnes. Masky, hluk či dramatický prejav môžu byť pre mozog prirodzene znepokojujúce — ak človek nevidí jasne tvár a správanie iného človeka, vyvoláva to pudovú ostražitosť. Keď si toto uvedomíme, je pochopiteľné, že malé deti reagujú ešte citlivejšie.
Psychológia dlhodobo upozorňuje, že dieťa sa neučí odolnosti tým, že ho vystavíme strachu. Deti si budujú sebadôveru v situáciách, keď cítia podporu, majú možnosť rozhodovať a vedia, že ich názory sú rešpektované. Vtedy sa aj náročnejšie momenty môžu premeniť na pozitívnu skúsenosť.
Pýtajte sa dieťaťa, čo potrebuje
Aj dieťa, ktoré pôsobí odvážne, môže byť vnútorne preťažené. Ak začne zneisťovať, je dôležité reagovať hneď. Rodič by mal byť pripravený:
- zastaviť návštevu Mikuláša
- poslať čerta bokom
- alebo celú situáciu ukončiť, ak si to dieťa želá
Pomáhajú jednoduché otázky typu:
- „Ako ti môžem pomôcť?“
- „Chceš, aby sme pokračovali?“
- „Je ti to príjemné, alebo to stačí?“
Mnohé deti potrebujú len fyzickú blízkosť rodiča. Iné si želajú, aby postavy zostali ďalej alebo aby stretnutie skončilo. Pri starších deťoch je dialóg ešte dôležitejší — už dokážu jasne opísať, čo je pre ne v poriadku a čo nie.
Pri malých deťoch sledujte signály aj vlastné emócie
Najmenšie deti ešte nedokážu situáciu logicky spracovať. Reagujú intuitívne a najmä podľa toho, čo cítia od rodiča. Ak rodič pôsobí nervózne, neisté alebo má z čertov sám nepríjemné pocity, dieťa sa môže naladiť na rovnakú emóciu.
Malé deti sú veľmi čitateľné:
- ak sa odvracajú
- schovávajú sa
- mlčia
- alebo plačú
je to jasný signál, že situácia je na ne príliš silná. Vtedy nie je priestor na „hecovanie“, ale na empatickú reakciu.
V psychológii sa často používa jednoduchá otázka, ktorá pomáha rodičom zorientovať sa:
Je problém môj, dieťaťa alebo nás oboch?
Toto uvažovanie pomáha rodičovi oddeliť vlastné pocity od potrieb dieťaťa a reagovať s väčším nadhľadom.
Odolnosť nevzniká zo strachu, ale zo skúsenosti bezpečia
Výskumy ukazujú, že deti si zo stresu odnášajú posilňujúci zážitok len vtedy, keď sú:
- emočne podporené
- v prostredí, kde sa cítia bezpečne
- a majú možnosť ovplyvňovať priebeh situácie
Preto by stretnutie s Mikulášom nikdy nemalo byť úlohou, ktorú „musí dieťa vydržať“.
Ak dieťa vidí, že rodič počúva jeho potreby a reaguje na ne, dokáže zvládať aj malé množstvo napätia a premeniť ho na úspešnú skúsenosť.
Ako má vyzerať citlivé stretnutie s Mikulášom?
Aby bol zážitok pre dieťa príjemný, je vhodné:
- vopred mu vysvetliť, čo sa bude diať
- umožniť mu stáť tak ďaleko alebo blízko, ako potrebuje
- netlačiť ho do recitovania, spievania či fyzického kontaktu
- vybrať kostýmy, ktoré pôsobia skôr symbolicky než strašidelne
- ponechať dieťaťu možnosť povedať „stačí“
Tak sa z návštevy stane milý rituál, nie povinná skúška odvahy.
Tradícia v historickom kontexte
Postava Mikuláša má hlboké kultúrne korene. V minulosti bol vnímaný ako symbol pomoci, dobročinnosti a starostlivosti o chudobných. Práve preto sa 6. december ustálil ako deň, kedy deti dostávajú malé darčeky.
V modernom poňatí ide najmä o rituál, ktorý má navodiť zimnú atmosféru, nie o strašenie.
Najdôležitejšie posolstvo
Nech sa rozhodnete tradíciu dodržať alebo nie, základom je jediné:
dieťa sa musí cítiť v bezpečí a musí mať možnosť vyjadriť, čo je mu príjemné.
Ak mu dospelý poskytne oporu, pochopenie a rešpekt, môže byť Mikuláš krásnou a posilňujúcou skúsenosťou, nie momentom plným strachu
