Na Islande sa Vianoce nezačínajú zvonením rolničiek ani vôňou perníkov. Ich príchod ohlasuje niečo oveľa zvláštnejšie – zostup trinástich nezbedných škriatkov z hôr, temné príbehy o hladnej obryni a legenda o obrovskej čiernej mačke, ktorá si striehne na deti bez nového oblečenia. Islandské Vianoce sú zároveň hravé, čarovné, ale aj poriadne mrazivé.
Domáci „miláčik“ obryne Grýly je poriadne desivá mačka – pozrite si video:
Keď sa prebúdzajú škriatkovia
Ráno 12. decembra sa islandské deti budia s výnimočným vzrušením. Práve v tento deň sa totiž začína obdobie Jólasveinar – trinástich vianočných škriatkov, ktorí postupne zostupujú z hôr až do Štedrého dňa. S nimi je však nerozlučne spätá aj ich desivá rodina: zlá obryňa Grýla, jej lenivý manžel Leppalúði a slávna vianočná mačka.
Večer pred 12. decembrom si každé dieťa na Islande položí na parapet alebo pred dvere topánku, prípadne zavesí ponožku na kľučku. Počas nasledujúcich 13 nocí do nich škriatkovia vkladajú malé darčeky. Nejde však o čisto dobrácke bytosti – každý zo škriatkov má svoju slabosť či zlozvyk a darček je skôr symbolickou „náhradou škody“, ktorú by inak napáchali.
Pre deti je toto obdobie najkrajšou časťou roka. Trinásť dní pred Vianocami sa nesie v znamení očakávania, fantázie a príbehov o zvláštnej rodine, ktorá je pre Islanďanov rovnako desivá ako fascinujúca.
Grýla – hladná obryňa spojená so sopkami
Hlavou celého klanu je Grýla – odpudivá, stará a mimoriadne nebezpečná obryňa, ktorá žije vysoko v horách. Podľa legiend má obrovský hlad a jej obľúbeným pokrmom sú ľudia, ktorých varí v kotloch. Ako väčšina trollov je veľmi lenivá, no keď sa do niečoho pustí, robí to dôkladne.
Niekedy celé roky oddychuje a jej hrnce zostávajú prázdne a studené. Keď ju však znovu prepadne chuť variť, rozpáli v kuchyni taký pekelný oheň, že jeho teplo vraj cítiť až na povrchu Zeme. Podľa islandských povier práve vtedy dochádza k sopečným erupciám – aj týmto spôsobom si ľudia kedysi vysvetľovali silu islandských sopiek.
Tichý manžel a trinásť synov
Grýla žije so svojím tretím manželom Leppalúðim, ktorý je jej pravým opakom. Je dobrácky, mimoriadne lenivý a radšej mlčí, než by sa púšťal do sporov. Spolu vychovávajú trinásť synov, hoci Grýla ich má podľa legiend až 65. Súčasťou domácnosti je aj obrovská čierna mačka Jólakötturinn.
Pôvodnou úlohou trinástich synov bolo chytať neposlušné deti a privádzať ich matke, aby ich mohla uvariť. Keďže slnečné svetlo mení trollov na kameň, do obývaných oblastí sa odvážia iba v období okolo zimného slnovratu, keď sú noci najdlhšie v roku.
Časom však zistili, že ľudské jedlo chutí omnoho lepšie než to, ktoré varí ich matka. Začali ho kradnúť, čo si ľudia rýchlo všimli a dali im mená podľa toho, čo najčastejšie mizlo. Keďže zdedili otcovu miernu povahu, čoskoro ich začalo hrýzť svedomie. Najskôr sa snažili ľuďom „odškodniť“ tým, že im nosili veľké kamene, no to sa nestretlo s pochopením. Nakoniec sa rozhodli vyrábať hračky pre dobré deti a postupne sa z nich stali vianoční darcovia.
Ak bolo dieťa poslušné, ráno našlo v topánke malý darček. Neposlušné deti však čakalo skromné prekvapenie – obyčajná zemiaková hľuza.
Trinásť bratov, trinásť charakterov
Každý zo škriatkov prichádza z hôr v iný deň a má vlastnú „špecializáciu“:
- Stekkjastaur (12. december) sa potuluje pri ovčích ohradách a láka ho ovčie mlieko.
- Giljagaur (13. december) sa skrýva v roklinách a kradne smotanu z kravského mlieka.
- Stúfur (14. december) je drobný a vyhľadáva pripálené zvyšky na panviciach.
- Þvörusleikir (15. december) má slabosť pre varešky, ktoré s obľubou oblizuje.
- Pottaskefill (16. december) sa zameriava na hrnce a ich zvyšky.
- Askasleikir (17. december) sa skrýva pod posteľami a kradne misky.
- Hurðaskellir (18. december) s obľubou treská dverami.
- Skyrgámur (19. december) je milovníkom tradičného islandského skyru.
- Bjúgnakrækir (20. december) kradne klobásy sušiace sa pod stropom.
- Gluggagægir (21. december) nakúka do okien a obdivuje lesklé predmety.
- Gáttaþefur (22. december) má dlhý nos a vyčenichá chlieb a pečivo.
- Ketkrókur (23. december) si pomocou háku kradne vianočné mäso.
- Kertasníkir (24. december) prichádza ako posledný a kradne sviečky, ktoré boli kedysi z jedlého loja.
Vianočná mačka, ktorá vychovávala strachom
Osobitné miesto v islandských vianočných legendách má Jólakötturinn, obrovská čierna vianočná mačka. Nejde o žiadneho roztomilého miláčika – podľa povier loví deti, ktoré na Vianoce nedostanú nové oblečenie.
Táto tradícia má hlboké korene v poľnohospodárskej minulosti Islandu. Na jeseň sa spracúvala vlna a tí, ktorí pracovali usilovne, dostali na Vianoce nové ponožky, rukavice či sveter. Lenivým hrozilo, že ich „zožerie vianočná mačka“. Príbeh tak slúžil ako motivačný aj výchovný nástroj, najmä pre deti a mladých pomocníkov na farmách.
Aj dnes preto medzi islandskými darčekmi nechýbajú teplé kúsky oblečenia – často s úsmevným prianím: „Aby ťa nezožrala vianočná mačka.“
Islandské Vianoce tak spájajú fantáziu, humor, strach aj tradície, ktoré sa dedili po celé stáročia. Sú dôkazom, že sviatky môžu mať mnoho podôb – a niektoré z nich sú poriadne temné, no o to nezabudnuteľnejšie.
